a) Žeby ste boli mladí a zdraví a bohatý, no museli by ste chodiť aspoň 5 dní v týždni do roboty ktorá by bola stredne namáhavá -
stredne fyzicky i psychicky náročná práca.
b) Boli by ste večne mladí a zdraví a bohatý, nemuseli by ste vôbec chodiť do prace.
c) Boli by ste večne mladí a chudobný, avšak s večnými zdravotnými problémami ako sú cukrovka, srdcové choroby, rakovina, apod..
nemuseli by ste chodiť do práce.……....................................…............
Poznámka : Vaši príbuzní a rodina i kamaráti i partner/partnerka by nezdedili večný život takže by ste ich videli umierať a museli sa naučiť po čase žiť bez nich, alebo si stále nachádzať novych blížnych.
Ja vo všetkých možnostiach - a) b) c) d) hlasujem za jednoznačne áno. Myslím že aj kebyže má byť ten život neviem aký ťažký, s neviem akou ťažkou prácou, zdravotnými problémami, a rozlúčkou s bliznymi, a životnými problemami, stále je takyto život neporovnateľne krát lepší ako žiaden život - smrť. Aj večný ťažký život v ktorom je aspoň trochu radosti je vždy lepší ako smrť.
Ak by som neveril v nesmrteľnosť duše, tak by som chcel žiť tento pozemský, materiálny život v telesnej schránke naveky, lenže ako veriaci človek neberiem smrť ako definitívny koniec a nepotrebujem dušu naveky väzniť v jej schránke, doprajem jej prechod na ,,druhý svet."
@chlorofyl A podľa teba je lepšie raz umrieť a večne neexistovat než trebárs žiť taký život kde sa budeš aj trápiť ale budeš zažívať aj pekné zážitky - napríklad môžeš jesť večne svoje obľúbené jedlo a večne sa z neho každý deň tesit.
@tomas55555 to su malichernosti. ajtak si osobne myslim ze vo velmi dalekej dobe sa vsetci rozplynieme do nejakej jednoty. toto je moc linearne myslenie co ty mas na mysli. a v ramci dlzky zivota si myslim ze to je tak urobene zamerne. nejsme nadzmyslove bytosti ktore sa dokazu povzniest tak lahko. proste secko na svete ma svoj dovod a aj to ze zijeme len tak kratko
@draks a to je podľa teba lepšia večná neexistencia ? Pri vecnej neexistencii totiž už nikdy nezazijes nič dobreho a to naozaj nikdy. Pri živote môžeš zažiť aj zlé veci ale aj tie dobre. Môžeš napríklad jesť svoje obľúbené jedlo po celú vecnost a večne sa z neho tešiť.
Myslím že aj kebyže mám pracovať celý večný život v pote na púšti, alebo by som mal celý život večne trpieť nejakou chorobou ale vo vopred určený čas by som si mohol dopriať svoje obľúbené jedlo, tak takýto život by sa oplatilo žiť i večne.
Túžba po večnom živote je prirodzená ľudská vlastnosť. Obsahujú ju takmer všetky náboženstvá a aj pre toto majú náboženstva takýto vysoký počet veriacich. Udivuje má však že mladí ľudia tu na birdzi (aj na ostatných fórach ) po večnom živote netuzia. Smrť nie je niečo načo by sa mal človek tešiť a to aj kebyže má neviem aký ťažký život.
@tomas55555 ale ako vies ze ten stav po smrti bude negativny,zly? Co ak to bude este lepsie ako zivot a povieme si ze kebyze viem ze toto je po smrti tak som mohol hned zomriet. Ten stav, to nic, to nieco moze byt aj lepsie. Napr posledne sekundy ked zomieras sa clovek zacne citit prijemnejsie a opadnu vsetky bolesti a trapenia.
B určite áno ... A vyzerá lákavo, ale pracovať večne to by som asi nedal, možno len vtedy ak by som mohol striedať zamestnania, druh práce ... C určite nie, zdravie je prvoradé - lepšie prežiť jeden život v zdraví ako večne trpieť
@tomas55555 ty to beres moc krestansky mam pocit. podla mna to jednym zivotom nekonci. takze tych zivotov sa ste nabazis. a nepovedal som ze smrt je lepsia nez zivot ja som povedal ze z hladiska nejakej homeostazy ludskeho organizmu neni vhodne zit vecne a nasa mysel na to neni adaptovana
@draks uviedol som len priklad, v tých príkladoch predpokladajme že po smrti nie je nič. (Inak som veriaci a verím v posmrtný zivot)
@R4ptor
Síce by si pracoval večne ale mal by si aj oddychy 2 dní v týždni a predsa len človeku by sa pracovala ľahšie kebyže vie že nikdy neumrie, s väčšou radosťou by potom chodil i do roboty. Každopádne po robote by si si mohol robiť čo chces a mohol si dať napriklad svoje obľúbené jedlo a tým si vynahradiť celý svoj den.
C - aj by si po zdravotnej stránke trpel, ale zase by si zažíval i radost napríklad z jedla a z ostatných veci. A predsa len, neniesli by sa tie choroby v porovnaní so súčasnosťou lepšie kebyže vieš že na nijakú z chorôb nemôžeš zomrieť ? A nieje aj život ktorý má aj zlé aj dobré veci lepší ako večná neexistencia ?
