vobec si nerozumiem so svojimi vrstovnikmi ani spoluziakmi...som uplne ina ako oni a nebudem sa pred nimi pretvarovat, ze som niekto iny ako to robia druhi...nedokazem nikomu inemu doverovat, som samotar, a preto ma aj sikanuju a vysmievaju sa mi...nerozu
ako keby som pred niekolkymi rokmi seba citala..s rozdielom v tom ze nanic rodicov nemam a prave tí (teda hlavne mama) mi najviac pomohla...tak si najdi niekoho kto ma podobne zaujmy ako ty, alebo sa prihlas na nejaky sport alebo iny konicek co ta bavi, tam si uz najdes kamaratov.
a) skúsiť sa s rodičmi porozprávať nad prestupom na inú školu
b) ak nepôjde podobrom, tak na nich nakričať
c) odísť z domu k nejakej spriaznenej duši
Rozhodne sa pozri na svoj život, ozaj sa nič nenájde prečo žiť? VŽDY je niečo, prečo sa oplatí žiť. Život je pes, ale pes je najlepší priateľ človeka. To, že teraz sa Ti nedarí neznamená, že to bude trvať večne.
presne aj ja pred par rokmi... co tak skola ktora by ta bavila - a teda aj ludia s rovnakym zameranim? ja som tiez sa citila vzdy ako nepochopeny mimozemstan ... ako par kamosov som mala ale tiez ma moc nechapali ... ale na vyske som zistila ze nie som az taka vadna
tak - tak, ako tuto kolegovia hovoria, vykašli sa na tých, ktorí sa ti posmievajú a nemajú o teba záujem, hľadaj tých, ktorí ho majú...vždy sa niekto taký nájde a vždy je dosť blízko na to, aby si sa s ním mala ako spojiť. a jo, vždy je prečo žit. Už len keď nemáš nikoho a vezmeš si k sebe psíka z útulku, už len kvôli tomu sa oplatí žiť
je fakt jednoduché riešenie. Neseď stále doma a nájdi si nejakú činnosť. Síce sa ti zo začiatku nebude chcieť no časom ťa to začne baviť a nájdeš si kamarátov.
podobný problém som mal asi pätnásť rokov, ale začal som sa na to pozerať tak, že musím niečo robiť pre druhých, poradiť, potešiť a tak si k nim nájsť cestu... a nielen zostať v tom, že si s niekým nerozumiem... a treba sa pokúšať dobre rozprávať s rodinou
@maaka Možno trochu blbá otázka ale nie si v znamení raka? My raci sme samotárskejší, utiahnutejší a pôvod máme z nejakej neznámej medzigalagtickej sústavy.
Tiež som sa so spolužiakmi na základke nemusel. Ale prišla stredná a všetko sa zmenilo (väčšina k lepšiemu).
zájdi k psychologovi.to nehovorím preto ,že si blázon alebo tak.on ti pomôže a uvidí sa čo dalej..aj ja som samotárka.chce to čas..a samovraždou nič nevyriešiš.iba ukončíš
1. samovražda nie je riešenie, ale sprostosť. skôr či neskôr aj tak zomrieš, načo to zbytočne urýchľovať, nevieš si ani predstaviť koľko zaujímavých a úžasných vecí ešte zažiješ, a ak by si sa o ne pripravila len preto že v 19tich na teba bola nejaká banda kokotov zlá, tak by ani nemusel existovať boh a dala by si sa riadne do prdele aj sama
2. spolužiakov a vrstovníkov buď ignoruj, alebo na nich buď zlá a agresívna až tak že sa ťa začnú báť a rozhodnú sa dať ti pokoj, na niektorých funguje jedno, na niektorých to druhé. problém je že máš napísané že máš 19 rokov, ale potom tu niekto hovorí o základke a neviemčo, tak ma to zneistilo, predpokladám ale že hovoríš o strednej a predpokladám že si v 4tom alebo 3ťom ročníku, čiže by bola maximálna hovadina ten jeden, prípadne dva roky nevydržať.
