Som ateista a teda mooožno s tolerantným kresťanom, ktorý by ma nenútil veriť tomu, chodiť do kostola, sex až po svadbe atď. ešte na takých 10% možno, ale skôr nie, lebo by mal úplne odlišný pohľad na svet ako ja...
zazila som. ze neoslavoval narodeniny, meniny, vianoce a podobne, to by som si zvykla, ale ked mi bolo povedane, ze svojmu dietatu by nedal krv v pripade nudze, tak to fakt nie ...
Ok, dala som že nie, ale tak, druhý užívateľ nado mnou mi pripomenul, že také jednoznačné áno to zas nie je... Ale ak by to bolo v norme, že proste by veril v boha, ale netrepal by o tom stále dokola, nepresviedčal by aj mňa a nechodil by každú nedeľu do kostola, tak v pohode...
Myslím,že to môže prinášať isté problémy. Svadba v kostole,otázka prvého sexu alebo len názor na každodenné veci a cirkev ako takú. No zatiaľ som sa s každým vedela zhodnúť ako tak,ako so všetkými ľuďmi,ktorí nie sú fanatici ani z jednej strany.
nevadil by mi vzťah kde by som ja bola verila a partner nie, pokial by to on neriešil.. lebo by som s nim asi nezniesla polemizovania a diskusie o tom že veriaci su hlupaci zato že v niečo veria
závisí to d určitých osôb niekto sa môže nazývať kresťanom a pritom chodí len v nedeľu do kostola a všetko ostatné je mu cudzie, možno to robí len zo zvyku a podobne, vtedy to neni asi až taký problém.
keď sa stretnú dvaja, nejaký ortodoxní žid a kresťan môže to byť problém, avšak keď sa ľúbia tak sú určite ochotní spraviť nejaké kompromisy, takže koniec koncov nie, ak sú to dvaja normálni milujúci sa ľudia nemusí byť zhoda a vždy sa nájde nejaký spôsob ako na to..
Predstavme si situaciu, ja som anarchista a ateista, ona je krestanka. Ona sa chce vydat, ja sa zenit nechcem, lebo neuznavam institut manzelstva v rukach statu. Tu nastava rozpor. Ak by sme tento problem aj nejako vyriesili (na niekoho ukor, kedze tu sa neda robit kompromis), tak nastava dalsi rozpor narodenim dietata. Dat ho pokrstit, alebo nie? Ja tvrdim, ze rodic nema pravo rozhodovat za svoje dieta, minimalne nie v takejto zavaznej otazke, ktora ho poznacuje na cely zivot. Ona ho samozrejme chce dat pokrstit a zase sme v situacii, kde si riesenie vyzaduje aby jedna strana porusila svoje principy.
Nie, takyto vztah nemoze fungovat a ano, zhoda v nabozenskom presvedceni je ziaduca.
jehovista čo??...to už by bolo moc na mna, hoci sa vraj radia ku kresťanom, ale podľa mna je to sekta
ale inak pokiaľ vedia svoje náboženské presvedčenia resp ateizmus rešpktovať, tak je to v pohode...kamarátka silno veriaca má priateľa nepokrsteného,čo zavíta do kostola len ked je svadba alebo pohreb a obaja sa navzájom rešpektujú...je to o tolerancii...on vraj hľadal Boha už dávnejšie, len doteraz nemal veľmi možnosti, lebo bol ateisticky vychovaný a veľa o tom nevedel, alebo sa nezaujímal...a nie je to preto, že by ho ona nútila...obaja rešpektujú svoje presvedčenie a doplnaljú sa
Jednoducho nechcem, aby moje deti boli vychovávané v náboženskej viere. (To si poviem vždy, keď mi napadne otázka, či bol rozchod fakt nevyhnutný a zase zistím, že áno.)
nie nutne zhoda, ale aspoň schopnosť akceptácie niečoho iného musí byť. až na to že tú majú veriaci akéhokoľvek náboženstva veľmi často veľmi nízku, takže je istejšiea jednoduchšie asi hľadať niekoho s kým sa človek bude zhodovať.
