Čo u vás rozhoduje, či ostať a snažiť sa, alebo sa rozísť?

Práve tá spoločná vidina budúcnosti. A potom láska. Jednoducho to nejde opustiť človeka ak ho ľúbiš.

asi vedomie ze nikoho dokonalejsieho jeden pre druheho nemozme najst, lebo podla mna @1 je pravda akoze, ale ja ked som nahnevana tak casto mi tie negativne emocie pohltia tie pekne, proste ten pocit lasky. ale to musim byt velmi nahnevana no kazdopadne vtedy si viem racionalne uvedomit, ze nikoho pre mna perfektnejsieho by som nenasla a on tiez pre seba nie, proste neni mozne ze by som si s niekym viac sadla a rozumela si a tak. a to ked si clovek predstavi, ze to je pomaly maly zazrak ze sme sa nasli, tak ma hned chut posnazit sa a vsetko zachranit :d

Keď to na mňa príde, budem myslieť na to, čo pre mňa ten človek robí. Kde som vďaka nemu.Budem myslieť na to, akých hlupákov som už mala. Budem myslieť na to, že ten človek so mnou počíta do budúcnosti. Budem ho porovnávať s inými a zistím, že on je to najlepšie, čo som si mohla vybrať a budem sa sústrediť na tie pozitívne veci, ktoré prevažujú tie negatívne.

A ešte si budem pripomínať, že teraz mám to čo som si pri iných len predstavovala a že som prílišne náročná a nikdy mi nie je nič dobré ale to je moja vada, nie vada môjho muža, ten robí všetko čo sa dá a nik iný to nedokáže. Nesmiem na to zabudnúť keď to príde... V podstate už keď to na mňa raz prišlo tak som si na to spomenula a vždy si na to už spomeniem.

Ked vidím že mu je to jedno/nesnaží sa/vzda sa - vtedy je pre mňa koniec. Inak som bojovník a snažím sa zachrániť všetko čo sa dá - láska je predsa niečo čo nenájdem len tak na rohu, takže už len preto, pre samotnú lásku k tomu človeku ostávam tak dlho ako sa len dá.

inak ale na toto je najlepsie viest si take zapisky, ja mam proste zapisnicek kde si pisem cisto krasne veci co pre mna urobil a ktore sme spolu zazili a v com je uplne ze najsuper, a ked sa hnevam a pride mi to jak najvacsi problem na svete tak si to precitam a porovnam si tie krasne veci s tymi aktualnymi zlymi a hned mam jasno

@6 @h8u to je vlastne celkom super nápad, dík!

ci ma tehlicky

@delica jjj a ja mam teda este jeden kde si pisem celkovo o nasom vztahu, dobre aj zle veci, len tam ma clovek tendenciu pisat skor ked je nieco nahovno zrovna, proste ked je vsetko krasne a lubite sa menej casto ti napadne ist si to tam zapisat nez ked ta nahneva ale je dobre aj toto aby si si zase toho cloveka prilisne neidealizovala napriklad, pretoze k tomu tiez nechcem dospiet ze si budem 10 rokov hovorit aky je ten clovek perfektny a dokonaly a prehliadat jeho chyby a zrazu precitnem a zistim koho mam doma.. (znie to hnusne ale viem ze sa to stat moze v niektorych pripadoch . takze je fajn mat vzdy k dispozicii taky celkovy objektivny pohlad na vas vztah aby si to mohla racionalne zhodnotit, lebo uplne vzdy si ovplyvnena tymi aktualnymi emociami, ked je dobre a ste najstastejsi na svete zabudas na to ze ta nedajboze sklamal niekedy alebo tak, a zase naopak ked sa pohadate zabudnes ake krasne veci pre teba urobil. takze mne staci casto prelistovat a mam jasno akurat teda parkrat sa mi stalo, nie zeby sme sa nejako hadali alebo co to vynimocne, ale proste bola som nahnevana a vedela som ze keby si to idem precitat prestala by som byt, ale just som nechcela, uplne som sa chcela utapat v tom hneve nanho a nevidiet nic pekne lebo proste teraz sa hnevam a koniec.!

@h8u tie zlé veci sa lepšie pamätajú, myslím, že postačí ak budem zapisovať to dobré. Ale ako chápem, emočne som na tom obdobne a toto by mohlo pomôcť (a ešte je riziko, keby píšem aj tie zlé eci, že keby som nahnevaná just otvorím tie a utápam sa v tom ešte viac)

veci, ktore su nanic a ktore su super su vzdy vo vacsom nepomere, tak sa o tom staci porozpravat a ked voci tomu nie je lahostajny, tak sa da vyriesit skoro vsetko. mna nedavno trapilo viac veci a boli sme chvilu od seba, tak som si vsetko premyslela a napisala mu hrozne dlhy list plny bullshitov o tom, ako sa citim a povedala som si, ze ked to bude mat u riti tak konec ale nemal, porozpravali sme sa a je to fajn, zaklad k rieseniu "krizy" je schopnost oboch stran viest maximalne uprimny rozhovor a skutocne pocuvat toho druheho a snazit sa ho co najlepsie pochopit. vela stastia^^

vždy sa snažím radšej ostať, ešte som nebola v tak vážnej situácii, ktorá by ma prinútila utiecť...

