@vanellus nemyslím si, že máš právo posúdiť, či to bolo dotiahnuté alebo nie... ty si ztoho spravil kind of zoznamku, ja som mala potrebu najst cloveka prave s takymi zvlastnymi crtami ab som videla, ci je mi podobny.. tak prosim ta neporovnavaj tieto dve diskusie pretoze vidim zavazny rozkol v ich aime
Som mega cholerik...veľmi rýchlo sa rozčúlim, vtedy pôsobím nadmieru nepričetne, zbavený zmyslov až potom, keď sa ukludním si poviem, že som to asi dosť prepískol...ach musím sa viac krotiť...
ja som velmi svojsky typ , zakladam si na tolerancii , chapani, najviac uprimnosti a vzajomnych citoch. Casto vela premyslam , rad objavujem a ucim sa nove veci, laka ma poznanie a vsetko nepoznane. Uznavam vytrvalost , vernost, originalitu, vasen, pozitkarstvo, zmysel pre dokonalost a detail, jednoduchost ...
-introvert a asociál (z inštinktu), ale snažím sa tváriť že nie (lebo je to ubíjajúce a osamelé)
-hyperkreatívny a hypoaktívny, nápadov a vecí čo by som chcel spraviť a skúsiť mám toľko, že aj keby som sa ich zaoberal každý deň 20 hodín denne, tak skôr než za 10 rokov ich nespravím, a neviem si vybrať jeden a cieľavedome a vytrvale sa venovať len tomu, a tak radšej nerobím nič. nepýtajte sa ako to dáva zmysel, asi nedáva. plus lenivý, a chýba mi viera že aj keby som to všetko zázračne hneď teraz urobil, tak by to niekoho zaujímalo, alebo na niečo bolo...
Mám rád:
-hudba (niektoré dubstepy, niektoré drum'n'bassy, Ethereal, glitch hop, veci nezaraditeľné do žánrov, ktoré na žánrové hranice kašlú, alebo zámerne mixujú žánre ktoré sa dokopy ťažko predstavujú, najmä orchester, zbor a elektroniku (aj keĎ to už teraz nie je také nebežné)
-ženy s charakterom, charizmou, temperamentom, inteligenciou, ak sú aj krásne tak skvelý bonus, ak majú aj dokonalé nevychrtlé telo, tak ďalší skvelý bonus.
-(občas zbytočne) komplikované a podrobné myšlienkové pochody-rozbory všetkého možného od svojej vlastnej psychiky, cez psychiku iných ľudí, sociálne interakcie, podvedomé a nevedomé správanie, davovú psychológiu, uvažovanie nad hypotetickými algorytmickými modelmi simulujúcimi všetko možné od pamäte, učenia sa, toho ako si ľudia v autobuse vyberajú miesto kam si sadnú, a vlastne čohokoľvek čo sa pritrafí, všimnem si to, a zaujme ma to
-filmy a knihy ktoré sa snažia (aspoň trochu úspešne) vyčnievať nad priemer, odkláňať od štandardov myslenia a vnímania
-hry ktoré sa snažia byť plnohodnotným médiom s výpovednou hodnotou, umením, proste tie ktorých tvorcovia si uvedomujú potenciál tohto média a zbavili sa myslenia "veď to sú len také programčeky na bezmyšlienkovitú zábavu".
(Braid, Portal, Limbo, Planescape: Torment, The Void, Pathologic, a podobne...)
