Čo robíte, keď vám zo života odíde človek, ktorý vám po sebe nechá len pocit prázdna a osamelosti, nechuť tráviť čas s kýmkoľvek iným, nechuť robiť to, čo vás kedysi bavilo, pretože vás už nič nenapĺňa?
v čase potláčanie aktívneho života s druhými gaymi to bolo hrozne, ale vďaka Bohu na nebesiach sa mi to podarilo a jedine Ježiš Kristus je môj Pán, ktorého mám vo svojom srdci .....filip
ja som si vtedy vždy naložila celodennú robotu,aby som na nič nemusela myslieť
alebo keď ani nebolo čo robiť,tak som kukala vkuse sitcomy (sice to aj teraz,ale vtedy je to také účelové),čiže zase som mala myseľ niekde inde
ježiš,a neznášam,ked niekto povie,že klin sa klinom vybíja. (pre mna za mna,ked to u niekoho funguje.OK) ale určite to neplatí u každého. to sa vtedy cítim ešte horšie -.-
napno sa venovat konickom zajst von nieco robit, pocvcit, proste sa zamestnat, ak ma clovek peniaz na to si zaobstarat nieco co chcel uz dlho tak si to zaobstarat atd.
Raz sa stalo....viac si žiadne dievča k srdcu nepustím a nebudem ten, ktorý sa prvý namotá a môže byť aj neviem aká čaja...musím si byť proste istý na 101 % ...a v podstate sa necítim byť sám nikdy...mám pravých kamošov, záľuby, tréningy atd...som rád, že stíham vôbec toto a hovadiny neriešim...raz ma tieto pocity zlomili ako si ich tu opísala...ale aj naposledy
Mne sa takto dotyčný odsťahoval a ostalo tu prázdno. A nejak sme sa dohodli ,že nebudeme až tak často v kontakte. Iba sem tam priam symbolicky,aby sme sa navzájom nemali v hlave. Aj tak nemyslím,že je to najlepšie riešenie
Stalo sa mi to len raz v zivote, ale dotycny sa potom ku mne vratil, no naozaj netusim, co by som robila keby sa to nestalo :/ ale myslim, ze by pomohli kamosi a kamosky, proste travit s nimi vela casu a snazit sa prist naa ine myslienky, aj ked je to zo zaciatku priam nemozne..
je to takze, ale musis prehodnotit hierarchiu svojich hodnot.. ja som svoje stastie stavala na druhych ludoch a jak som dopadla.. teraz som sa uz ako tak spamatala a snazim sa skor tesit z niecoho, co mozem ovplyvnit ja... napr. z nejakych konickov, sportu, fotenia, skoly (ano znie to vtipne, ale proste milujem ten pocit, ked sa na niecom nadriem a potom vidim super vysledky - teda od gympla to uz nepraktizujem, ale tento rok sa na to chystam, chyba mi uz ten pocit ) takze chce to len cas a fakt sa zameraj na nieco ine.. drzim palec
Stalo sa mi to raz a prekonávam ten pocit už tretí rok. Dva roky to bol horor, fakt som bola uzavretá len do seba a nikto ani nič pre mňa neexistovalo, ale ten tretí rok som si povedala,že človek ti zo života odísť musí, aby prišiel iný a už len čakám, kedy príde. Hlavne sa do seba neuzatváraj. To by si veľkú chybu spravila.
Smiech,usmievaj sa a bude dobre,priatelia pomozu ti dostat sa s toho obdobia,zlozvyky vyvedu ta z miery spoznas novych ludi,prechadzky,vylet ale nie tam kde ste chodili ale niekam inam... cas pomoze ti prekonat dobu v ktorej si cloveka spoznal atd...vypni,vymaz vsetko vypadni niekam na chvilu,nebud na netew stale len obcas..
Cez den na nu nemyslim, pretoze mam kopu inych veci na robote, ale akonahle lahnem do postele tak je to zle. Mozno aj preto sa takmer kazdy vecer ozieram nech sa lahsie zaspava... A nejde o partnerku, ale o najlepsiu priatelku, ktora sa musela vratit naspat odkial prisla.
Vela prace, vela sexu, alkohol, hazard, stripklub a aj tak to nepomaha...
Uz to bude rok co odisla a nik a nic po nej nezaplni tu prazdnotu...