Nie vecne , mozno trochu dlhsie tak este 200 rokov a porovnat kam sa ludstvo technologicky posunie.aj tak raz zomries a mozes zalozit aj 1000 fór keby keby.a tie priklady su tiez odveci
@tomas55555 a kto povedal, že smrť je super? Je to len normálna vec. A tá otázka, že "čo je také super na smrti, že chceš raz zomrieť" - kks, jak keby som mala reálne na výber
@Tomas55555 no napr ked niekto umrzne k smrti tak posledne sekundy pred smrtou zacne citit teplo,prijemne, alebo ked ma dlhodobe bolesti z choroby tak kratko pred smrtou vsetko opada , samozrejme hovorime o kratkom momente nie minutach
@tomas55555 c - žiť s rakovinou v poslednom štádiu, keď ťa bolí celé telo a vedieť, že sa to nikdy neskončí, nie ďakujem ... nie je choroba, ako choroba
Vsak ale tu rakovinu by si nemal stále ale tie choroby by sa ti striedali v rôznych cykloch. A aj život v bolestiach ( pokiaľ tie bolesti nie sú priam neznesitelne a vecne, neustále trvajúce) je lepší než žiaden život.
@ladydoga Načo ? Aby sa mohol človek večne tesit, napríklad z dobrého jedla. Alebo podľa teba lepšie než sa z niečoho večne tesit je vecne neexistovat ? .....
a) jednoznačne áno
b) jednoznačne áno
c) asi úplne nechápem, lebo tak ak by som žil večne a mal rakovinu, tak by to znamenalo, že ju vyliečim, alebo že ostanem odkázaný na cudziu pomoc. Ak by to malo znamenať, že musím len dodržiavať liečbu, tak by som to bral, ak by hrozilo, že budem len na posteli, tak to nie.
@tomas55555 No a? Veď keď už nebudem existovať, už o tom aj tak nebudem vedieť lebo neexistujem to je ako keď som ešte nebola na svete tak vtedy som si tiež neuvedomovala, že nie som lebo som nebola to sú absurdnosti toto.
@ladydoga A ten stav kedy si nebola na svete ti vyhovoval ? Podľa teba je lepší stav kedy človek o sebe nevie ako stav kedy človek o sebe vie a môže robiť to čo ho baví ?
ležal som v nemocnici v kóme, a počas nej niekto zariadil, aby som nazrel do neba...krásna príroda, kvety, tie neskutočné kvety, niečo prekrásne a tu z dialky sa ku mne približovala svetelná bytosť, ktorej jas bol tak neskutočný, že som nevidel do tváre, ale iba obrisi ...ta bytosť mi povedal, musíš sa vrátiť, nie si pripravený...tak ako to počúvame na internete od mnohých ľudí, ktorý mali podobný "zážitok"...po prebudení sa so mňa postupne začal stávať iný človek... moja cesta života sa zmenila a som rád, že Jk je skutočnosť, ktorú mi nikdy nikto nezoberie... moja cesta k Bohu bola jednoduchá, videl som a uveril som, že tam hore je skutočne večný život...
teším sa a teším sa už aj z toho dôvodu, že podľa Biblie nás čoskoro čaká obrovský zázrak, ktorý prebudí ľudstvo..
a) Bohatý by si bol ale to preto že by si zbohatol chodením do práce
c) Mal by si zdravotné problemy, ale zase prežíval by si aj dobré veci. Myslíš teda že smrť je lepšia než večný život so zdravotnými problémami ale i radosťami ?
Nechcel by som žiť večne. Nie za takýchto okolností. Lebo to by bol život večnej osamelosti. Nikdy by som reálne nemohol mať s nikým vzťah, lebo by som vedel, že kým ich život skončí, môj bude pokračovať. A aký by to malo význam? Smrť je dôležitá súčasť života.
Nie.
Verím, že smrť dáva nášmu pozemskému životu hodnotu. Akúsi motiváciu konať v danej chvíli čo najlepšie, lebo zajtra tu už nemusím byť. Vidím v tom takú úplnost - prišla som na tento svet a rovnako z neho raz musím aj odísť.
Prečo nie? Bola by sranda, vkuse by som bol svedkom príchodov nových období, premeny spoločnosti, vývoja ľudstva a tak ďalej. Vo veciach, ktoré robím nevidím zmysel už teraz. Myslím, že nesmrteľnosť by mi na zmysle života neubrala.
čo na tom nevieš pochopiť, že väčšina ľudí si vyberie, že nechceš žiť večne? na čo je to dobré? celý život sa pozerať ako ti niekto umiera, ako stále musíš spoznávať nových ľudí, ktorý aj tak raz umrú a ty to budeš dookola zažívať? ja nechápem, čo by malo byť na večnosti také skvelé. veď už aj na Zemi sa pomaly nebude dať normálne existovať vo väčšine krajinách, čo ju ľudia ničia.
No tak by si neustále menil známych a rodinu, ale aspon by si žil a mohol si užívať čas stráveni s nimi a mohol by si robiť aj hocičo čo ťa baví a to večne, a to bez obavy zo smrti.
A aký má význam smrť ? Vidíš nejaký zmysel vo večnej neexistencii ? Ja v tom zmysel naozaj nevidím.
a) No áno to máš pravdu, ale predstav si že by to bolo tak nastavené že by si bol bohatý, ale musel by si pracovať.
c) Ano videl a čítal som aj knihu od Peggy Pažitnej - deti môjho srdca. Ona píše o detských onkologických pacientoch. Netvrdím že onkologické ochorenie nie je ťažké, ale predsa len kebyže človek vie že neumrie, tak aj tá choroba by sa ovela lahsie znášala. Ked človek vie že neumrie ale vylieči sa a potom sa bude mať dobre, tak sa aj tá rakovina dá dobre zvladnut. A čo sa tej rakoviny týka, to by človek nemal stále, ale striedalo by sa to u neho. Raz by trpel srdcovými chorobami, potom zas cukrovkou, astmou, rakovinou, a takto by sa to striedalo.