Neznášam:
-spôsob akým funguje spoločnosť a svet
-to že si na to neviem a nechcem zvyknúť a neviem to ani nijak šikovne ojebať
-v dôsledku predošlého seba, svoju lenivosť, nedostatok motivácie a nádeje
-svoju pamäť a neschopnosť správať sa normálne aspoň v momentoch kedy sa to očakáva/vyžaduje a kedy aj sám chcem
-svoje niekedy absurdne obrovské meškania
-to ako komplikovane sa obvykle vysvetľujú moje myšlienkové pochody
-to že sa v dôsledku predošlého (plus toho že sa obrovské množstvo z nich týka vecí ktoré ľudí nezaujímajú, alebo im nerozumejú, alebo oboje (programovanie, napríklad) nikomu nechcú počúvať a že keď sa niekedy pozabudnem a rozrozprávam sa o nich, tak majú ľudia pocit že sa chvastám a povyšujem že aký som inteligentný
-ľudskú hlúposť, namyslenosť, ignorantstvo, neochotu myslieť samostatne v čomkoľvek čo sa vymyká ich bežnej rutine
-idiotov ktorí sú skalopevne presvedčení že idiot som ja, lebo tomu čo píšem/hovorím nerozumejú, alebo sa im to nehodí
-médiá: telku, rádiá, väčšinu knižných vydavateľstiev, lebo sa správajú ako keby ich účelom bolo za každú cenu propagovať nezaujímavé a nudné sračky a stopercentne ignorovať čokoľvek s náznakom nápadu alebo niečoho zaujímavého
-vrámci predošlého tupé techno, house a podobné odrhovacie pseudožánre (česť výnimkám, aj keď si teraz nespomeniem že by som sa s nejakou v týchto žánroch stretol), hiphop (zasa česť výnimkám, a tu by som si možno aj na pár spomenul, nájdite si Ghost Dog: The way of the Samurai soundtrack, tak tam všetko doradu napríklad)
-iteratívny prístup pri produkcii väčšiny dostupných médií (hudba, filmy, hry), neznášam keď môžem niečo charakterizovať vetou "to je vlastne , len s jednou malou zmenou" (CoD VS MoH vs BF3 vs ktorákoľvek strieľačka za posledných najmenej 5 rokov, v iných médiách by som musel nad príkladmi rozmýšľať a to sa mi nechce)
-osamelosť
-nemožnosť byť sám keď chcem/potrebujem
-keď je mi jedna vec vyčítaná viacnásobne, pretože mi ju raz vytkne niekoľko ľudí
-vrámci predošlého keď je mi vyčítané niečo čo serie aj mňa (čiže už som si to mnohokrát vytkol aj sám)
-ľudskú ľahostajnosť, najmä vo forme "nezaujíma ma čo robíš/čo by si chcel robiť, to ťa neuživí, tumáš, rob túto nudnú trápnu nezaujímavú vec ktorú od teba chcem ja, lebo to ťa uživí"
-absurdnú distribúciu prostriedkov v spoločnosti (športovci zarábajú milióny ročne za to že odvádzajú pozornosť ľudí od problémov ktoré každému každý deň sťažujú a znepríjemňujú život, lekári majú problém vyžiť za to že sa snažia reálne problémy reálne riešiť, učitelia sú na tom ešte horšie za to že sa snažia (alebo by sa mali) vychovať ďalšiu generáciu tak aby aspoň niektorým problémom predišla, a proste vo všeobecnosti je to úplne naopak, tí najneužitočnejší zarábajú najviac, tí najužitočnejší najmenej (a potom som tu ja, kombinácia toho zlého z oboch skupín, neužitočný a chudobný, to je nefér! slight_smile:
-svoje podvedomie
-svoju a cudzích potrebu viac či menej niekoho vlastniť, kontrolovať, meniť
-svoju a cudzích urputnú snahu brániť sa aj tým zmenám ktoré by boli dobré/užitočné
-keď neviem ako ma niekto (z ľudí u ktorých mi na tom záleží) berie/vníma a teda neviem ako sa mám k nemu správať, čo si môžem dovoliť a čo už nie, lebo by mu to bolo otravné a vlezlé a nepríjemné
-keď sa musím/niečo musím "presadzovať", prakticky kdekoľvek, kedykoľvek, v čomkoľvek, príde mi že ak to naozaj stojí za to, tak by to nemalo byť potrebné nejak výrazne presadzovať, čiže ak to presadzovať treba, tak som s tým buď prišiel za nesprávnymi ľuďmi, alebo je to hovadina
