Chcela by som sa naučiť tancovať, ale som už príliš stará

No dobre, neni som až taká stará, mám len 20, ale odjakživa sa mi páčil tanec, taký profesionálny, niečo ako babské tanečné skupiny alebo aj latinsko americké tance, ten temperament v tanci. Ale nikdy som nechodila na žiadny tanečný krúžok ani do zušky, a strašne ma to deprimuje, že prečo nie sú také možnosti aj pre nás starších, lebo všetko je len pre deti. Viem, že za 2 týždne sa človek nenaučí tancovať, a ja som presne ten typ, že nemám talent, ale dokážem makať, keď niečo chcem dosiahnuť. Ale teraz neviem ako a kde by som mohla začať

ja som chcela chodiť na nejaky hudobny nastroj (prv na husle a potom na španielku) samozrejme neviem ani na jedno ale mám kupenu aj španielku(na nej viem iba par akordov) aj basgitaru(snažim sa zlepšovať ale potrebovala by som niekoho kto sa do toho rozumie aby mi povedal či z toho niečo bude alebo nie.Ale viac-menej som samouk)

si na vysokej škole? tam mate určite nejaké tanečne subory s ktorymi možeš chodiť po sutažiach a tak..

Tak aj do Zuš môžeš chodiť ak nájdeš niečo pre starších. Ja som sa aj teraz prihlásila a mám 19. A nie je na tom nič nezvyčajné. Alebo potom je veľa tanečných kurzov rôznych. Tak skús niečo také. Naozaj je veľa možností, vek nie je prekážkou Držím palce!

Ty mi hovoríš úplne z duše... Presne je to tak a aj so športami

Začni tancovať, aby si na smrteľnej posteli nemusela ľutovať... Do tej mas este ďaleko

Ja to mám takto s hraním na klavír, ale verím, že ešte nie je neskoro sa to naučiť

Je to strašne otrepaná fráza, ale tak nejak je aj pravdivá - nikdy nie je neskoro. Netreba to zasa brat úplne doslovne a tak, že do dvoch rokov z teba bude profi tanečníčka (a možno áno, kto vie..) ale určite do toho choď, nájdi si nejaký krúžok, súbor, zušku, niečo a tancuj, venuj sa tomu. Ak by sa ti aj tvoj sen o profi kariére nesplnil, tak stále je lepšie si povedať, že nevadí, skúsila som, ako si vyčítať to, že si sa o to ani nepokúsila.. to by mrzelo oveľa viac. A takto je to so všetkým.

nuž rob čo ťa baví, moji rodičia sa venovali sami sebe a nie deťom, preto chápem, prečo ma neviedli. Neboli mi vzorom a preto som často váhal, čo ma vlastne najviac baví. Vždy som zabrdol do dačoho, ale isté veci ma príliš dlho držali, ale nakoniec som sa ich vzdal, lebo som sa cítil ako nedostatočne talentovaný a druhí mnou len pohŕdali. Obviňujem seba, že som skôr nenašiel odvahu robiť veci bez rodičovského dovolenia, že som ustráchanosť nestratil doteraz a na pár vecí sa proste neodvážim, lebo sa bojím, že znova neuspejem a budem druhým na smiech, napríklad cieľ cvičiť a do dvoch rokov mať vyrisované brucho, čo je pri mojej váhe viac než možné. Šport mi bol vždy milý, ale bez podpory som si k nemu zriedka hľadal cestu, kamaráti boli domasedi a tak som sa prispôsobil. Nakoniec som si však našiel inú partiu. Ale pokiaľ sa neodpisuješ ako ja, tak nevidím dôvod vo veku. Tancovať môžeš hocikedy, aj keby si bola hluchonemá, slepá, na vozíčku. Len si nestavaj do cesty prekážky a nepodliehaj citom a nátlaku druhých ako ja.