No práveže ono to je presne naopak. Smrť aj tento náš krátky pozemský život robí preťažkým a problematický. Clovek si nevie naplno vychutnávať všetky pozitívne veci tu na Zemi pretože vie že sú len dočasné a vie že môže hocikedy umrieť. Ak by však človek vedel že nemôže nikdy umrieť, tak by sa na svet pozeral úplne inými očami a všetky veci by si neporovnatelne krát začal viac užívať pretože by vedel že bude žiť večne. Ak by človek vedel že bude žiť večne, začal by si každý jeden den užívať naplno bez obavy zo smrti. To je aj podstata náboženstiev, veriaci v nich sú večný život.
......................................................................................................................................
Co je na večnosti skvelé ? No práve to že sa nemusíš obávať smrti - večnej neexistencie, a možeš robiť donekonečna bez obavy to čo ta baví a naplna. Možeš donekonecna jesť svoje oblubene jedlo. Už len kvoli tomuto by sa oplatilo žiť i večne, a to aj kebyže žiješ sám na opustenom ostrove.
Neviem pochopiť čo je dobré na smrti, pri ktorej nemôžeš zažiť už nič dobrého ? Ano, je pravda že neustála strata blízkych môže bolieť, ale ono zase zober si to tak že chvilu za nimi budeš smútiť ale po čase ten smútok prejde. Budeš za nimi smútiť pár mesiacov, ale zase si s nimi prežil dlhé roky v štastí. A tie dlhé roky ktoré si s nimi prežil v štastí vynahradia pár mesiacov smútku za nimi. A navyše kebyže zomrieš tak v tom prípade sa nejedná o výhru, pretože aj v tomto prípade by si sa so svojimi blížnymi už nikdy viac nestretla. Pri večnom živote síce budeš smútiť za blížnymi, ale môžeš si nájsť nových blížnych a môžeš si svoj smútok vykompenzovať inými dobrými vecami ako je napríklad oblúbené jedlo, šport, hudba, atd.
Mohla by si si nájsť nových blížnych, a smútiť by si možno smútila len prvé mesiace, ale potom by si sa s tým zmierila. Alebo mohla by si si ten smútok vykompenzovať napríklad dobrým jedlom či inými vecami na Zemi ktoré by ti robili radosť. Každopádne ani smrť nie je v tomto výhra, pretože pri smrti sa tiež navždy odlúčiš od svojich blížnych a už nikdy sa s nimi nestretneš a navyše nikdy už nezažiješ nič dobrého.
Ano, vyliecil by si sa. Ale po vyliečení by zas prišla nejaká ina dalsia choroba, alebo by si mal obdobie remisie a teda chvílkove obdobie bez choroby.
to umieranie okolia je blbost a aj pri a) a c) unika logika...(ako by si mohol byt vecne mlady a vecne chory? choroby by sa prejavili na fyzickom stave cloveka, to mi narusa ideu -mladosti-)
cize lepsia otazka by bola bez tej zatvorky, na to by vela ludi nepovedalo nie, ale ti by sa nezamyslali nad tym, aky by bol ten bezstarostny zivot, zivot bez strachu z casu, ktory stracame... a kedze si uvedomujeme jeho plynutie, tak to ovplyvnuje nase spravanie/konanie, cize mame strach, obavy, zo straty blizkych, zo smrti a z miliony inych veci... a myslim si, ze aj prave preto sme schopni silnejsich emocii
Aj mladí človek môže byť chorí. Predstav si to na hypotetickom príklade keby nad nami existovala Vyššia bytosť ktorá by to už tak zariadila že by sme mohli žiť večne, ale za týchto podmienok ktoré som uviedol.
A čo myslíš tým že vdaka strachu zo smrti sme schopní silnejších emocii ? Myslis teda že pokial by sme mali večný život netešili by sme sa z vecí tak ako sa z nich tešíme teraz ? To si osobne nemyslím, pretože kebyže viem že môžem jesť svoje oblubene jedlo po celú večnosť tak by som z toho chytil takú euforiu ako remen. Už teraz ma pri myšlienke na to že existuje večný život s Bohom v nebi chytajú také velke euforie že až, a kebyže naozaj získam večný život tak by som bol štastím celý bez seba a každý den by som prežil v euforii, a to aj napriek tomu že by som musel pretrpieť i tie horšie veci. Myslienka na smrť a na moju dočasnosť tu na Zemi mi bráni prežívať plné štastie.
Počkaj, ale večný život v náboženskom zmysle je niečo úplne iné - nie je to taký život, aký zažívame práve teraz. Večný život v náboženskom zmysle sa často popisuje ako "stav bytia", nie ako život v našom zmysle slova. To, čo píšeš v @68 je skôr tvoj subjektívny pocit. Je práveže xy prípadov ľudí, ktorí po konfrontácii s vlastnou smrteľnosťou (teda napr. keď im bola diagnostikovaná smrteľná choroba alebo keď zažili niečo, pri čom takmer umreli) popisujú, že ich pohľad na život sa úplne zmenil a oveľa viac si ho vážia než v čase, keď nevnímali jeho konečnosť. Jednoducho, keď máš niečoho príliš veľa, nastane bod, keď si to prestaneš vážiť a začneš to brať ako samozrejmosť.