-keď v dôsledku predošlého málokedy niečo presadzujem, čiže sa málokedy niečomu čo považujem za zaujímavé/dobré dostane akékoľvek nenulové množstvo pozornosti, čím je mi vlastne nepriamo povedané že moje nápady a myšlienky sú sprostosti, oničom, nepotrebné a zbytočné, čím je mi vlastne nepriamo oznámené, že som sprostosť, nepotrebný a zbytočný
-keď mi v dôsledku prejavenia predošlých dvoch bodov niekto povie že som egocentrik
-náboženských fanatikov a náboženstvá, hlavne tých hlúpych a tie hlúpe, s tými inteligentnými sa aspoň dá normálne diskutovať, pri tých hlúpych sa to skôr či neskôr zvrhne na úplne nezmyselnú žumpu z ktorej to ale človeku nedá vyliezť, pretože mu nevie dať pokoj ako môžu byť niektorí ľudia takí tupí (nie, na toto nikto nijako nereagujte, nechcem tu takú žumpu strhávať, len je to proste v zozname pre úplnosť, v mojej povahe je to dosť výrazná a dôležitá črta)
-s predošlým sa tak trochu spája neschopnosť uvažovať hypoteticky ("ak by táto vec ktorá sa mi nepáči bola pravda, tak by to znamenalo to a to a to, čo sa mi síce tiež nepáči, ale prinajmenšom to dáva zmysel ako celok", prípadne "ak by táto vec ktorá sa mi páči pravda nebola, tak by to znamenalo ... ... ...")
-neschopnosť uvažovať teoreticky (tzn. filozofická debata o nejakom všeobecnom princípe, ktorý som si ale samozrejme všimol na základe konkrétnej osobnej skúsenosti, ak to spomeniem niekomu s kým tá skúsenosť bola, takmer automaticky je to brané ako sťažnosť alebo pindy/rýpanie/útok osobne na dotyčného, a už sa nedá rozprávať v rovine "to je zaujímavé, vlastne prečo je to väčšinou tak?")
-zastavovače rozhovorov v štýle "tomu ja nerozumiem", tak veď kurva práve na to vznikol jazyk, a reč, aby sprostredkovali pozorumenie aj jedincom bez osobnej skúsenosti s vecami, tiež tú vetu používam, až na to že vo forme "Tomu nerozumiem, vysvetli.". Proste sakra ak niečomu nerozumiem tak to je ZAČIATOK rozhovoru, nie koniec.
-keď sa v diskusiách hrozne rozkecám, lebo vlastne viem že je to strata času, ale nemôžem si obvykle pomôcť.
a ja zasa neznášam ako môže niekto neznášať ľudskú hlúposť. mám totiž pocit, že ňou prekvitáme všetci do jedného a zvlášť tí, ktorí napíšu, že ju neznášajú!
@midnight Je to strata času pre zoho ,kto to číta a potom máchne rukou a povie "meh"...nie pre teba.
Pri tom opise algoritmu ľudí sadajúcich si v buse som vyvalil oči, pretože som nad presne rovnakou myšlienkou dumal niekoľko jázd ....máš nejaké výsledky?
ja ked som sama,vždy si sadnem pri dvere alebo na sedadlo hned pri dverách z druhej strany-vyvýšené... a ked som s niekým tak vacsinou dozadu co najviac
bohužiaľ žiadne výsledky nemám, ďalej než za nápad som sa tým nezaoberal, bola noc, bol som mierne pripitý, a proste som len potreboval zábavku aby mi rýchlejšie ubehla cesta, predtým sme sa s otcom rozprávali že zalgorytmizovať sa dá prakticky všetko, a že je to pre mňa spôsob ako chápať veci na najzákladnejšej úrovni, a keď nastupovali ľudia, tak som si všimol a uvedomil, že aspoň v tom úplnom základe to vyzerá pomerne jednoducho, a napriek tomu je to štruktúra ktorá sa dá dopĺňať, spodrobňovať, atď... v základe šlo o to, že osobné preferencie som na začiatok zanedbával, a šlo asi o tri hlavné veci:
1. najkratšia cesta k najbližšej sedačke
2. a niečo ako "gravitačné"/"odpudivé" zóny (mokrá sedačka, grcka pod ňou, podivný smrad, bezdomovec na blízkej sedačke, atď... medzi gravitačné som počítal okná, lebo najjednoduchší predpoklad bol že každý rád sedí pri okne, okrem prípadov kedy povedzme ide cestovať kratšie ako 10 minút, vtedy bude skôr preferovať do uličky a bližšie k dverám, v zime všeobecne asi ľudia preferujú skôr ďalej od dverí, lebo tam menej fúka zvonka keď bus stojí na zastávkach...)