nie, pokiaľ existuje obojstranné pochopenie a tolerancia... v takom prípade by som dokonca povedal, že to môže byť ešte zaujímavejšie, keď majú partneri odlišné vierovyznanie
a tak je to diskutabilné. ak je reč o bežnom zbežnom kresťanovi a ateistovi, nemusí to byť problém. ak je reč o zarytom moslimovi a zarytom katolíkovi, už to asi také ružové nebude
nie je to dôležité, aby verili obaja v to isté...dôliže je aby akceptovali to že ten druhý verí niečomu inému a aby sa navzajom nepresviedčali o opaku.... proste nech obaja veria niečomu , ale ak je v tom nejaký fanatizmus a večné buzerovanie tak to je problem.... ale to nie je problem naboženstva ale je to problem v človeku...
noo nie je taký typický...pretože on tú vieru vlastne nachádza u nej A chce sa mu začať veriť...ale poznám aj iné páry, kde ten ateista bol zarytý..a tam už problém bol napr. s cirkevným sobášom a krstom
@3@marleymt pokiaľ sa jedná napríklad o zarytého kresťana a zarytú islamistku, myslím si, že tí by spolu ani len nezačali chodiť.. A myslím si, že tá zhoda je dôležitá v partnerskom vzťahu. Pokiaľ chce kresťan sex až po svatbe a ateistka napríklad už skôr - opäť budú nezhody.. a je milión ďalších príkladov. Ja osobne ako ateistka by som s kresťanom ani len nezačala chodiť...
hlavne rovkane predstavy o zivote. nechcela by som niekoho, kto len prijme, ze ja neverim a on zatial bude chodit do kostola a smutit, ze sme sa nezhodli...keby mal rovnaky nazor, bol by to jednoduchsi zivot. a z prikladu mojich rodicov viem, ze proste prijatie ateistky krestanom nestaci, aj ked je ten krestan uz indeferentny voci bohu, ked sa ide zenit...lebo potom moze zmenit nazor, predsa len, vychova...a potom to uz nieje taky iste ako sa zdalo. je to iluzia, ze povodny krestan moze byt od nejakeho casu az do smrti zmiereny s ateistom, casovo obmedzena.
ani nie kvoli sebe,ja som dost tolerantná,ale skor kvoli našim. napr. ani partner negroidnej rasy u mamy neprichádza do uvahy,pricom mne sa takí pacia (ja viem,že hovorime momentálne o nabozenstve,ale teraz mi napadol tento priklad)
neviem....ja v boha neverim, neuznavam cirkev a vlastne celkovo takmer akekolvek nabozenstva.
ale zase je rozdiel medzi samotnou vierou a nabozenstvom. Pokial by moj partner len veril v nejakeho "boha" a nebol by ziadny nabozensky fanantik podriadujuci sa cirkvi a neviemakym bozim prikazaniam tak by mi to nevadilo.
Neviem si to celkom predstaviť, život s ňou, výchovu detí, jednoducho by to bola veľmi odlišná filozofia života, inakší svetonázor. už len pri krste sľubujem, že budem vychovávať dieťa v mojej viere, tak ešte klamať k tomu nechcem.
@georg21 asi som to blbo sformulovala, nebolo to smerovane len na to "desatoro" ale celkovo na niektore obmedzene nazory cirkvi a hovadiny popisane v zakonoch,biblii a.t.d....
@forte lenže určité cirkvi majú svoju tradíciu, ktorú si nevymysleli nedávno, potom určité právo, napr. kánonické, aby mohli správne fungovať aj ako ľudské inštitúcie a názory sa stále vyvýjajú, samozrejme existuje nejaká stála morálka podľa ktorej sa formujú. Biblia je zase jeden z mála hmotných dôkazov o Božej existencii, a je tam všetko dôležité zapísané, aby sme lepšie tie veci chápali...
pre mna to rozhodne je dolezite. ja ako da sa povedat ze ateista by som si nevedela predstavit ak by moj partner chodil do kostola a celkovo zil podla pravidiel nejakej viery. okrem toho deti atd, nie, do takehoto vztahu by som nesla.
