Čisto teoreticky... hmm... Ísť mestom a popritom plakať si sám seba predstaviť neviem. Ale viem si prestaviť, že keby som videl nejaké dievča plakať (ofc v mojom veku +-) a ísť samú napríklad vo večerných hodinách mestom, tak by som sa zastavil pri nej a spýtal sa, že čo sa stalo, či nepotrebuje pomôcť. Ale určite by som neprišiel len tak za niekym kto plače a spontánne ho objal.
Ja neplacem pred nikym tak 98% ale keby ma niekto objal zalezi to asi od cloveka...ja mam dost dobru intuiciu a keby bol prvy dojem dobry je mozne ze by mi to nevadilo ale prave naopak...ale zas tiez asi nie tak ze hrr ale trebars by sa mi prihovoril a potom
To by zaviselo od druhu placu. Inak place rozmaznane dieta, ked nedostane svoju hracku a inak place dieta v Afrike, ktore uz par dni nejedlo. Takisto si myslim, ze niektory plac je skor sukromna zalezitost a niektore su skor oslavne, alebo sa viazu prave na ludi. Takze takto, ci by mi nieco take vadilo, neviem zodpovedat, kedze bolo by to fajn len niekedy, ale len od niektorych typov ludi. Ale viem si predstavit aj situaciu, keby ma to velmi nahnevalo. Ale ist mestom a plakat? Hm. ... Viac mi vadi, ked ma vidi plakat niekto, koho poznam a nedokazem vysvetlit, co ma trapi. Takze skor skryvam zarmutok pred ludmi, na ktorych mi zalezi, nez pred ludmi, na ktorych mi nezalezi. Asi preto, lebo predpokladam, ze to funguje aj opacne. Nikto nechce vidiet druheho trpiet, ak na tom cloveku mu/jej zalezi. Vzdy sa snazi nieco urobit, hoci niekedy je to kontraproduktivne. ... Na strane druhej, nedokazem objimat ludi, ked si myslim, ze situacia nie je dostatocne jednoznacna, alebo ze nevyjadruje naozaj skutocne suznenie a blizkost. Nemam rad objatia, ktore nic neznamenaju, skor ma privadzaju do rozpakov, alebo ma vytacaju. Objatie musi byt bez pochybnosti, inak je to len vyrabanie statickej elektriny. Scrap. Get the fuck out of here! (asi tak). Ale niektori ludia to maju v sebe. Bez ohladu na tom, ako vyzeraju, ako sa spravaju a podobne. Od tych ludi nie je problem prijat objatie v akomkolvek rozpolozeni. Su to ludia, alebo skor velmi zvlastne bytosti. Silne bytosti s laskou v srdci. Napriklad niektori bezdomovci. Alebo este cudesnejsi ludia. Mam rad lasku, ale len tu ozajstnu (lasku nie v romantickom zmysle). Aj v romantickom zmysle, ale ta vacsinou prinasa len nepokoj a starosti a podobne. Je treba vediet medzi nimi rozlisovat.
Mám svoju potrebu osobného priestoru
Ak by sa cudzí človek pokúsil narušiť mi ho, obzvlášť takto nečakane a bez spýtania sa, či môže, asi by som si podvedome spomenula na všetky veci zo sebaobrany, o ktorých som kedy počula
Mne sa stalo, že jedno dievča plakalo, síce mala trošku vypité, ale nie veľmi, ešte dokázala chodiť rovno, rozpravala normálne, nebolo z nej ten alkohol cítiť. Prišla ku mne, že ju opustil priateľ, preto plakala, a potrebovala by si zavolať, že svôj mobil si zablokovala. Tak som jej dal zavolať a stáaaale plakala, to sme čakali na bus, po čase chcela aby som ju objal, nerobilo mi to problém (inak od toho dievčaťa som dostal najlepšie objatie, ale veľa objatí som nezažil, tak asi preto ). Potom som s ňou v tom buse sedel, aj som ju odprevadil domov, lebo vravela, že sa bojí ísť sama, bolo to v noci. Pred domom sa ma aj pýtala, či sa ešte niekedy uvidíme. Ale tak ja som vedel, že to len ten alkohol všetko. Keby nemala vypité, tak by asi toľko neplakala a nespravila by nič z toho možno. Len taký krátky príbeh pre vás.
