Som v novej práci iba pár mesiacov a od začiatku sa snažím dbať na dobré vzťahy. V mojom ponímaní sú dobré pracovné vzťahy stav, keď sa ľudia navzájom zdravia, usmejú sa na seba, sem-tam sa toho druhého opýtajú ako sa má, nerobia si naschvály a koexistujú v mieri.
Cca pred mesiacom som bola vyvedená z omylu - vraj je neosobné sa furt baviť len o biznise a že by som sa mala viac zaujímať o ľudí okolo seba a trochu ich počúvať. Tak som si povedala, že ok, fajn a vynaložila nemalé úsilie na to, aby som si zapamätala kto má doma aké zvieratko, počet, mená a diagnózy ich detí (neznášam deti), kto kedy kam pôjde na výlet a na dovolenku (vonkoncom ma to nezaujíma), aké majú koníčky, kde študovali a odkiaľ pochádzajú a blah, blah, pičoviny, len aby som
po vyčerpaní otázok typu "ako sa máš?" a "čo budeš robiť cez víkend?" vedela nejak zabiť trápne ticho a vyzerala, že sa starám.
Stálo ma to dosť veľa energie a aj trochu sebazaprenia, kým som si po mesiaci nepovedala, aká som super kolegyňa keď mám ku každému priradených pár informácií, ktoré poslúžia ako podklad na krátky, zdvorilostný rozhovor. Zase raz mi boli zbúrané ilúzie a dozvedela som sa, že som chladná a uzavretá, pretože o mne okrem veku a mena nikto nič nevie (pár vyvoleným som zdelila kde som pracovala predtým a čo som študovala nemám veľmi potrebu kolegom rozprávať o svojom osobnom živote. nemám pocit, že by to niekoho malo prečo zaujímať) a z toho, že si ku nim v jedálni nesadám ku stolu dokonca usúdili, že som nekamarátska xDD (stojím si za tým, že je nechutné a nezdravé sa vykecávať pri jedle.
A rada si popri obede povybavujem súkromné maily, alebo len tak čumím z okna a oddychujem. mám pauzu, so what?). A tak na tomto bode stroskotala moja snaha sa kamošiť s kolegami
Povedzte mi prosím, že nie som jediný autistický kokot, ktorý má bytostný problém si pokecať pri obede len tak o počasí. Ďakujem
All-my-fuckin-life.
Vo vacsine spolocnosti mam vzdy tak jedneho 'mojho' cloveka a ostatni su mi ukradnuti. Pripadne su mi ukradnuti uplne vsetci. Ale nechcem aby to tak bolo, chcem aby mi zalezalo, nechcem mat ludi v pici, no ale co narobim ked mam?
Na intraku som parkrat byvala v takej komunite spolubyvajucich, ze som s nimi takmer ani neprehovorila a oni ma mali za podivina. Bol to des tak byvat. Potrebujem mat jednu tu svoju osobu, zvysok je potom uz zanedbatelny.
Na VS je to tiez tak, ze som sa postupne odlucila, lebo ma proste nezaujimali. Vcera mi akurat bolo vycitane, ze nikam s nimi uz nezajdem, skoro sa s nimi nebavim, ze som s nimi len ked musim a akonahle mam moznost, zdrhnem za frajerom. A zase som im slubila ze to napravime, pritom viem, ze zase cez volno pojdem radsej za frajom miesto party/kina/posedenia s nimi. lebo je to pre mna proste ovela prijemnejsie vyuzity cas, a nebudem sa nasilu nutit k socializacii ked nemam chut.
moje okolie? nemam okolie. moje okolie su moji 2 rodicia a moj frajer. moji rodicia neriesia, su asi este viacej introvertni ako ja a mojmu frajovi to, asi, vyhovuje.
uz nejaky cas sa necitim ako hovno kvoli takej alebo takej pricine. proste ked si raz introvert, preco sa budes deptat tym, ze sa budes citit ako hovno? nie si ani prva ani posledna. nie si povinna angazovat sa v small talku ludi len preto, lebo oni sa potrebuju vykecat. nie su nutena pretvarovat sa, ze ta zaujima ich zivot, ak ta nezaujima. nie si povinna hrat sa na niekoho, kym nie si.