Nech robim co robim po urcitej dobe sa vsetok ten smutok zamlcovany a prehliadany pracou, promiskuitou, a ostatkom cinnosti, ktore nikam nevedu prevali naraz a vtedy sa odjebem zopar kilometrov niekam sam do hor a spominam... A prezivam tu bolest ktora sa nahromadi a len, len, ze mi neprivodi infarkt.
A verim, ze takto to pojde do neviemkedy. Ale potom sa tvarim, ze je setko ok a znova ide kolotoc nezmyslov z ktorych ani nie je boh vie aky pozitok az na ten sex Oh a na pracu, ze tej su penaze
Nic mi nepomohlo, stale v tom plavam a uz je to doba. Jedina vec, ktora to akotak mierni je cas. Podvedome sa snazim co najviac zamestnat, ale je to az chore, lebo potom nevladzem. No a samozrejme niekedy tu nechut vyliezt z domu neviem prekonat. A este sa uzatvaram pred ludmi. Teda pred muzmi hlavne. A nie, niesom s tym spokojna
Vlastne to boli len dve zeny - jedna zradila a jedna zomrela...naucil som sa zit sam a uzatvarat sa do seba coraz viac...ale velmi rad cestujem - nemyslim tym dovolenkove destinacie ale miesta kde ludia nechodia...a ako prekonavam samotu? Vies co neviem...psychologicka tvrdi ze som zvlastny pripad...
Ja nemam priatelov doma, ja ich mam na intraku..proste niekto ma povahu sa s tym vysporiadat rychlo a niekto zase potrebuje cas Staci taketo vysvetlenie
Zo skúsenosti viem, že byť od niekoho závislý je veľmi zlé. Pomáha uvedomiť si potom, že na druhom človeku nemám byť závislý do takej miery, že bude to on, na kom bude záležať ako strávim svoj voľný čas. Lepšie je byť pre druhého tým, kto dáva a má z čoho dať, ako ten kto musí len prijímať, lebo je "prázdny". Do prázdnoty sa znova vlastne dostaneš aj vtedy ak toho človeka stratíš. A teda to chce čas, ktorý stráviš prácou na svojom charaktere, spôsobe vytvárania priateľských vzťahov...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
47 komentov
a čo robiť? navar si! a nájdi si nejaké nové koníčky alebo sa vrát k starým a tak
a ten odchádza len cez deň (občas ani to nie), s pocitom, že večer/noc som zase s ním necítim pocit prázdna
dúfam, že si pohopila čo som napísala, lebo po prečítaní tomu sama ja chápem
ja som si vtedy vždy naložila celodennú robotu,aby som na nič nemusela myslieť
alebo keď ani nebolo čo robiť,tak som kukala vkuse sitcomy (sice to aj teraz,ale vtedy je to také účelové),čiže zase som mala myseľ niekde inde
ježiš,a neznášam,ked niekto povie,že klin sa klinom vybíja. (pre mna za mna,ked to u niekoho funguje.OK) ale určite to neplatí u každého. to sa vtedy cítim ešte horšie -.-
aj keď ešte nikto mi nikdy neznechutil robenie veci čo som mala rada, na to nema narok nik hah
ale v konečnom dôsledku to chce len čas....
asi...dúfam...
ale urcite je byt aj určity cas uplne same bez ludi .. a usporiadat si myslienky ... . len hlavne sa to nesnas drzat v sebe
Uz to bude rok co odisla a nik a nic po nej nezaplni tu prazdnotu...
Nech robim co robim po urcitej dobe sa vsetok ten smutok zamlcovany a prehliadany pracou, promiskuitou, a ostatkom cinnosti, ktore nikam nevedu prevali naraz a vtedy sa odjebem zopar kilometrov niekam sam do hor a spominam... A prezivam tu bolest ktora sa nahromadi a len, len, ze mi neprivodi infarkt.
A verim, ze takto to pojde do neviemkedy. Ale potom sa tvarim, ze je setko ok a znova ide kolotoc nezmyslov z ktorych ani nie je boh vie aky pozitok az na ten sex Oh a na pracu, ze tej su penaze
hmm
a @30 nič v zlom, ale toto môže napísať len človek ktorý to nikdy nezažil
Vlastne to boli len dve zeny - jedna zradila a jedna zomrela...naucil som sa zit sam a uzatvarat sa do seba coraz viac...ale velmi rad cestujem - nemyslim tym dovolenkove destinacie ale miesta kde ludia nechodia...a ako prekonavam samotu? Vies co neviem...psychologicka tvrdi ze som zvlastny pripad...