Podľa mňa, pri vzťahu kresťan+ateista alebo kresťan+moslim ide najmä o to, aby jeden druhého nepresviedčal o svojej viere a nenútil ho dodržiavať vlastné náboženské obrady (napr. aby kresťan nechcel od moslima, aby spolu chodili do kostola)... Ale zase, neviem si predstaviť výchovu detí v takomto vzťahu... (Prvé dieťa vychovávam ja, druhé ty
podla toho ako silno su ludia nabozensky zalozeny ja by som nechcel nejaku silno veriacu urcite kedze na tie kktiny neverim a je to len vymyvanie mozgov
som kresťan, ale tiež by som nechcel nejakú silno veriacu partnerku, ktorá by napríklad odmietala sex. Žiť ako mních v celibáte ma vôbec neláka. Zhoda je dôležitá, ale myslím, že aj v intenzite viery. Tiež si myslím, že napríklad dvojica katolík - ateista môže veľmi dobre fungovať. Mnoho ľudí sú nepraktizujúci veriaci čo nechodia do kostola ako je rok dlhý a žijú ako ateisti s tým rozdielom, že sa krstia a sobášia v kostole a tým to hasne. Jediný problém môže nastať pri výchove detí, ale ako vravím, pokiaľ nie je jeden z rodičov silno veriaci tak si myslím, že je to tomu druhému jedno.
Najhoršia kombinácia je moslim - (katolík, ateista, žid, hocičo..), Veď to tuším majú zakázané aj koránom a navyše pokiaľ je moslim muž tak žena je preň iba majetkom a ten sa musí predsa podriadiť svojmu pánovi. Inak najviac sa zvyknem smiať na ženách, ktoré by s kresťanom nechceli nič mať lebo kostol, zásady atď. a potom si veselo za muža zoberie moslima, ktorý ju oblečie do habitu ako ninju a ona si potom spokojne drbe hlavu o zem 5x denne smerom k Mekke
Zaujímavé by to bolo z pohľadu muž hocičo - moslimka. V tomto prípade by to teoreticky fungovať mohlo pretože dominantný bude v tomto vzťahu vždy muž.
Ja osobne som dosť kompatibilný, ale presviedčať partnerku na svoju vieru by som nedokázal, lebo aj keby prestúpila tak by "verila" iba kvoli mne .. nie je to naozaj, iba formálne a tá pretvárka za to nestojí.
@trtken Uff, nechce sa mi tu siahodlho argumentovat, ale moslima si videl asi jedine na obrazku. Priemerna moslimska rodina zo strednej triedy ma rovnake priority a problemy, ako tvoja rodina. Mas nazory ako keby si nikdy nebol 20 kilometrov od miesta, kde si sa narodil...
Ono to nie je moc o tom, kde bývam, ale akých ľudí mám okolo seba.
Keď sa povie náboženstvo, napadnú mi skôr mladí ľudia, neviem, vlastne mi nenapadá vôbec nikto starší.
A títo mladí, moderní ľudia (konkrétni samozrejme), nie sú nejaké chodiace dogmy.
A náboženstvo si sami v sebe pretvorili v niečo úplne iné, ako som ja náboženstvo celý život chápal.
No a tak sme tu - ľudia, ktorí veria a často sa vyskytujú uprostred kopca ateistov a nemajú s tým žiadny problém a na druhej strane ja, ktorý si často pri zmienkach o niečom náboženskom neodpustím nejakú ironickú poznámku.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
65 komentov
Teda, ja som s tým problém mala, kto vie, ako by to bolo teraz,
A v budúcnosti si to neviem veľmi predstaviť - deti a podobne.
veď nás je 7 miliard a je z čoho vyberať, či(ach)?
filip
závisí to d určitých osôb niekto sa môže nazývať kresťanom a pritom chodí len v nedeľu do kostola a všetko ostatné je mu cudzie, možno to robí len zo zvyku a podobne, vtedy to neni asi až taký problém.
keď sa stretnú dvaja, nejaký ortodoxní žid a kresťan môže to byť problém, avšak keď sa ľúbia tak sú určite ochotní spraviť nejaké kompromisy, takže koniec koncov nie, ak sú to dvaja normálni milujúci sa ľudia nemusí byť zhoda a vždy sa nájde nejaký spôsob ako na to..