@tomas55555 zlými ľuďmi ktorý sa neštítia ničoho a sú schopný ťa dohnať až k samovražde akoby sa nič nedialo a budujú si svoje šťastie na nešťastí druhých a pravdepodobne nemajú asi žiadne svedomie a jediné čo ich zaujíma sú peniaze a oni sami.
A - určite áno, lebo aj toho voľného času by bolo dosť a práca núti ľudí aby so sebou niečo robili a nie len tak sedeli
B - určite áno, je to v podstate A, len viac voľného času
C - nie, lebo predpokladám, že v takomto prípade by bolesť prevládla nad radosťou a to nie je dobrý život ani na rok, nie to ešte na večnosť
Všetci ste ale zabudli na jednu dôležitú vec a to je či dochádza počas toho obdobia k mentálnemu pokroku, lebo ľudia sa už počas života dokážu postupne zmieriť s veľa vecami, nie to ešte pri večnom živote. To by som sa postupne zmierila so všetkým vrátane úmrtia blízkych. Ak by dochádzalo k meneniu psych. vlastností a dokázala by som prirodzene držať krok s každou novou dobou tak prečo nie?
Nie, pretoze ja smrt ako desivu neberiem. Je to prirodzena sucast zivota. Vsetko sa rodi, zije a umiera. A to co umrelo nahradi nieco nove. Je to kolobeh zivota a tak to ma byt. A uprimne by som mohla okaslat cele bohatstvo, ked moji blizky umru.
A nie, novych blizkych si nenajdes, pretoze rodicia, stary rodicia, surodenci, tety, strykovia, bratranci a sesternice sa inymi ludmi nahradit nedaju. A myslim ze pre rodica je zle, akokolvek berie smrt pochovavat svoje deti... Vy by ste boli ochotni za bohatstvo(priklad a,b) pochovavat svoje deti?(recnicka otazka,neodpovedajte) No ja teda nie... Proste nie, nie, nie, nie.
@tomas55555 Myslím si, že by to vyzeralo ako keď som pozeral "The Age Of Adaline". Nemohol by som dlho byť na jendom mieste, nemohol by som mať vlastnú rodinu, musel by som neustále meniť pobyt a stále sa snažiť uniknúť od ľudí, ktorí by asi chceli vedieť, prečo ešte stále žijem a ako to, že neumieram a podobne. A hoci by som mohol nájsť nových priateľov, nových známych, tak by som neustále musel mať pocit, že raz ich stratím, no ja tu stále budem. A niekedy človek dospeje do toho momentu, kedy si uvedomí, že nechce byť neustále sám. Ďalší dobrý film, ktorý to tak pekne naznačil bolo: "Bicentennial Man" s Robinom Williamsom. Smrť význam má. Všetci máme život len na skúšku a raz všetko musí skončiť. Verím tomu, že sa naše duše po smrti stretnú a nájdeme večný pokoj a radosť. Bez všetkého pokrytectva, klamstiev a všetkého ostatného.
Nemal som na mysli večný život v náboženskom zmysle.
Je pravda že ludia ktorí takmer prišli o život si svoj život začínajú viac vážiť, no ich život nie je štastnejší, ba naopak, človek ktorí sa vyliečil z rakoviny nežije plnohodnotný život pretože má obavu či rakovina znova nepríde. Je to práve obava zo smrti ktorá človeku zabranuje žiť život naplno.
"keď máš niečoho príliš veľa, nastane bod, keď si to prestaneš vážiť a začneš to brať ako samozrejmosť."
To je síce pravda že by sme večný život začali brať ako samozrejmosť, no nijako by to nezmenšilo našu radosť v neho. Uvediem príklad na jedle. Dnes už jedlo berú všetci za samozrejmosť, aj ja v podstate som už tak nejak nastavený že beriem jedlo ako samozrejmosť, no nijako to nemení na fakte že sa na jedlo každý jeden den velmi teším.
C - Nemyslím si že by bolesť prevládla nad radosťou. V prvom rade tie choroby ako sú cukrovka, srdcove problemy, rakovina, astma, atd, by sa znášali psychicky i fyzicky lahsie pretože by si vedel že na ne nemôžeš nikdy umrieť. Ja aktuálne trpím srdcovými problémami i úzkostnými atakami a i ked to mám v dosť rozsiahlom štádiu, môžem povedať že radosti prevládajú nad bolestami a trápením. Tých niekolko vecí ktoré môžem v živote zažiť mi vynahradzujú všetky zdravotné a ostatné trápenia. Kebyže mám žiť so srdcovými a úzkostnými problémami po celú večnosť, prijal by som to.
To že je smrť prirodzenou súčastou života nijako nemení nič na tom že je zlá a negatívna. Smrť blízkych by síce zabolela, no zober si to tak že by si s blížnymi žila dlhé desaťročia, pričom smútok zo straty by nemusel byť večný, po čase by si sa s tým mohla zmieriť. A navyše ani smrť nie je výhra, pretože v tom prípade by si sa s tvojimi blížnimi tiež už nikdy viac nestretla a ani by si už viac o sebe nevedela, nikdy by si nemohla zažiť nič dobrého. Pri večnom živote síce budeš smútiť za blížnymi, no môžeš si to vykompenzovať inými dobrými vecami ktoré ti spravia radosť, napríklad dobré jedlo, hudba, šport, knihy, cestovanie, atd..
Mohol by si žiť na jednom mieste, nemusel by si nutne meniť svoje bydlisko. Ber to tak že by to bolo nastavené tak že ostatní ludia by o tvojej večnosti života vedeli ale neriešili by to, tak by to bolo nastavené.