3. to potom môžeš donekonečna rozvíjať, implementovať osobné preferencie, vlastnosti cestujúcich (napr. nesmelý muž najprv hľadá osamelú sedačku, pokiaľ nie je, tak dvojsedačku kde sedí muž, a až medzi poslednými uvažuje o dvojsedačkách kde sedí žena, smelý muž asi skôr naopak, a všetky parametre len vytvárajú/menia vlastnosti tých "gravitačných"/"odpudivých" zón, čiže nemusíš furt upravovať algoritmus, ale dodávaš len nové vlastnosti a určuješ aké príťažlivé/odpudivé sily majú, niektoré vlastnosti cestujúcich potom invertujú hodnoty zón (napr. pekná žena je +5, pre ženu je modifikátor "pekná žena" * 0 lebo jej to je asi viacmenej jedno, pre nesmelého chlapa * -1 až hocikoľko podľa toho ako veľmi je nesmelý, pre smelého a nadržaného to zas môže byť * 2 až hocikoľko, čiže nešlo čisto o hotový algoritmus, ale skôr meta-algoritmus/meta-architektúru takého systému, aby bol neobmedzene rozšíriteľný, čiže modifikátory miest, a modifikátory pasažierov ktoré modifikujú hodnoty modifikátorov miest také niečo). no a potom len spravíš výpočet a vyberieš miesto s najvyššou výslednou "gravitáciou" čo najďalej od všetkých s negatívnou gravitáciou, čiže odpudivosťou...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
27 komentov
-Jednoznačný extrovert a cholerik, ale keď sa opijem som introvertné čudo
-dobrý šofér
- aj niečo iné...
Mám rada:
- Autoservisy
- Šoférovanie
- Sex
- Víno
Neznášam:
-kondómy
-premúdrelých zadubencov
- reklamu na vložky
Je toho vela, to sa neda len tak strucne.
-introvert a asociál (z inštinktu), ale snažím sa tváriť že nie (lebo je to ubíjajúce a osamelé)
-hyperkreatívny a hypoaktívny, nápadov a vecí čo by som chcel spraviť a skúsiť mám toľko, že aj keby som sa ich zaoberal každý deň 20 hodín denne, tak skôr než za 10 rokov ich nespravím, a neviem si vybrať jeden a cieľavedome a vytrvale sa venovať len tomu, a tak radšej nerobím nič. nepýtajte sa ako to dáva zmysel, asi nedáva. plus lenivý, a chýba mi viera že aj keby som to všetko zázračne hneď teraz urobil, tak by to niekoho zaujímalo, alebo na niečo bolo...
Mám rád:
-hudba (niektoré dubstepy, niektoré drum'n'bassy, Ethereal, glitch hop, veci nezaraditeľné do žánrov, ktoré na žánrové hranice kašlú, alebo zámerne mixujú žánre ktoré sa dokopy ťažko predstavujú, najmä orchester, zbor a elektroniku (aj keĎ to už teraz nie je také nebežné)
-ženy s charakterom, charizmou, temperamentom, inteligenciou, ak sú aj krásne tak skvelý bonus, ak majú aj dokonalé nevychrtlé telo, tak ďalší skvelý bonus.