Inak si nemyslím, že by niekto len tak prišiel k niekomu a objal ho, možno prihovoriť sa k niekomu kto plače, to ešte hej, ale len tak objať bez dovolenia druhého, to mi príde čudné a nikdy som to ani nevidel, nespravím to a nechcem ani, aby to niekto iný robil. Väčšinou všetci všetko aj tak len ignorujú a pozerajú len na svoje, na také by len krivo pozerali, keby niekto plakal v meste.
Mne sa už viac krát stalo že som plakala vonku, raz z toho som mala záchvat úzkosti a NIKTO sa pri mne ani len nezastavil, dokonca dvaja policajti išli okolo mňa a nič. A veľmi dobre by mi padlo vtedy aby sa ma niekto opýtal čo mi je... objal ma :/
Akurát včera som mala dramatický zosyp na parkovisku, kde som na kolenách revala a vykrikovala ale to bolo v noci a kto ma videl, bol akurát len mimo co sa to deje
Ja som toto raz spravil, v buse vedľa mňa sedela baba približne v mojom veku a plakala tak som ju objal a vyrozprávala sa mi potom čo sa jej stalo.
A určite by som to spravil aj zas keby niekoho takého stretnem.
A dnes zas ja som čakal v Blave na hlavnej stanici a som si tam len tak sadol na schody, a volaká baba tiež tak približne v mojom veku prišla ku mne a si myslela že mi niečo je ona že čo je, prečo si smutný? nechceš cigu? alebo rum?
Aby som plakala na verejnosti, to by to muselo byť sakra zlé.
A teda objatie by ma tak jedine vydesilo, aleee ak by sa so mnou niekto porozprával bola by to spása.
Lenže pri mojom šťastí sa mi v meste prihovárajú jedine creepy bytosti vo veku 30-70 rokov. A to by som radšej chodila mestom s vrecom cez hlavu ako vysvetľovať niekomu takemu moje životné struggles
To iz sa mi stalo velakrat a som rada ze ma ludia ignorovali kedze ja ked som revala a bola som rada ze ma ludia ignorovali, tak aj ja ked niekoho vidim revat tak ignor. Najhorsie to bolo ked sa do restiky kde sim robila dosli rozist ludia. Hotovy split ville haha. A ja uplby ignor. Do cudich ludi ma nic
Nenávidím objímanie, iba mojich rodinných príslušníkov. Aj to si vyberám ktorých. A plakať naprieč mestom? Dobre, teoreticky... Nie, ani tak si to neviem predstaviť.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
26 komentov
Ak by sa cudzí človek pokúsil narušiť mi ho, obzvlášť takto nečakane a bez spýtania sa, či môže, asi by som si podvedome spomenula na všetky veci zo sebaobrany, o ktorých som kedy počula
Inak si nemyslím, že by niekto len tak prišiel k niekomu a objal ho, možno prihovoriť sa k niekomu kto plače, to ešte hej, ale len tak objať bez dovolenia druhého, to mi príde čudné a nikdy som to ani nevidel, nespravím to a nechcem ani, aby to niekto iný robil. Väčšinou všetci všetko aj tak len ignorujú a pozerajú len na svoje, na také by len krivo pozerali, keby niekto plakal v meste.
+ úplne neznášam, keď na mňa cudzí človek iba prehovorí a nie aby sa ma ešte dotýkal, veď dotýkať sa ma nedovoľujem ani mojim kamošom!
A určite by som to spravil aj zas keby niekoho takého stretnem.
A dnes zas ja som čakal v Blave na hlavnej stanici a som si tam len tak sadol na schody, a volaká baba tiež tak približne v mojom veku prišla ku mne a si myslela že mi niečo je ona že čo je, prečo si smutný? nechceš cigu? alebo rum?
A teda objatie by ma tak jedine vydesilo, aleee ak by sa so mnou niekto porozprával bola by to spása.
Lenže pri mojom šťastí sa mi v meste prihovárajú jedine creepy bytosti vo veku 30-70 rokov. A to by som radšej chodila mestom s vrecom cez hlavu ako vysvetľovať niekomu takemu moje životné struggles