Aby sme mali dôvod založiť si rodinu, mali by sme sa zhodovať v dôležitých veciach života... vždy bude veľa vecí v ktorých sa nemusíme zhodovať, lebo sme jedinečné osoby. Treba rozlišovať to dôležité na čom treba stavať priateľstvo a partnerský vzťah... A mal by som vidieť, že dokážem hľadať, nachádzať jej šťastie, nie to svoje šťastie...

@nicolkaa tiez rozmyslam nad prestavkou, respektive odlukou. Navrhla som, ze si dame tyzden pauzu, pocas toho tyzdna budeme obaja pisat mail, stale ho rozvijat, ked nas nieco nove napadne a na siesty den si tie maily posleme a potom sa o tom vsetkom porozpravame...nie som si ale ista, ci rozhovor vyriesi vsetko. A vlastne ani neviem, ci este chcem. Su iste povahove crty a rozdiely, ktore som dlho brala ako jeho sucast, ale ked vidim niekedy inych chlapov, ktori mi vo vela veciach sedia, v ktorych si s partnerom nesedim, tak rozmyslam, ci to ma zmysel a ci budem takto stastna... asi najvacsi rozdiel je, ze sme jeden introvert a druhy extrovert. Tam sa potom casto tazko hlada napriklad spolocny program, priatelia, s ktorymi sa stretavame a tak...akoze, na jednej strane je to super chlap, ktoremu mozem verit, v ktorom mam oporu, ktory mi celkom rozumie, nebije ma, neslope, nedroguje, nepodvadza... ale na druhej strane ja som zivel a neviem, ci nepotrebujem mat pri sebe niekoho akcnejsieho, spontannejsieho, spolocenskejsieho.....a je toho viac, len sa mi to tu nechce vsetko rozpisovat.

U mňa rozhoduje ostať v prvom rade láska a to, že si perfektne rozumieme, sme pre seba ako stvorené a ani neverím, že existuje niekto pre mňa lepší než ona a v podstate asi všetko čo napísala aj @2 a inak ja si ani neviem predstaviť, že by som mala zase začať s niekým randiť a nanovo spoznávať a to všetko okolo toho proste my už toho máme veľa vybudovaného spolu a zničiť to by bola hlúposť. Myslím si, že pokiaľ je láska a snaha a pokiaľ partneri naozaj chcú, tak dokážu veľa prekonať

@13

no my sme boli od seba prec kvoli rodinnym zalezitostiam a nie ako "pauza", ale tiez to bol zhruba tyzden a to je fajn doba na vyvetranie hlavy. pozri, neviem ako dlho to spolu tahate, ale to, ze ste odlisni a spolocny program sa vam nevytvara automaticky ste predsa museli vediet uz predtym ako ste do toho vztahu sli, nie? v prvom rade musis sama uvazit, ci vlastne mas v sebe ten chtic bojovat a drzat s nim ten vztah nad hladinou. ked uprimne nechces, tak robis zle aj jemu, lebo je hrozne nanic ked si niekto neda cas na usporiadanie veci v hlave a mota druhu osobu. a je super, ak bude s tym mailom suhlasit, ale nieco vkuse dopisovat, mazat, upravovat, to je naprd, lebo to nie je spontanne a straca to na priamosti. jednoducho si po tom tyzdni sadnite a vypiste zo seba vsetko o com sa budete nasledne rozpravat, som presvedcena, ze si precitas veci, ktore ti spravia v hlave priestor na nove myslienky. ja by som nikdy nedokazala len tak zahodit vztah bez toho aby som vyplula predtym dusu v pokuse o zachranu, ale toto musia spravit obaja, inak to nema zmysel. ak si ho stale cenis a tesi ta jeho existencia, radsej vynaloz maximalne usilie aby boli veci v poriadku. a nech to iste samozrejme robi aj on

ked som si precitala @14 , viem lepsie porozumiet ako sa citis. tiez som velmi dlho zapasila o vztah s clovekom, ktory je uplne "z ineho cesta" ako ja a napriek tomu, ze som ho sialene lubila, musela som si casom priznat, ze nema vzdy cenu o vsetko krvopotne bojovat + v kontexte toho co som napisala uz skor - hlavne ked dotycny sa nesnazil...

ak uz rozmyslas v takych intenciach akoze ti s inymi bude lepsie, nuz...grass is always greener on the other side ako sa hovori...nebude to asi take ruzove, urcite kazdy partner bude mat nejake nedostatky. zalezi na tom, ci su to principialne veci u ktorych by ste sa naozaj nedokazali zmenit, alebo su to len nedorozumenia apod.

drzim palce nech sa rozhodnes spravne. rozhodnut sa, ci zostat alebo odist je velmi tazke a vzdy aj bolestive.