u nas v praci sa tiez ludia rozpravali. co som robila ja? sedela v svojom kute a pracovala. ved na to je praca. ked budem chciet kamaratov, zavolam von ludi, s ktorymi rada travim cas, nie mojich kolegov.
som kto som, akceptovala som to a zije sa mi s tym v pohode. tiez do mna mal jeden mudrlant stale potrebu vyryvat za to, ze nechodim von, ze nemam frajera (vtedy som nemala), ze musim spravit to a to, aby som bola stastna.
typek ma zenu, nechcene dieta a vyzera hociako len nie stastne :'D
jednoducho nemusis riesit ludi. oni maju svoje zivoty, ty mas ten svoj. oni ti s tvojimi problemami pomahat nebudu, takze musis dbat na to, aby si bola v psychickej pohode. a najlepsia psychicka pohoda je vtedy, ked si imunna od reci druhych. ci tam su, ci nie, koho zaujimaju? nemala by si ich nechat ovplyvnovat TVOJ zivot. nikto ho za teba neodzije, ked ta dostanu do neprijemnych situacii. proste dbaj na seba a vyluc to, co ti je neprijemne a neries, co si kto mysli. koho zaujimaju?
nie, necítim sa ako asociálne hovno, skôr sa dosť vyžívam v tom, keď niektorých ľudí v spoločnosti hrozne štve, že sa s nimi nebavím a s inými áno proste, vždy keď som v nejakej spoločnosti, tak sa bavím iba so ľuďmi, ktorí sú mi sympatickí, tých ostatných normálne ignorujem, resp. nemám záujem s nimi prehodiť ani len "ahoj, ako sa máš?", a oni potom chodia a všade ma ohovárajú, že som arogantná a namyslená a tak a ja si z nich potom robím srandu naspäť
nechápem, prečo vôbec niekto má potrebu to riešiť, však keď sa so mnou niekto nebaví, tak kašlem na neho, veď sa bavia iní, nepotrebujem ho, a nejdem ho všade ohovárať proste, aspoň takto vidím, že som zo svojho sveta vyčlenila tých správnych ľudí
Small talk je hnusný zabiják. Extroverti si myslia, že extroverzia je ideál a tzv. normálny stav človeka... a tento omyl spôsobuje, že introverti sú považovaní za chladných, odmeraných a podobne... A potom sa tak cítia aj oni.
moc som ju nepoznal a v robote stale nieco otravovala a stale rozpravala len o robote potom mi zacala davat divne otazky a ked som konecne isiel na obed ze si oddychnem a porozpravam sa s niekym tak vidim ze ona vchadza a sadne si inde z coho som usudil ze ma asi nema rada a snazi sa len byt mila koli biznisu.
... moc som nadtym nepremyslal len tak som sa snazil napisat pohlad z druhej osoby. moc rozmyslas nad tym co by sa druhym pacilo a napr ty chces byt naobed sama a druhy si moze mysliet aka si chladna pretoze on sa na obed rad rozprava a ked sa sniekym naobed nebavi tak to znamena ze ho moc neusi(jeho uhol pohladu). kazdy ma iny meter preto sa neoplati moc snazit vyhoviet druhym lebo ty len odhadujes co oni chcu a mozes sa strasne mylit
Jasné,že sa cítim ako totálny k****, keď som introvert....Nebudem sa rozpisovať, sama vieš, čo to obnáša a ešte s blbou povahou je človek fakt "úžasný"... ale čo narobíš, takí sme sa narodili ... alebo si priložiť zbraň k hlave?!
nie si, ja tiez jedavam radsej sam, ale neviem ci je to introvertnostou...skor tym, ze neviem o com by sme sa bavili a trapne dialogy o tych veciach ako pocasie, rodinka a pod. ma nebavia...nech si myslia co chcu... Jasné, snažím sa byť ústratový a tak, ale premáhať sa kvôli názoru pár ľudí nebudem
necitim sa ako hovno, ale asociálne dosť, som hrozne velky introvert a doslova si vyberám s kým sa budem rozprávať a o čom, keď som nastupoval do práce ľudia okolo mňa to znášali čudne a dokonca aj ja som sa cítil nesvoj že som občas musel nútene konverzovať, už som tam 2 roky pomaly a zvykli si na mňa viem že za mojim chrbtom ma ohovárajú aký som čudák a extrene tichý že tam skoro s nikym nekomunikujem (ale realita je taká že je tam povedzme 3-4 osoby s ktorými prehodím pár slov aj mimo práce) len si proste veľmi vyberám pretože viem že s veľa ľuďmi by ma tá konverzacia nebavila alebo otravovala a tak som radšej ticho, je sranda sledovať že odzačiatku som mal nahaku čo si o mne myslia a oni si časom zvykli na to že na mňa nemajú hovoriť a nehovoria na mňa a som za to extremne rád ...