3. nájdi si brigádu a prachy budú, síce nie dosť na odchod, ale aspoň niečo, a začneš si tým zbierať referencie do budúcnosti, keď skončíš školu ľahšie si nájdeš normálnu prácu, a vypadneš preč.
4. "lebo aj rodicov mam nanic, nutia ma do skoly hoci ja mám iné plány" - to je jediný dôvod prečo sú nanič? skús ich pochopiť, je logické, aj keď nepríjemné, že chcú aby si mala dokončenú školu, sú vychovaní systémom ktorý ľuďom sugeruje/sugeroval že "dobre sa uč, aby si mala dobré známky, aby si si potom našla dobre platenú prácu a nemusela skončiť ako bezdomovec/príživník". čiže zaprvé toto samo osebe z nich nanič rodičov nerobí, a zadruhé ak by si im dokázala že si dobrú prácu vieš nájsť už teraz, tak by možno naliehali o niečo menej. a zároveň by si sa ňou vyhýbala kontaktu s nimi. to však neodporúčam, práve naopak, odporúčam snahu o komunikáciu, vysvetlenie, zisti prečo im tak hrozne záleží na tom aby si mala danú školu, vysvetli im prečo tebe na tom nezáleží, vysvetli im svoje plány, pokús sa im vysvetliť (a ideálne aj aspoň sčasti názorne ukázať) že už si samostatne mysliaca a konajúca bytosť a že tie tvoje plány nie sú len nepraktické hlúpe sny, ale naozaj realizovateľné fungujúce plány. skrátka rob minimum pre to aby boli oni ako-tak spokojní s tým že robíš to čo chcú, a maximum pre to aby si im a sebe dokázala a ukázala to svoje. prečo? pretože bez podpory rodičov (či už čisto psychickej, alebo aj akejkoľvek inej v prípadoch "keby niečo") sa vo svete na začiatku existuje dosť ťažko, samozrejme to ide, ale je to ťažké (hovorí človek ktorý sa v 19tich odsťahoval a myslel si že je majster sveta a o pol roka sa porazene a zadĺžene plazil späť k rodičom... keby som sa vtedy nemal kam vrátiť tak netuším ako by som dopadol).
5. a skrátka rob to čo musíš, popri tom to čo chceš, a trpezlivo čakaj na moment kedy budeš môcť začať robiť to čo robiť chceš naplno. a buď si vedomá toho že ten moment príde, on vždy príde, ak si naň pripravená. a keď príde, tak sa ho chyť, a už nepusti.
6. a vieš anglicky? ak áno, pusti si toto a počúvaj text, pekne to všetko vystihuje
ja som tiez iná ako ostatní, nemám vela priatelov...a spolužiaci sú mi ukradnutí...proste nerieš čo si o tebe myslia ostatní, buď sama sebou, venuj sa niečomu čo ťa baví a bude lepšie...ver mi!!! a nad samovraždou sa ani nezamýšlaj! Určite je na svete niečo kôli čomu sa ti oplatí žiť...možno teraz je ti na p..., ale to prejde.