-(občas zbytočne) komplikované a podrobné myšlienkové pochody-rozbory všetkého možného od svojej vlastnej psychiky, cez psychiku iných ľudí, sociálne interakcie, podvedomé a nevedomé správanie, davovú psychológiu, uvažovanie nad hypotetickými algorytmickými modelmi simulujúcimi všetko možné od pamäte, učenia sa, toho ako si ľudia v autobuse vyberajú miesto kam si sadnú, a vlastne čohokoľvek čo sa pritrafí, všimnem si to, a zaujme ma to
-filmy a knihy ktoré sa snažia (aspoň trochu úspešne) vyčnievať nad priemer, odkláňať od štandardov myslenia a vnímania
-hry ktoré sa snažia byť plnohodnotným médiom s výpovednou hodnotou, umením, proste tie ktorých tvorcovia si uvedomujú potenciál tohto média a zbavili sa myslenia "veď to sú len také programčeky na bezmyšlienkovitú zábavu".
(Braid, Portal, Limbo, Planescape: Torment, The Void, Pathologic, a podobne...)
Neznášam:
-spôsob akým funguje spoločnosť a svet
-to že si na to neviem a nechcem zvyknúť a neviem to ani nijak šikovne ojebať
-v dôsledku predošlého seba, svoju lenivosť, nedostatok motivácie a nádeje
-svoju pamäť a neschopnosť správať sa normálne aspoň v momentoch kedy sa to očakáva/vyžaduje a kedy aj sám chcem
-svoje niekedy absurdne obrovské meškania
-to ako komplikovane sa obvykle vysvetľujú moje myšlienkové pochody
-to že sa v dôsledku predošlého (plus toho že sa obrovské množstvo z nich týka vecí ktoré ľudí nezaujímajú, alebo im nerozumejú, alebo oboje (programovanie, napríklad) nikomu nechcú počúvať a že keď sa niekedy pozabudnem a rozrozprávam sa o nich, tak majú ľudia pocit že sa chvastám a povyšujem že aký som inteligentný
-ľudskú hlúposť, namyslenosť, ignorantstvo, neochotu myslieť samostatne v čomkoľvek čo sa vymyká ich bežnej rutine
-idiotov ktorí sú skalopevne presvedčení že idiot som ja, lebo tomu čo píšem/hovorím nerozumejú, alebo sa im to nehodí
-médiá: telku, rádiá, väčšinu knižných vydavateľstiev, lebo sa správajú ako keby ich účelom bolo za každú cenu propagovať nezaujímavé a nudné sračky a stopercentne ignorovať čokoľvek s náznakom nápadu alebo niečoho zaujímavého
-vrámci predošlého tupé techno, house a podobné odrhovacie pseudožánre (česť výnimkám, aj keď si teraz nespomeniem že by som sa s nejakou v týchto žánroch stretol), hiphop (zasa česť výnimkám, a tu by som si možno aj na pár spomenul, nájdite si Ghost Dog: The way of the Samurai soundtrack, tak tam všetko doradu napríklad)
-iteratívny prístup pri produkcii väčšiny dostupných médií (hudba, filmy, hry), neznášam keď môžem niečo charakterizovať vetou "to je vlastne , len s jednou malou zmenou" (CoD VS MoH vs BF3 vs ktorákoľvek strieľačka za posledných najmenej 5 rokov, v iných médiách by som musel nad príkladmi rozmýšľať a to sa mi nechce)
-osamelosť
-nemožnosť byť sám keď chcem/potrebujem
-keď je mi jedna vec vyčítaná viacnásobne, pretože mi ju raz vytkne niekoľko ľudí
-vrámci predošlého keď je mi vyčítané niečo čo serie aj mňa (čiže už som si to mnohokrát vytkol aj sám)
-ľudskú ľahostajnosť, najmä vo forme "nezaujíma ma čo robíš/čo by si chcel robiť, to ťa neuživí, tumáš, rob túto nudnú trápnu nezaujímavú vec ktorú od teba chcem ja, lebo to ťa uživí"