mám to tam na háku, robím si to svoje povinné minimum a o vzťahy sa tam nestarám pretože pracujem sám a nie som na nikom závislý čiže mi nemá ani kto ako uškodiť keby som sa im nepačil povahovo. a takto som spokojný pretože je lepšie citiť sa dobre a pokojne ako byť v strese a mať nanútené rozhovory
Ježiš tieto pseudo intelektuálne nadriadené sračky.
ako sú šeci ľudia zlý robia primitívne veci , a och môj bože že vôbec sa rozprávajú o deťoch.
Možno keby si/keby ste začali ľudí vnímať taký aký sú zistili by ste že aj od toho posledného primitíva a bezdomovca sa máte čo naučiť
...áno každý ste introvert a uzavretý človek s vnútorným trápením ale pod rúškom anonymity sa chodíte vyspovedať na internet.
tiež som bol introvert, som stále, rád premýšľam o veciach, mám rád svoj pokoj. Ale to neznamená že sa snažím s pre mňa zaujímavými ľuďmi baviť o ich živote veciach riešeniach problémoch ...
Ja neviem prečo som asociálne hovno, aj by som chcela byť sociálne hovno, ale nejde to. To je tak, že si väčšinou s ľuďmi nerozumiem, alebo som socially awkward penguin. Proste mám častokrát pocit, že nikam nepatrím a to doslovne. Aj doma sa cítim jak keby som bola len cudzí nájomník, v spoločnosti sa každý s každým baví, ale ja som tá čo sedí v kúte. A aj keď sa snažím s niekym zosocializovať tak tá druhá strana nechce. Každý má kamarátov, každý má s kým ísť von, každý sa má s kým porozprávať, každý má niekoho. No ale, aj ja mám to mizivé percento ľudí, ktorí sa so mnou aspoň trochu, z neviemakého dôvodu, kamarátia. Či som introvert to neviem, ja som len divná, lebo ľudí mám aj rada, aj mi chýba kontakt s ľuďmi a neviem si predstaviť byť úplne sama, ale na druhej strane ľudí neznášam.
Nie preto, ze som introvert, ale preto, ze som naozaj asocialne hovno
Neviem, ja rovno poviem, ze nie som a people's person, nepotrebujem spolocnost na obed/na wecko/na cestu na zastavku. Vo vacsinu kolektivov ma niekto donuti, aby sme sa kamaratili blizsie, no ale ak aj nie, mne je to jedno.
Cela moja praca sa toci okolo komunikativnosti, extroverzie a spolocenskosti, takze 100% hram rolu (a hram ju dobre), ale nikto odo mna nemoze ocakavat, ze budem uprimne medziludsky spolocenska. V takej situacii ako @1 , hlavne v odbornej praci, kde nejde o usmievanie, by som vysmiala dotycneho cloveka, do mojej hlavy ziadny zamestnavatel nema dosah. Ked ma nezaujimaju male zivote ostatnych, nebudem sa do toho nutit.
naucil som sa najst krasne aj v tomto a vo veciach, ktore ma kvoli tomu bezne otravuju a su mi prekazkou. povedzme rozhovory, small talky a vsetky tieto chit-chaty.
uvedomujem si ich absurdnost ale pokracujem v nich a snazim sa byt aktivnym prispievatelom alebo ostavam maximalne sam sebou, no citim sa dobre.bud si na konci poviem "boze to bolo tak uzasne absurdne a zbytocne" ale krasnym sposobom, a az ma to tesi alebo ma to nejakym sposobom uprimne obohati.
to iste sa da aplikovat na dalsie oblasti mojho introvertneho zivota. i ked je pravda, ze v praci by na mna asi vela ludi nepovedalo, ze som introvert, kedze medzi ludmi, s ktorymi sa citim dobre, posobim uplne opacne.