Je pravda že by si svojich blížnych strácal, no nebol by si vkuse sám, sám by si bol až vtedy pokial by všetci blížny umreli, no aj potom by si si mohol hladať nových blížnych.
Ok, ty veríš v náboženský posmrtný život (v to verím aj ja ). lenže v tomto hypotetickom svete by náboženský posmrtný život neexistoval.
A to by si nechcel ani večný život bez chorôb a vo večnom zdraví ? Omrzelo by ťa večné jedenie chutného jedla ? Je smrť lepšia ako večné jedenie chutného jedla ?
To pleteš, báť sa rakoviny (často bolestivej a nepríjemnej choroby) a smrti je rozdiel. Tak isto by sa človek bál ďalšej choroby v možnosti C. Vysvetli mi, ako ti vidina smrti zabraňuje žiť plnohodnotný život? Absolútne tomu nerozumiem. Veď keď viem, že niečo bude trvať krátko, snažím sa využiť to do poslednej kvapky, lebo je to vzácne. Uviedol si príklad s jedlom, môžem na to nadviazať - to isté jedlo by som si vychutnala oveľa viac, keby som bola chudobný človek, ktorý vie, že niečo také práve je prvý a posledný krát v živote, než človek, ktorý to jedlo je každý deň, pripadne má každý deň možnosť ho jesť.
"To pleteš, báť sa rakoviny (často bolestivej a nepríjemnej choroby) a smrti je rozdiel. Tak isto by sa človek bál ďalšej choroby v možnosti C."
Lenže bál by sa o dosť menej kebyže vie že na nu nemôže umrieť. Väčšina chorob je neznesitelnejšia práve z dôvodu strachu zo smrti.
"Uviedol si príklad s jedlom, môžem na to nadviazať - to isté jedlo by som si vychutnala oveľa viac, keby som bola chudobný človek, ktorý vie, že niečo také práve je prvý a posledný krát v živote, než človek, ktorý to jedlo je každý deň, pripadne má každý deň možnosť ho jesť.
Ok, skús dať väznovi ktorý ide na popravu posledné jedlo a potom sa ho spýtaj či mu to jedlo chutilo. Chutiť mu nebude, pretože v nom je nahromadená úzkosť a strach zo smrti (pred šibenicou). Ked má človek úzkosť, jesť mu nechutí. AJ ten chudobný človek ktorý je nejaké drahé jedlo si je istý že zajtra nezomrie a že na svete ešte bude žiť nejaký ten čas a ochutná ešte xy iných jedál. Keby ale vedel že zajtra zomrie, bol by v strese a jedlo by mu nechutilo. A presne o tomto je i večný život. Pri večnom živote vieš že nikdy neumrieš a preto si dané jedlo vychutnávaš naplno.
@tarassaco Inak povedané človek si vychutnáva jedlo tým viac čím je pod menším stresom a čím je v lepšom zdravotnom stave. Všetko toto by bolo dosiahnuté na maximum pri večnom živote. Pri súčasnom živote si síce ludia tiež jedlo vychutnávajú, pretože na smrť nemyslia a myslia si že budú žiť ešte velmi dlho tu na Zemi, avšak pri večnom živote by boli ešte viac utvrdení i svojej nesmrtelnosti.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
102 komentov
a) Žeby ste boli mladí a zdraví a bohatý, no museli by ste chodiť aspoň 5 dní v týždni do roboty ktorá by bola stredne namáhavá -
stredne fyzicky i psychicky náročná práca.
b) Boli by ste večne mladí a zdraví a bohatý, nemuseli by ste vôbec chodiť do prace.
c) Boli by ste večne mladí a chudobný, avšak s večnými zdravotnými problémami ako sú cukrovka, srdcové choroby, rakovina, apod..
nemuseli by ste chodiť do práce.……....................................…............
Poznámka : Vaši príbuzní a rodina i kamaráti i partner/partnerka by nezdedili večný život takže by ste ich videli umierať a museli sa naučiť po čase žiť bez nich, alebo si stále nachádzať novych blížnych.
@Draks
A prečo nie ? Zaujíma ma váš nazor.
No a čo je teda také super na smrti že chces raz zomrieť ? Večná neexistencia je lepšia ako život ?
Myslím že aj kebyže mám pracovať celý večný život v pote na púšti, alebo by som mal celý život večne trpieť nejakou chorobou ale vo vopred určený čas by som si mohol dopriať svoje obľúbené jedlo, tak takýto život by sa oplatilo žiť i večne.
Túžba po večnom živote je prirodzená ľudská vlastnosť. Obsahujú ju takmer všetky náboženstvá a aj pre toto majú náboženstva takýto vysoký počet veriacich. Udivuje má však že mladí ľudia tu na birdzi (aj na ostatných fórach ) po večnom živote netuzia. Smrť nie je niečo načo by sa mal človek tešiť a to aj kebyže má neviem aký ťažký život.
Stále si mi nepovedal dovod prečo je lepšia smrť než večný život ?
Upadnu trapenia ? To akože človek ktorý umiera cíti pokoj a spokojnosť ? Takto to ale poväčšine nefunguje.
@R4ptor
Síce by si pracoval večne ale mal by si aj oddychy 2 dní v týždni a predsa len človeku by sa pracovala ľahšie kebyže vie že nikdy neumrie, s väčšou radosťou by potom chodil i do roboty. Každopádne po robote by si si mohol robiť čo chces a mohol si dať napriklad svoje obľúbené jedlo a tým si vynahradiť celý svoj den.