-absurdnú distribúciu prostriedkov v spoločnosti (športovci zarábajú milióny ročne za to že odvádzajú pozornosť ľudí od problémov ktoré každému každý deň sťažujú a znepríjemňujú život, lekári majú problém vyžiť za to že sa snažia reálne problémy reálne riešiť, učitelia sú na tom ešte horšie za to že sa snažia (alebo by sa mali) vychovať ďalšiu generáciu tak aby aspoň niektorým problémom predišla, a proste vo všeobecnosti je to úplne naopak, tí najneužitočnejší zarábajú najviac, tí najužitočnejší najmenej (a potom som tu ja, kombinácia toho zlého z oboch skupín, neužitočný a chudobný, to je nefér! slight_smile:
-svoje podvedomie
-svoju a cudzích potrebu viac či menej niekoho vlastniť, kontrolovať, meniť
-svoju a cudzích urputnú snahu brániť sa aj tým zmenám ktoré by boli dobré/užitočné
-keď neviem ako ma niekto (z ľudí u ktorých mi na tom záleží) berie/vníma a teda neviem ako sa mám k nemu správať, čo si môžem dovoliť a čo už nie, lebo by mu to bolo otravné a vlezlé a nepríjemné
-keď sa musím/niečo musím "presadzovať", prakticky kdekoľvek, kedykoľvek, v čomkoľvek, príde mi že ak to naozaj stojí za to, tak by to nemalo byť potrebné nejak výrazne presadzovať, čiže ak to presadzovať treba, tak som s tým buď prišiel za nesprávnymi ľuďmi, alebo je to hovadina
-keď v dôsledku predošlého málokedy niečo presadzujem, čiže sa málokedy niečomu čo považujem za zaujímavé/dobré dostane akékoľvek nenulové množstvo pozornosti, čím je mi vlastne nepriamo povedané že moje nápady a myšlienky sú sprostosti, oničom, nepotrebné a zbytočné, čím je mi vlastne nepriamo oznámené, že som sprostosť, nepotrebný a zbytočný
-keď mi v dôsledku prejavenia predošlých dvoch bodov niekto povie že som egocentrik
-náboženských fanatikov a náboženstvá, hlavne tých hlúpych a tie hlúpe, s tými inteligentnými sa aspoň dá normálne diskutovať, pri tých hlúpych sa to skôr či neskôr zvrhne na úplne nezmyselnú žumpu z ktorej to ale človeku nedá vyliezť, pretože mu nevie dať pokoj ako môžu byť niektorí ľudia takí tupí (nie, na toto nikto nijako nereagujte, nechcem tu takú žumpu strhávať, len je to proste v zozname pre úplnosť, v mojej povahe je to dosť výrazná a dôležitá črta)
-s predošlým sa tak trochu spája neschopnosť uvažovať hypoteticky ("ak by táto vec ktorá sa mi nepáči bola pravda, tak by to znamenalo to a to a to, čo sa mi síce tiež nepáči, ale prinajmenšom to dáva zmysel ako celok", prípadne "ak by táto vec ktorá sa mi páči pravda nebola, tak by to znamenalo ... ... ...")
-neschopnosť uvažovať teoreticky (tzn. filozofická debata o nejakom všeobecnom princípe, ktorý som si ale samozrejme všimol na základe konkrétnej osobnej skúsenosti, ak to spomeniem niekomu s kým tá skúsenosť bola, takmer automaticky je to brané ako sťažnosť alebo pindy/rýpanie/útok osobne na dotyčného, a už sa nedá rozprávať v rovine "to je zaujímavé, vlastne prečo je to väčšinou tak?")
-zastavovače rozhovorov v štýle "tomu ja nerozumiem", tak veď kurva práve na to vznikol jazyk, a reč, aby sprostredkovali pozorumenie aj jedincom bez osobnej skúsenosti s vecami, tiež tú vetu používam, až na to že vo forme "Tomu nerozumiem, vysvetli.". Proste sakra ak niečomu nerozumiem tak to je ZAČIATOK rozhovoru, nie koniec.
-keď sa v diskusiách hrozne rozkecám, lebo vlastne viem že je to strata času, ale nemôžem si obvykle pomôcť.
čiže to by bol povedzme koniec.