@fleur1301 ak si kladies taketo otazky tak s nim nikdy nebudes stastna. Mozno prezijes obycajny nudny zivot ale to neni stastie imho. Clovek s ktorym mozes byt stastna musi byt taky ako ty misite mat rovnaky temperament a musite byt navzájom kompatibilni.

ked som proste citila ze to nema zmysel

Ja som to posral na celej čiare, ale aspoň mam dcérku... No dam ti radu, ked to niekto poserie... Utekaj a nedávaj druhu šancu...poserie ju znovu..

pokusim sa znova rozobrat nieco z odpozorovaneho. Moji rodicia su uplne rozdielni. Mama bola hyperaktivna, rada behala na zabavy, tancovala, neustale v spolocnosti, drza a starostliva, utekala z domu, nakoniec si nasla staleho chalana, lebo ostatni boli namysleni, zacala studovat na strednej, ktora ju nebavila, vtedy ju zacal balit moj oco. Oco bol zas utiahnuty, knihomol, nikdy nesiel na zabavu, nespolocensky, slusny. Zacali spolu chodit, bolo im spolu skvele, potom zacali spolu byvat. Vtedy zistili, ze maju na vychovu deti rozdielny nazor a kvoli nedobremu nakladaniu s peniazmi sa ich laska rozpadla uz na zaciatku vztahu. Napriek rozchodu, ktory prisiel po 10 rokoch, uznali ze si vedia rozumiet a spravili chyby, avsak boli mladi a nechali sa ovladat citmi. Preto ak mas len zle pocity, neznamena to, ze je hrozny clovek. Nikto nie je dokonaly. Ale pokial ste k sebe uprimni a viete robit kompromisy a nie vsetko podla vzoru jedneho, tak sa to da. Laska je len jedna, nemysli si, ze ti ju vynahradi niekto kto je podla tvojho vzoru. @fleur1301

@savvym nechali sa ovládať citmi...? A o čom láska je? Nie je o citoch, náhodou? Nikdy by som o žiadnom človeku, s ktorým som chodila dlho nepovedala, že je to hrozný človek. On JE dobrý človek. Ale rozmýšľam, či pre mňa. Mám chyby, každý má chyby a som si toho vedomá. A viem ich aj akceptovať. Ale tu sa bavíme o dvoch ľuďoch, ktorí sú vo veľa veciach diametrálne odlišní.
@willbebetter nehovorím, že s inými mi bude lepšie a viem, že každý má chyby... ale my sme v niektorých veciach tak rozdielni, že naozaj neviem, či má ešte zmysel bojovať. Nie je to naša prvá kríza a snažila som sa bojovať viackrát. Ale mám dojem, že som na to sama. A už ma to asi fakt prestalo baviť. Mám dojem, že počúvam sľuby a reči o tom, ako sa na niečom zapracuje, ale činy nikde. A to sa bavíme aj o takých triviálnych veciach, ako napríklad prechádzka do prírody v tomto krásnom počasí. Chýba mi uňho akčnosť, spontánnosť, on proste potrebuje mať veci nalinkované týždeň dopredu a aj tam mu vždy do toho niečo vojde, ja som skôr ten typ že "aha, vonku je krásne, poďme do lesa". A proste zdvihnem sa a idem.
Mám dojem, že stále na niečo čakám. On je tak trošku "drama queen", všetko strašne rieši a prežíva. A ja čakám, kedy bude v pohode. Buď nie je v pohode kvôli jobu, kvôli bývaniu, kvôli chrbtu....skrátka, vždy sa niečo nájde, prečo je unavený, prečo sa mu nič nechce, prečo nikam nejde, prečo sa mračí a neusmieva. Je to taký uzlík nervov a kôpka nešťastia. A ja neviem, či ma ešte stále baví čakať, kým bude všetko tip top. Lebo nikdy nebude.
Sme spolu dva a pol roka. Zo začiatku vysnený chlap, potom neviem, kam sa to všetko podelo. A veci ako nejaká akčnosť, spontánnosť a chuť spolu tráviť čas aj inak ako len zavretí doma, to je len vrchol ľadovca...
Samozrejme, že má aj kopec dobrých vlastností. Ináč by som s ním nebola tak dlho. Už som si spisovala aj staré dobré plusy a mínusy. Plusom som síce napísala viac, ale tie mínusy sú tak podstatné, že neviem, či je ešte o čo bojovať. ..