@8 presne toto až na jeden detail ja sa cítim dobre vôbec nie hnusne alebo odmerane a nech si myslí kto chce čo chce. Už takto sa prekonávam keď musím v práci zdvihnúť telefón za kolegyňu
som introvert,ale raz za ťas idem von. musim mať pri sebe jedlo,dat si predtym kavu a viem to tak tri hodky potiahnut. potom už musim isť sa regenerovať. spolocnost jedneho cloveka ma nevycerpava. introvert nemusi byt asocialne hovno hlavne velke akcosky ma vycerpavaju. ked je nejaka chata a akcoska prvy den este zvladam,ale potom už musim byť sama. ale vzdy sa dam nahovoriť na velku akcosku ako festival a pod..... preco? netusiiim... ale take posedinicka aj s viac ludmi ktory su tiez ako ja su uplne v pohode.
Small talk je zlo ._. keď sa začne... snažim sa nezdržať....
inak sa snažím s ľuďmi vychádzať, ale nemám rada, keď sa ku mne tisnú, alebo mňa tisnú do niečoho. Jednoducho potrebujem mať svoje hranice a byť s nimi, keď chcem.. a obvykle, keď nájdem osobu, s ktorou chcem byť, tak s ńou chcem byť ešte častejšie, ako ona so mnou, takže vtedy je problem vyriešeny ale to je na mne dosť poznať už len z toho, ako sa s ňou pozdravim...
ale ... normalne mi bytostne vadi, keď mi niekto vyčita, že na neho nemam dosť čas, alebo že s nim niekde nejdem.. keby som chcela, čas si najdem (väčšinou) a pôjdem, ale tak mi je to asi mega neprijemne...
som presne ten typ človeka, čo k jedeniu a vylučovaniu nepotrebuje doprovod a tak celkovo musim mať chuť sa stretnúť...
a uplne najhoršie pre mňa je, keď javím celkom jasný nezájem mať s nejakým človekom blízky vzťah a on sa aj tak tlačí...
ja neviem čo som zač rád spoznávam ludí rad sa zasmejem porozprávam ale neviem si ich nájsť...proste je to pre mňa ťažké, niekde isť sám má to niekto tak?
Jing a Jang existuje aj v podobe extrovertov a introvertov. A podľa mna nikto nie je 100 percent introvert ci extrovert. To su nejake moderne pojmy ktore skôr ludi rozdeľujú...
v takom falošnom kolektíve by som nerobil ani minútu, prispôsobovať sa iným, len preto, aby som bol ako oni, to teda nie...
človek v práci strávi mnoho času, vlastne podstatnú časť svojho života, preto by človek mal pracovať tam, aby sa do práce tešil a domov z práce chodil síce narobený, ale psychický nezdeptaný...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
27 komentov
Cca pred mesiacom som bola vyvedená z omylu - vraj je neosobné sa furt baviť len o biznise a že by som sa mala viac zaujímať o ľudí okolo seba a trochu ich počúvať. Tak som si povedala, že ok, fajn a vynaložila nemalé úsilie na to, aby som si zapamätala kto má doma aké zvieratko, počet, mená a diagnózy ich detí (neznášam deti), kto kedy kam pôjde na výlet a na dovolenku (vonkoncom ma to nezaujíma), aké majú koníčky, kde študovali a odkiaľ pochádzajú a blah, blah, pičoviny, len aby som
po vyčerpaní otázok typu "ako sa máš?" a "čo budeš robiť cez víkend?" vedela nejak zabiť trápne ticho a vyzerala, že sa starám.
Stálo ma to dosť veľa energie a aj trochu sebazaprenia, kým som si po mesiaci nepovedala, aká som super kolegyňa keď mám ku každému priradených pár informácií, ktoré poslúžia ako podklad na krátky, zdvorilostný rozhovor. Zase raz mi boli zbúrané ilúzie a dozvedela som sa, že som chladná a uzavretá, pretože o mne okrem veku a mena nikto nič nevie (pár vyvoleným som zdelila kde som pracovala predtým a čo som študovala nemám veľmi potrebu kolegom rozprávať o svojom osobnom živote. nemám pocit, že by to niekoho malo prečo zaujímať) a z toho, že si ku nim v jedálni nesadám ku stolu dokonca usúdili, že som nekamarátska xDD (stojím si za tým, že je nechutné a nezdravé sa vykecávať pri jedle.