1. Samovrazda nieje riesenie, ale skrat, zbablestvo...problemy treba riesit a nie sa vzdat bez boja, ujst...sposobil by si tym len velmi vela bolesti ludom, ktorym na tebe velmi zalezi, aj ked ta mozno nechapu a nespravaju sa k tebe mozno najohladuplnejsie,no som si ista, ze rodicia ta maju velmi radi a zalezi im na tebe a chcu ti dobre, ale su to taktize len ludia, ktori su omylni a robia chyby, niekedy mozno aj velke...ako asi takmer kazdy clovek
2. Aj ja som mala zo seba poodbne pocity a obcas ich este stale mam...ze som ako mimozemstan, uplne ina od ostatnych, podivinka..no, zistila som, ze to nieje vzdy na skodu veci, ze su aj oblasti, v ktorych to je mojou vyhodu,napriklad fantazia, umelecke sklony-nie kazdy to dokaze,no ja vcelku hej..iste mas aj ty svoju specificku dobru stransku, ktoru by si mal rozvijat aporste robit to k comu ta to taha..proste sa tomu venovat
3, Skola je dost dolezita a sice ti v nej je tazko koli spoluziakom a ich hnusnemu spravanou voci tebe a pocitu samoty, pokus sa to vydzrat, sustred sa na ucenie tych predmetov, ktore ta bavia, raz sa ti tie vedomosti na nieco zidu
4. Kazdy ma raz horsie a raz lepsie obodobie, ty momnetalne prechadzas tym zlym, to ale znamena, ze uz mozno coskoro sa to zmeni a bude lepsie,l´tak tomu prosim ta ver a neupadaj do pesimizmu, ved mas cely zivot pred sebou a urcite ta to najkrajsie este len caka..urcite casom si najdes kamaratov a ludi, sktorymi si budes rozumiet, to ze monentalne niesu v tvjom okoli nzenamena, ze neexistuju, niekde na teba cakaju..casom ich isto najdes,mozo cez spolocne zaujmy...
Tak sa prosim ta drz a neboj, bude lepsie..a na svete s takymi pocitmi niesi sam
sorry, sama..myslelal som, ze si chalan, prepac...no, nevadi..plati rovanko pre babu akoby platili pre chalana...ba este viac, kedze aj ja som zena a o to viac sa viem vzit dto tvojej koze
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
20 komentov
NEZABIJAJ SA!!!!
a) skúsiť sa s rodičmi porozprávať nad prestupom na inú školu
b) ak nepôjde podobrom, tak na nich nakričať
c) odísť z domu k nejakej spriaznenej duši
Rozhodne sa pozri na svoj život, ozaj sa nič nenájde prečo žiť? VŽDY je niečo, prečo sa oplatí žiť. Život je pes, ale pes je najlepší priateľ človeka. To, že teraz sa Ti nedarí neznamená, že to bude trvať večne.
K poslednému bodu
» www.gotquestions.org/Slovencina/Bibl...
» nabozenskesvety.info/monoteisticke-n...
BTW: samovražda je najhoršie riešenie
Tiež som sa so spolužiakmi na základke nemusel. Ale prišla stredná a všetko sa zmenilo (väčšina k lepšiemu).
nájdi si dáku subkultúru, do ktorej môžeš patriť bez pretvárky...........baví ťa folklór, sci-fi, motory F1? dnes už má fanklub každá prkotina
tam nájdeš spoločnosť, zmysel života a dakoho, kto Ťa pochopí
P.S. ak Ťa fakt nebaví život, pozri si My little pony: friendship is magic 1.sériu........BRONIES BERÚ KAŽDÉHO!!!!
1. samovražda nie je riešenie, ale sprostosť. skôr či neskôr aj tak zomrieš, načo to zbytočne urýchľovať, nevieš si ani predstaviť koľko zaujímavých a úžasných vecí ešte zažiješ, a ak by si sa o ne pripravila len preto že v 19tich na teba bola nejaká banda kokotov zlá, tak by ani nemusel existovať boh a dala by si sa riadne do prdele aj sama
2. spolužiakov a vrstovníkov buď ignoruj, alebo na nich buď zlá a agresívna až tak že sa ťa začnú báť a rozhodnú sa dať ti pokoj, na niektorých funguje jedno, na niektorých to druhé. problém je že máš napísané že máš 19 rokov, ale potom tu niekto hovorí o základke a neviemčo, tak ma to zneistilo, predpokladám ale že hovoríš o strednej a predpokladám že si v 4tom alebo 3ťom ročníku, čiže by bola maximálna hovadina ten jeden, prípadne dva roky nevydržať.
3. nájdi si brigádu a prachy budú, síce nie dosť na odchod, ale aspoň niečo, a začneš si tým zbierať referencie do budúcnosti, keď skončíš školu ľahšie si nájdeš normálnu prácu, a vypadneš preč.
