Mne sa to moc často nestáva že nedočítam knižku, ale raz mi bývalý jednu kúpil a tu som prestala čítať po pár stranách. :S
Volala sa"Žila som v zlatej klietke"a bola, ja neviem divná... :S
Presne ako mielikki, zavisi od toho, ako velmi zla je niektore docitam, len aby som si dokazala, ze to dam
Niektore su proste prilis narocne na pozornost, raz som sa tak hrozne trapila s nejaku 600-700 stranovou hrozou od Rousseaua, to som ale nedala proste.
Naopak ked je kniha iba stupidna, vacsinou sa cita rychlo a jednoducho, tak ju uz dorazim.
Ako už bolo spomenuté, záleží od toho, v čom a ako mi kniha nesadla. Ale zvyknem dočítať všetko, iba dvakrát sa mi stalo, že som fakt nemohla, a to pri jednej knihe od slovenského autora (a pritom ja som za podporu slovenskej tvorby!), to bolo niečo tak úbohé, že hoci to bolo krátke a prečítala by som to na posedenie, nemohla som... a potom pri všeobecne obľúbenom Palahniukovi, možno som mala iba veľmi nešťastný výber (ok, mali ju v levních knihách za 1-2 eurá), ale to som fakt nedávala.
Väčšinou sa snažím dočítať. Už sa mi stalo, že ma nebavili dve tretiny nejakej knihy a v tej poslednej prišiel taký zlom, že ma zdvihol zo stoličky. Potom som už nedočkavo hltal do konca.
@piotra Ta sa ani mne nepacila, s palahniukom je problem, ze niektore knizky ma genialne a niektore su cisty odpad Z tych, co som citala, tak sa mi pacili Fight Club, Survivor a Lullaby... zatial co Beatiful you alebo Damned boli hrozne
ak ma nebaví tak sa nedostanem ani do polovice, či ma baví alebo nie sa dá rozoznať tak do troch-štyroch kapitol, a aj to je len overenie pre istotu, veď to človek zacíti už počas tej prvej.
ale minule som spravil výnimku a prečítal jednu čo ma vyslovene iritovala, až do konca. a úplne strata času, 250 strán a jedna reálne kvalitná (asi štvorstranová) scéna... strata času.
Ako kedy. Väčšinou čakám, či sa to nerozbehne. Niekedy však aj keď ma kniha baví, tak si rozčítam iné, stále si hovorím, že sa k nej vrátim, no nejak na to zabúdam. :/
Docital som vzdy, teraz uz velmy necitam knihy a asi mi som sa na taku knihu vykaslal. Skusenosti mam vseliake, nektore ma uputali po 10 stranach niektore po 300... najvecsi nezmysel co som cital bol 1Q84 od Murakamiho. Viac ako 1000 stran, cakal som ze sa to nejako rozvinie ale strasna roztahana somarina. Na 300 stran by to bola OK kniha ale takto....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
23 komentov
Niektoré z trucu proste docitam, lebo čo ak sa to ešte zlepší
A niektoré proste citam tak neochotne a pomaly, až sa na to vykašlem a vzdám to
Volala sa"Žila som v zlatej klietke"a bola, ja neviem divná... :S
Niektore su proste prilis narocne na pozornost, raz som sa tak hrozne trapila s nejaku 600-700 stranovou hrozou od Rousseaua, to som ale nedala proste.
Naopak ked je kniha iba stupidna, vacsinou sa cita rychlo a jednoducho, tak ju uz dorazim.
ale minule som spravil výnimku a prečítal jednu čo ma vyslovene iritovala, až do konca. a úplne strata času, 250 strán a jedna reálne kvalitná (asi štvorstranová) scéna... strata času.