Predstavme si situaciu, ja som anarchista a ateista, ona je krestanka. Ona sa chce vydat, ja sa zenit nechcem, lebo neuznavam institut manzelstva v rukach statu. Tu nastava rozpor. Ak by sme tento problem aj nejako vyriesili (na niekoho ukor, kedze tu sa neda robit kompromis), tak nastava dalsi rozpor narodenim dietata. Dat ho pokrstit, alebo nie? Ja tvrdim, ze rodic nema pravo rozhodovat za svoje dieta, minimalne nie v takejto zavaznej otazke, ktora ho poznacuje na cely zivot. Ona ho samozrejme chce dat pokrstit a zase sme v situacii, kde si riesenie vyzaduje aby jedna strana porusila svoje principy.
Nie, takyto vztah nemoze fungovat a ano, zhoda v nabozenskom presvedceni je ziaduca.
jehovista čo??...to už by bolo moc na mna, hoci sa vraj radia ku kresťanom, ale podľa mna je to sekta
ale inak pokiaľ vedia svoje náboženské presvedčenia resp ateizmus rešpktovať, tak je to v pohode...kamarátka silno veriaca má priateľa nepokrsteného,čo zavíta do kostola len ked je svadba alebo pohreb a obaja sa navzájom rešpektujú...je to o tolerancii...on vraj hľadal Boha už dávnejšie, len doteraz nemal veľmi možnosti, lebo bol ateisticky vychovaný a veľa o tom nevedel, alebo sa nezaujímal...a nie je to preto, že by ho ona nútila...obaja rešpektujú svoje presvedčenie a doplnaljú sa
Lenze z vlastnej skusenosti mi to pride tak, ze veriaci ludia tazsie znesu neveriacich, ako neveriaci veriacich.
Snazia sa presviedcat, tlacia, tak im to "kaze boh", sirit slovo bozie.
Preto skor ta zhoda.
noo nie je taký typický...pretože on tú vieru vlastne nachádza u nej A chce sa mu začať veriť...ale poznám aj iné páry, kde ten ateista bol zarytý..a tam už problém bol napr. s cirkevným sobášom a krstom
hm, ja mám vždy pravdu i keď je mnohokrát krutá, ale zas , kto dneska netrpí kvôli svojím názorom ......filip
ale zase je rozdiel medzi samotnou vierou a nabozenstvom. Pokial by moj partner len veril v nejakeho "boha" a nebol by ziadny nabozensky fanantik podriadujuci sa cirkvi a neviemakym bozim prikazaniam tak by mi to nevadilo.
@10 vieme
Ale napr. vzťah pohan+ateista vie fungovať dobre
Najhoršia kombinácia je moslim - (katolík, ateista, žid, hocičo..), Veď to tuším majú zakázané aj koránom a navyše pokiaľ je moslim muž tak žena je preň iba majetkom a ten sa musí predsa podriadiť svojmu pánovi. Inak najviac sa zvyknem smiať na ženách, ktoré by s kresťanom nechceli nič mať lebo kostol, zásady atď. a potom si veselo za muža zoberie moslima, ktorý ju oblečie do habitu ako ninju a ona si potom spokojne drbe hlavu o zem 5x denne smerom k Mekke
Zaujímavé by to bolo z pohľadu muž hocičo - moslimka. V tomto prípade by to teoreticky fungovať mohlo pretože dominantný bude v tomto vzťahu vždy muž.
Ja osobne som dosť kompatibilný, ale presviedčať partnerku na svoju vieru by som nedokázal, lebo aj keby prestúpila tak by "verila" iba kvoli mne .. nie je to naozaj, iba formálne a tá pretvárka za to nestojí.
Ono to podľa mňa vôbec nie je takým pravidlom.
V poslednej dobe zisťujem, že veriaci ľudia v mojom okolí ju majú asi o dosť vyššiu než ja
Ono to nie je moc o tom, kde bývam, ale akých ľudí mám okolo seba.
Keď sa povie náboženstvo, napadnú mi skôr mladí ľudia, neviem, vlastne mi nenapadá vôbec nikto starší.
A títo mladí, moderní ľudia (konkrétni samozrejme), nie sú nejaké chodiace dogmy.
A náboženstvo si sami v sebe pretvorili v niečo úplne iné, ako som ja náboženstvo celý život chápal.
No a tak sme tu - ľudia, ktorí veria a často sa vyskytujú uprostred kopca ateistov a nemajú s tým žiadny problém a na druhej strane ja, ktorý si často pri zmienkach o niečom náboženskom neodpustím nejakú ironickú poznámku.