- extrovert, melancholický - sangvinik, obľubujem samotu ale vynikám v spoločnosti
- som síce umelecká duša, niektoré veci sa mi tiež nechce dotiahnut dokonca ale všetko čo dotiahnem sa mi nepáči a sem tam to z nervoch aj zničím :/
Mám rád:
- hudba (tak to je naa dlho ale úplne niečo iné než ty, metal a aj iný metál), filmy (s myšlienkou, ale nemám vyhradené žánre)
- krásne autá páčia sa mi ale nevyhľadávam ich / ženy
- prekomplikovanosť života- no mám netradičný život
Neznášam:
- ľudskú hlúposť vo všetkých podobách (sedí)
- moju lenivosť (sedí) + lenivosť mojich kamarátov
- vymyslené songy v reklamách (sedí)
+ ďalšie iné veci
Myslím že nie som tvoj človek
Je to predovšetkýcm o úprimnej sebarexlexii....čoho neni schopný každý.
Pri tom opise algoritmu ľudí sadajúcich si v buse som vyvalil oči, pretože som nad presne rovnakou myšlienkou dumal niekoľko jázd ....máš nejaké výsledky?
to s tými sedadlami a busom by zaujimalo aj mna
ja ked som sama,vždy si sadnem pri dvere alebo na sedadlo hned pri dverách z druhej strany-vyvýšené... a ked som s niekým tak vacsinou dozadu co najviac
bohužiaľ žiadne výsledky nemám, ďalej než za nápad som sa tým nezaoberal, bola noc, bol som mierne pripitý, a proste som len potreboval zábavku aby mi rýchlejšie ubehla cesta, predtým sme sa s otcom rozprávali že zalgorytmizovať sa dá prakticky všetko, a že je to pre mňa spôsob ako chápať veci na najzákladnejšej úrovni, a keď nastupovali ľudia, tak som si všimol a uvedomil, že aspoň v tom úplnom základe to vyzerá pomerne jednoducho, a napriek tomu je to štruktúra ktorá sa dá dopĺňať, spodrobňovať, atď... v základe šlo o to, že osobné preferencie som na začiatok zanedbával, a šlo asi o tri hlavné veci:
1. najkratšia cesta k najbližšej sedačke
2. a niečo ako "gravitačné"/"odpudivé" zóny (mokrá sedačka, grcka pod ňou, podivný smrad, bezdomovec na blízkej sedačke, atď... medzi gravitačné som počítal okná, lebo najjednoduchší predpoklad bol že každý rád sedí pri okne, okrem prípadov kedy povedzme ide cestovať kratšie ako 10 minút, vtedy bude skôr preferovať do uličky a bližšie k dverám, v zime všeobecne asi ľudia preferujú skôr ďalej od dverí, lebo tam menej fúka zvonka keď bus stojí na zastávkach...)
3. to potom môžeš donekonečna rozvíjať, implementovať osobné preferencie, vlastnosti cestujúcich (napr. nesmelý muž najprv hľadá osamelú sedačku, pokiaľ nie je, tak dvojsedačku kde sedí muž, a až medzi poslednými uvažuje o dvojsedačkách kde sedí žena, smelý muž asi skôr naopak, a všetky parametre len vytvárajú/menia vlastnosti tých "gravitačných"/"odpudivých" zón, čiže nemusíš furt upravovať algoritmus, ale dodávaš len nové vlastnosti a určuješ aké príťažlivé/odpudivé sily majú, niektoré vlastnosti cestujúcich potom invertujú hodnoty zón (napr. pekná žena je +5, pre ženu je modifikátor "pekná žena" * 0 lebo jej to je asi viacmenej jedno, pre nesmelého chlapa * -1 až hocikoľko podľa toho ako veľmi je nesmelý, pre smelého a nadržaného to zas môže byť * 2 až hocikoľko, čiže nešlo čisto o hotový algoritmus, ale skôr meta-algoritmus/meta-architektúru takého systému, aby bol neobmedzene rozšíriteľný, čiže modifikátory miest, a modifikátory pasažierov ktoré modifikujú hodnoty modifikátorov miest také niečo). no a potom len spravíš výpočet a vyberieš miesto s najvyššou výslednou "gravitáciou" čo najďalej od všetkých s negatívnou gravitáciou, čiže odpudivosťou...
ľahké....horšie je polámať kosti a natlačiť ju do kufra športiaku