C - aj by si po zdravotnej stránke trpel, ale zase by si zažíval i radost napríklad z jedla a z ostatných veci. A predsa len, neniesli by sa tie choroby v porovnaní so súčasnosťou lepšie kebyže vieš že na nijakú z chorôb nemôžeš zomrieť ? A nieje aj život ktorý má aj zlé aj dobré veci lepší ako večná neexistencia ?
Ale povedal si, tým že si odmietol večný život si v podstate ako keby povedal že smrť je lepšie riesenie.
@Jasmiine
To je ale len chvíľková radost, potom príde smrť a už dotyčného nečaká nič dobreho.
@R4ptor :
Vsak ale tu rakovinu by si nemal stále ale tie choroby by sa ti striedali v rôznych cykloch. A aj život v bolestiach ( pokiaľ tie bolesti nie sú priam neznesitelne a vecne, neustále trvajúce) je lepší než žiaden život.
No ale predpokladajme že po smrti nie je nic, ako by si sa v tomto prípade rozhodol ? Tiež by si si vybral smrť ?
b) jednoznačne áno
c) asi úplne nechápem, lebo tak ak by som žil večne a mal rakovinu, tak by to znamenalo, že ju vyliečim, alebo že ostanem odkázaný na cudziu pomoc. Ak by to malo znamenať, že musím len dodržiavať liečbu, tak by som to bral, ak by hrozilo, že budem len na posteli, tak to nie.
teším sa a teším sa už aj z toho dôvodu, že podľa Biblie nás čoskoro čaká obrovský zázrak, ktorý prebudí ľudstvo..
b) urcite ano.
c) nie. zdravotnych problemov mam vcelku dost a bol by som radsej keby ich nemam
Ale stále si neodpovedala čo je dobrého na smrti že je pre teba lepšia než večný život ?
@TommyHot
a) Bohatý by si bol ale to preto že by si zbohatol chodením do práce
c) Mal by si zdravotné problemy, ale zase prežíval by si aj dobré veci. Myslíš teda že smrť je lepšia než večný život so zdravotnými problémami ale i radosťami ?
@Semhamforas
Mal by si aj rakovinu ale nemal by si ju naveky ale len po určitý cas. Tie choroby by sa u teba striedali, stále by si mal inú chorobu.
a) no ved zbohatol by som a tym padom mozem prestat chodit do prace. Ak som "bohaty" len kym chodim do prace tak v skutocnosti nie som bohaty.
c) videl si niekoho s rakovinou po chemo? ano, verim, ze smrt je lepsia.
Verím, že smrť dáva nášmu pozemskému životu hodnotu. Akúsi motiváciu konať v danej chvíli čo najlepšie, lebo zajtra tu už nemusím byť. Vidím v tom takú úplnost - prišla som na tento svet a rovnako z neho raz musím aj odísť.
ľudstvo zanikne
neskôr aj vesmír a čo bude so mnou?
@Endre-silentname
No tak by si neustále menil známych a rodinu, ale aspon by si žil a mohol si užívať čas stráveni s nimi a mohol by si robiť aj hocičo čo ťa baví a to večne, a to bez obavy zo smrti.
A aký má význam smrť ? Vidíš nejaký zmysel vo večnej neexistencii ? Ja v tom zmysel naozaj nevidím.
@Tommyhot
a) No áno to máš pravdu, ale predstav si že by to bolo tak nastavené že by si bol bohatý, ale musel by si pracovať.
c) Ano videl a čítal som aj knihu od Peggy Pažitnej - deti môjho srdca. Ona píše o detských onkologických pacientoch. Netvrdím že onkologické ochorenie nie je ťažké, ale predsa len kebyže človek vie že neumrie, tak aj tá choroba by sa ovela lahsie znášala. Ked človek vie že neumrie ale vylieči sa a potom sa bude mať dobre, tak sa aj tá rakovina dá dobre zvladnut. A čo sa tej rakoviny týka, to by človek nemal stále, ale striedalo by sa to u neho. Raz by trpel srdcovými chorobami, potom zas cukrovkou, astmou, rakovinou, a takto by sa to striedalo.
@Milgamman
Nepozeral, čo je to za film ?
@Laurikaaa
A to je podla teba večná neexistencia lepšia ako večný život ? Ak áno, prečo si takéhoto názoru ?
No práveže ono to je presne naopak. Smrť aj tento náš krátky pozemský život robí preťažkým a problematický. Clovek si nevie naplno vychutnávať všetky pozitívne veci tu na Zemi pretože vie že sú len dočasné a vie že môže hocikedy umrieť. Ak by však človek vedel že nemôže nikdy umrieť, tak by sa na svet pozeral úplne inými očami a všetky veci by si neporovnatelne krát začal viac užívať pretože by vedel že bude žiť večne. Ak by človek vedel že bude žiť večne, začal by si každý jeden den užívať naplno bez obavy zo smrti. To je aj podstata náboženstiev, veriaci v nich sú večný život.
......................................................................................................................................
@1ggy
Súhlasím s tým že by bolo zaujímavé vidieť tie premeny spoločnosti a všetky nové veci ktorým by si mohol byť svedkom.
@Sasi2680
Co je na večnosti skvelé ? No práve to že sa nemusíš obávať smrti - večnej neexistencie, a možeš robiť donekonečna bez obavy to čo ta baví a naplna. Možeš donekonecna jesť svoje oblubene jedlo. Už len kvoli tomuto by sa oplatilo žiť i večne, a to aj kebyže žiješ sám na opustenom ostrove.