A rada si popri obede povybavujem súkromné maily, alebo len tak čumím z okna a oddychujem. mám pauzu, so what?). A tak na tomto bode stroskotala moja snaha sa kamošiť s kolegami
Povedzte mi prosím, že nie som jediný autistický kokot, ktorý má bytostný problém si pokecať pri obede len tak o počasí. Ďakujem
Vo vacsine spolocnosti mam vzdy tak jedneho 'mojho' cloveka a ostatni su mi ukradnuti. Pripadne su mi ukradnuti uplne vsetci. Ale nechcem aby to tak bolo, chcem aby mi zalezalo, nechcem mat ludi v pici, no ale co narobim ked mam?
Na intraku som parkrat byvala v takej komunite spolubyvajucich, ze som s nimi takmer ani neprehovorila a oni ma mali za podivina. Bol to des tak byvat. Potrebujem mat jednu tu svoju osobu, zvysok je potom uz zanedbatelny.
Na VS je to tiez tak, ze som sa postupne odlucila, lebo ma proste nezaujimali. Vcera mi akurat bolo vycitane, ze nikam s nimi uz nezajdem, skoro sa s nimi nebavim, ze som s nimi len ked musim a akonahle mam moznost, zdrhnem za frajerom. A zase som im slubila ze to napravime, pritom viem, ze zase cez volno pojdem radsej za frajom miesto party/kina/posedenia s nimi. lebo je to pre mna proste ovela prijemnejsie vyuzity cas, a nebudem sa nasilu nutit k socializacii ked nemam chut.
uz nejaky cas sa necitim ako hovno kvoli takej alebo takej pricine. proste ked si raz introvert, preco sa budes deptat tym, ze sa budes citit ako hovno? nie si ani prva ani posledna. nie si povinna angazovat sa v small talku ludi len preto, lebo oni sa potrebuju vykecat. nie su nutena pretvarovat sa, ze ta zaujima ich zivot, ak ta nezaujima. nie si povinna hrat sa na niekoho, kym nie si.
u nas v praci sa tiez ludia rozpravali. co som robila ja? sedela v svojom kute a pracovala. ved na to je praca. ked budem chciet kamaratov, zavolam von ludi, s ktorymi rada travim cas, nie mojich kolegov.
som kto som, akceptovala som to a zije sa mi s tym v pohode. tiez do mna mal jeden mudrlant stale potrebu vyryvat za to, ze nechodim von, ze nemam frajera (vtedy som nemala), ze musim spravit to a to, aby som bola stastna.
typek ma zenu, nechcene dieta a vyzera hociako len nie stastne :'D
jednoducho nemusis riesit ludi. oni maju svoje zivoty, ty mas ten svoj. oni ti s tvojimi problemami pomahat nebudu, takze musis dbat na to, aby si bola v psychickej pohode. a najlepsia psychicka pohoda je vtedy, ked si imunna od reci druhych. ci tam su, ci nie, koho zaujimaju? nemala by si ich nechat ovplyvnovat TVOJ zivot. nikto ho za teba neodzije, ked ta dostanu do neprijemnych situacii. proste dbaj na seba a vyluc to, co ti je neprijemne a neries, co si kto mysli. koho zaujimaju?
nechápem, prečo vôbec niekto má potrebu to riešiť, však keď sa so mnou niekto nebaví, tak kašlem na neho, veď sa bavia iní, nepotrebujem ho, a nejdem ho všade ohovárať proste, aspoň takto vidím, že som zo svojho sveta vyčlenila tých správnych ľudí
moc som ju nepoznal a v robote stale nieco otravovala a stale rozpravala len o robote potom mi zacala davat divne otazky a ked som konecne isiel na obed ze si oddychnem a porozpravam sa s niekym tak vidim ze ona vchadza a sadne si inde z coho som usudil ze ma asi nema rada a snazi sa len byt mila koli biznisu.