4. "lebo aj rodicov mam nanic, nutia ma do skoly hoci ja mám iné plány" - to je jediný dôvod prečo sú nanič? skús ich pochopiť, je logické, aj keď nepríjemné, že chcú aby si mala dokončenú školu, sú vychovaní systémom ktorý ľuďom sugeruje/sugeroval že "dobre sa uč, aby si mala dobré známky, aby si si potom našla dobre platenú prácu a nemusela skončiť ako bezdomovec/príživník". čiže zaprvé toto samo osebe z nich nanič rodičov nerobí, a zadruhé ak by si im dokázala že si dobrú prácu vieš nájsť už teraz, tak by možno naliehali o niečo menej. a zároveň by si sa ňou vyhýbala kontaktu s nimi. to však neodporúčam, práve naopak, odporúčam snahu o komunikáciu, vysvetlenie, zisti prečo im tak hrozne záleží na tom aby si mala danú školu, vysvetli im prečo tebe na tom nezáleží, vysvetli im svoje plány, pokús sa im vysvetliť (a ideálne aj aspoň sčasti názorne ukázať) že už si samostatne mysliaca a konajúca bytosť a že tie tvoje plány nie sú len nepraktické hlúpe sny, ale naozaj realizovateľné fungujúce plány. skrátka rob minimum pre to aby boli oni ako-tak spokojní s tým že robíš to čo chcú, a maximum pre to aby si im a sebe dokázala a ukázala to svoje. prečo? pretože bez podpory rodičov (či už čisto psychickej, alebo aj akejkoľvek inej v prípadoch "keby niečo") sa vo svete na začiatku existuje dosť ťažko, samozrejme to ide, ale je to ťažké (hovorí človek ktorý sa v 19tich odsťahoval a myslel si že je majster sveta a o pol roka sa porazene a zadĺžene plazil späť k rodičom... keby som sa vtedy nemal kam vrátiť tak netuším ako by som dopadol).
5. a skrátka rob to čo musíš, popri tom to čo chceš, a trpezlivo čakaj na moment kedy budeš môcť začať robiť to čo robiť chceš naplno. a buď si vedomá toho že ten moment príde, on vždy príde, ak si naň pripravená. a keď príde, tak sa ho chyť, a už nepusti.
6. a vieš anglicky? ak áno, pusti si toto a počúvaj text, pekne to všetko vystihuje
2. Aj ja som mala zo seba poodbne pocity a obcas ich este stale mam...ze som ako mimozemstan, uplne ina od ostatnych, podivinka..no, zistila som, ze to nieje vzdy na skodu veci, ze su aj oblasti, v ktorych to je mojou vyhodu,napriklad fantazia, umelecke sklony-nie kazdy to dokaze,no ja vcelku hej..iste mas aj ty svoju specificku dobru stransku, ktoru by si mal rozvijat aporste robit to k comu ta to taha..proste sa tomu venovat
3, Skola je dost dolezita a sice ti v nej je tazko koli spoluziakom a ich hnusnemu spravanou voci tebe a pocitu samoty, pokus sa to vydzrat, sustred sa na ucenie tych predmetov, ktore ta bavia, raz sa ti tie vedomosti na nieco zidu
4. Kazdy ma raz horsie a raz lepsie obodobie, ty momnetalne prechadzas tym zlym, to ale znamena, ze uz mozno coskoro sa to zmeni a bude lepsie,l´tak tomu prosim ta ver a neupadaj do pesimizmu, ved mas cely zivot pred sebou a urcite ta to najkrajsie este len caka..urcite casom si najdes kamaratov a ludi, sktorymi si budes rozumiet, to ze monentalne niesu v tvjom okoli nzenamena, ze neexistuju, niekde na teba cakaju..casom ich isto najdes,mozo cez spolocne zaujmy...
Tak sa prosim ta drz a neboj, bude lepsie..a na svete s takymi pocitmi niesi sam