Neviem pochopiť čo je dobré na smrti, pri ktorej nemôžeš zažiť už nič dobrého ? Ano, je pravda že neustála strata blízkych môže bolieť, ale ono zase zober si to tak že chvilu za nimi budeš smútiť ale po čase ten smútok prejde. Budeš za nimi smútiť pár mesiacov, ale zase si s nimi prežil dlhé roky v štastí. A tie dlhé roky ktoré si s nimi prežil v štastí vynahradia pár mesiacov smútku za nimi. A navyše kebyže zomrieš tak v tom prípade sa nejedná o výhru, pretože aj v tomto prípade by si sa so svojimi blížnymi už nikdy viac nestretla. Pri večnom živote síce budeš smútiť za blížnymi, ale môžeš si nájsť nových blížnych a môžeš si svoj smútok vykompenzovať inými dobrými vecami ako je napríklad oblúbené jedlo, šport, hudba, atd.
@Mielikki
Predstav si takú hypotetickú situáciu že by to Vyššia Bytosť tak zariadila že Vesmír ani Zem by nikdy nezanikla.
@Plavam_zivotom
Mohla by si si nájsť nových blížnych, a smútiť by si možno smútila len prvé mesiace, ale potom by si sa s tým zmierila. Alebo mohla by si si ten smútok vykompenzovať napríklad dobrým jedlom či inými vecami na Zemi ktoré by ti robili radosť. Každopádne ani smrť nie je v tomto výhra, pretože pri smrti sa tiež navždy odlúčiš od svojich blížnych a už nikdy sa s nimi nestretneš a navyše nikdy už nezažiješ nič dobrého.
@Ladydoga
A čím ťa život tak velmi naštval že tak strašne neznášaš život ?
@Narazuvzdornaa
Nakupovanie a umývanie sa sú podla teba tak strašné životné problémy kde smrť je lepšou alternatívou ?????
v ziadnom pripade, to si mam vecne chodit kupovat potraviny a umyvat sa?
@Torpedo08
A čo sa ti stalo že už nechceš žiť ?
@Desertdrift
No nevedel by si o sebe, ale čo je pozitívneho na tom nevedieť o sebe nič ?
@Semhamforas
Ano, vyliecil by si sa. Ale po vyliečení by zas prišla nejaká ina dalsia choroba, alebo by si mal obdobie remisie a teda chvílkove obdobie bez choroby.
cize lepsia otazka by bola bez tej zatvorky, na to by vela ludi nepovedalo nie, ale ti by sa nezamyslali nad tym, aky by bol ten bezstarostny zivot, zivot bez strachu z casu, ktory stracame... a kedze si uvedomujeme jeho plynutie, tak to ovplyvnuje nase spravanie/konanie, cize mame strach, obavy, zo straty blizkych, zo smrti a z miliony inych veci... a myslim si, ze aj prave preto sme schopni silnejsich emocii
odporucam ti knihu Buducnost od Glukhovskeho
Mali by ma v akváriu a robili na mne pokusy
Fakt výhra
Aj mladí človek môže byť chorí. Predstav si to na hypotetickom príklade keby nad nami existovala Vyššia bytosť ktorá by to už tak zariadila že by sme mohli žiť večne, ale za týchto podmienok ktoré som uviedol.
A čo myslíš tým že vdaka strachu zo smrti sme schopní silnejších emocii ? Myslis teda že pokial by sme mali večný život netešili by sme sa z vecí tak ako sa z nich tešíme teraz ? To si osobne nemyslím, pretože kebyže viem že môžem jesť svoje oblubene jedlo po celú večnosť tak by som z toho chytil takú euforiu ako remen. Už teraz ma pri myšlienke na to že existuje večný život s Bohom v nebi chytajú také velke euforie že až, a kebyže naozaj získam večný život tak by som bol štastím celý bez seba a každý den by som prežil v euforii, a to aj napriek tomu že by som musel pretrpieť i tie horšie veci. Myslienka na smrť a na moju dočasnosť tu na Zemi mi bráni prežívať plné štastie.
Ešte aj kaper nadomnou sa ozýva
B - určite áno, je to v podstate A, len viac voľného času
C - nie, lebo predpokladám, že v takomto prípade by bolesť prevládla nad radosťou a to nie je dobrý život ani na rok, nie to ešte na večnosť
Všetci ste ale zabudli na jednu dôležitú vec a to je či dochádza počas toho obdobia k mentálnemu pokroku, lebo ľudia sa už počas života dokážu postupne zmieriť s veľa vecami, nie to ešte pri večnom živote. To by som sa postupne zmierila so všetkým vrátane úmrtia blízkych. Ak by dochádzalo k meneniu psych. vlastností a dokázala by som prirodzene držať krok s každou novou dobou tak prečo nie?
Toto mi pripomína film Prežijú len milenci.
A nie, novych blizkych si nenajdes, pretoze rodicia, stary rodicia, surodenci, tety, strykovia, bratranci a sesternice sa inymi ludmi nahradit nedaju. A myslim ze pre rodica je zle, akokolvek berie smrt pochovavat svoje deti... Vy by ste boli ochotni za bohatstvo(priklad a,b) pochovavat svoje deti?(recnicka otazka,neodpovedajte) No ja teda nie... Proste nie, nie, nie, nie.
ľudský život má dĺžku tak akurát
O akých pokusoch tu hovoríš ?
@Plavam_zivotom
Ide mi o diskusiu, a zaujíma ma dôvod vašich názorov.
@Tarassaco
Nemal som na mysli večný život v náboženskom zmysle.
Je pravda že ludia ktorí takmer prišli o život si svoj život začínajú viac vážiť, no ich život nie je štastnejší, ba naopak, človek ktorí sa vyliečil z rakoviny nežije plnohodnotný život pretože má obavu či rakovina znova nepríde. Je to práve obava zo smrti ktorá človeku zabranuje žiť život naplno.