... moc som nadtym nepremyslal len tak som sa snazil napisat pohlad z druhej osoby. moc rozmyslas nad tym co by sa druhym pacilo a napr ty chces byt naobed sama a druhy si moze mysliet aka si chladna pretoze on sa na obed rad rozprava a ked sa sniekym naobed nebavi tak to znamena ze ho moc neusi(jeho uhol pohladu). kazdy ma iny meter preto sa neoplati moc snazit vyhoviet druhym lebo ty len odhadujes co oni chcu a mozes sa strasne mylit
mám to tam na háku, robím si to svoje povinné minimum a o vzťahy sa tam nestarám pretože pracujem sám a nie som na nikom závislý čiže mi nemá ani kto ako uškodiť keby som sa im nepačil povahovo. a takto som spokojný pretože je lepšie citiť sa dobre a pokojne ako byť v strese a mať nanútené rozhovory
ako sú šeci ľudia zlý robia primitívne veci , a och môj bože že vôbec sa rozprávajú o deťoch.
Možno keby si/keby ste začali ľudí vnímať taký aký sú zistili by ste že aj od toho posledného primitíva a bezdomovca sa máte čo naučiť
...áno každý ste introvert a uzavretý človek s vnútorným trápením ale pod rúškom anonymity sa chodíte vyspovedať na internet.
tiež som bol introvert, som stále, rád premýšľam o veciach, mám rád svoj pokoj. Ale to neznamená že sa snažím s pre mňa zaujímavými ľuďmi baviť o ich živote veciach riešeniach problémoch ...
aj o mojich ofc... V rámci zlatého stredu.
Neviem, ja rovno poviem, ze nie som a people's person, nepotrebujem spolocnost na obed/na wecko/na cestu na zastavku. Vo vacsinu kolektivov ma niekto donuti, aby sme sa kamaratili blizsie, no ale ak aj nie, mne je to jedno.
Cela moja praca sa toci okolo komunikativnosti, extroverzie a spolocenskosti, takze 100% hram rolu (a hram ju dobre), ale nikto odo mna nemoze ocakavat, ze budem uprimne medziludsky spolocenska. V takej situacii ako @1 , hlavne v odbornej praci, kde nejde o usmievanie, by som vysmiala dotycneho cloveka, do mojej hlavy ziadny zamestnavatel nema dosah. Ked ma nezaujimaju male zivote ostatnych, nebudem sa do toho nutit.
uvedomujem si ich absurdnost ale pokracujem v nich a snazim sa byt aktivnym prispievatelom alebo ostavam maximalne sam sebou, no citim sa dobre.bud si na konci poviem "boze to bolo tak uzasne absurdne a zbytocne" ale krasnym sposobom, a az ma to tesi alebo ma to nejakym sposobom uprimne obohati.
to iste sa da aplikovat na dalsie oblasti mojho introvertneho zivota. i ked je pravda, ze v praci by na mna asi vela ludi nepovedalo, ze som introvert, kedze medzi ludmi, s ktorymi sa citim dobre, posobim uplne opacne.
inak sa snažím s ľuďmi vychádzať, ale nemám rada, keď sa ku mne tisnú, alebo mňa tisnú do niečoho. Jednoducho potrebujem mať svoje hranice a byť s nimi, keď chcem.. a obvykle, keď nájdem osobu, s ktorou chcem byť, tak s ńou chcem byť ešte častejšie, ako ona so mnou, takže vtedy je problem vyriešeny ale to je na mne dosť poznať už len z toho, ako sa s ňou pozdravim...
ale ... normalne mi bytostne vadi, keď mi niekto vyčita, že na neho nemam dosť čas, alebo že s nim niekde nejdem.. keby som chcela, čas si najdem (väčšinou) a pôjdem, ale tak mi je to asi mega neprijemne...
som presne ten typ človeka, čo k jedeniu a vylučovaniu nepotrebuje doprovod a tak celkovo musim mať chuť sa stretnúť...
a uplne najhoršie pre mňa je, keď javím celkom jasný nezájem mať s nejakým človekom blízky vzťah a on sa aj tak tlačí...
človek v práci strávi mnoho času, vlastne podstatnú časť svojho života, preto by človek mal pracovať tam, aby sa do práce tešil a domov z práce chodil síce narobený, ale psychický nezdeptaný...