"keď máš niečoho príliš veľa, nastane bod, keď si to prestaneš vážiť a začneš to brať ako samozrejmosť."
To je síce pravda že by sme večný život začali brať ako samozrejmosť, no nijako by to nezmenšilo našu radosť v neho. Uvediem príklad na jedle. Dnes už jedlo berú všetci za samozrejmosť, aj ja v podstate som už tak nejak nastavený že beriem jedlo ako samozrejmosť, no nijako to nemení na fakte že sa na jedlo každý jeden den velmi teším.
@Ladydoga
No tak nerieš druhých ľudí a venuj sa sama sebe, rob to čo ťa baví a druhým ludom odpusť ich poklesky.
@Torpedo08
Co všetko ?
Marjy77
C - Nemyslím si že by bolesť prevládla nad radosťou. V prvom rade tie choroby ako sú cukrovka, srdcove problemy, rakovina, astma, atd, by sa znášali psychicky i fyzicky lahsie pretože by si vedel že na ne nemôžeš nikdy umrieť. Ja aktuálne trpím srdcovými problémami i úzkostnými atakami a i ked to mám v dosť rozsiahlom štádiu, môžem povedať že radosti prevládajú nad bolestami a trápením. Tých niekolko vecí ktoré môžem v živote zažiť mi vynahradzujú všetky zdravotné a ostatné trápenia. Kebyže mám žiť so srdcovými a úzkostnými problémami po celú večnosť, prijal by som to.
@Nespiacakraska
To že je smrť prirodzenou súčastou života nijako nemení nič na tom že je zlá a negatívna. Smrť blízkych by síce zabolela, no zober si to tak že by si s blížnymi žila dlhé desaťročia, pričom smútok zo straty by nemusel byť večný, po čase by si sa s tým mohla zmieriť. A navyše ani smrť nie je výhra, pretože v tom prípade by si sa s tvojimi blížnimi tiež už nikdy viac nestretla a ani by si už viac o sebe nevedela, nikdy by si nemohla zažiť nič dobrého. Pri večnom živote síce budeš smútiť za blížnymi, no môžeš si to vykompenzovať inými dobrými vecami ktoré ti spravia radosť, napríklad dobré jedlo, hudba, šport, knihy, cestovanie, atd..
@Blake95
A prečo nie ?
@Endre-silentname
Mohol by si žiť na jednom mieste, nemusel by si nutne meniť svoje bydlisko. Ber to tak že by to bolo nastavené tak že ostatní ludia by o tvojej večnosti života vedeli ale neriešili by to, tak by to bolo nastavené.
Je pravda že by si svojich blížnych strácal, no nebol by si vkuse sám, sám by si bol až vtedy pokial by všetci blížny umreli, no aj potom by si si mohol hladať nových blížnych.
Ok, ty veríš v náboženský posmrtný život (v to verím aj ja ). lenže v tomto hypotetickom svete by náboženský posmrtný život neexistoval.
@Melancholik :
A to by si nechcel ani večný život bez chorôb a vo večnom zdraví ? Omrzelo by ťa večné jedenie chutného jedla ? Je smrť lepšia ako večné jedenie chutného jedla ?
Tak mi to prosím ťa vysvetli. Co je lepšie na tom byť mrtvy a nikdy viac o sebe nevedieť, než si vychutnať dobré jedlo trebárs i na veky vekov ?
je dobre ze mame limity.. v nich sa da život lepšie uchopiť.. čiže je dobre ze umierame..nič by nemalo trvať večne
No je ale vysoko otázne prečo mi dobré veci mali začať liezť na nervy ?
"čiže je dobre ze umierame..nič by nemalo trvať večne"
Nie je trochu paradox to že obhajuješ smrť ktorá je tiež večná a takisto sa jedná v protiklade s večným životom o VECNU neexistenciu ?
proste môj názor je ze smrť je dobra a nutná.. a som rád že tu nebude nikto z nás večne
Máš veľmi zvláštne zmyslanie, takéto zmyslanie o živote zvyknú mávať samovrahovia ktorí si nevážia zivota.
"To pleteš, báť sa rakoviny (často bolestivej a nepríjemnej choroby) a smrti je rozdiel. Tak isto by sa človek bál ďalšej choroby v možnosti C."
Lenže bál by sa o dosť menej kebyže vie že na nu nemôže umrieť. Väčšina chorob je neznesitelnejšia práve z dôvodu strachu zo smrti.
"Uviedol si príklad s jedlom, môžem na to nadviazať - to isté jedlo by som si vychutnala oveľa viac, keby som bola chudobný človek, ktorý vie, že niečo také práve je prvý a posledný krát v živote, než človek, ktorý to jedlo je každý deň, pripadne má každý deň možnosť ho jesť.
Ok, skús dať väznovi ktorý ide na popravu posledné jedlo a potom sa ho spýtaj či mu to jedlo chutilo. Chutiť mu nebude, pretože v nom je nahromadená úzkosť a strach zo smrti (pred šibenicou). Ked má človek úzkosť, jesť mu nechutí. AJ ten chudobný človek ktorý je nejaké drahé jedlo si je istý že zajtra nezomrie a že na svete ešte bude žiť nejaký ten čas a ochutná ešte xy iných jedál. Keby ale vedel že zajtra zomrie, bol by v strese a jedlo by mu nechutilo. A presne o tomto je i večný život. Pri večnom živote vieš že nikdy neumrieš a preto si dané jedlo vychutnávaš naplno.