@kittyboo hej, strašní emogotici sme za to, že zomreli ľudia, ktorých sme mali radi, tak sme sa s nimi šli rozlúčiť. a úplne chyba nášho charakteru, že sa to stalo viackrát.
a z toho som len raz v skutočnosti plakal aj keď nie priamo na pohrebe ale viac krát v období za 2 roky a to kvôli poslednej babke
a niežeby som za ostatnými nesmútil ale nemal som s nimi taký hlboký vzťah a ani som s nimi nebol tak v kontakte a prosto doteraz rozmýšľam nad tým dňom kedy mi to mama oznámila a desať minút pred tým som sa bezstarostne smial s kamarátmi, bez akéhokoľvek tušenia a potom úplný šok, že som neveril mame že to vôbec povedala, že tam vôbec je, prosto fakt doteraz mi z toho nie je dobre a to bolo nejak pred troma rokmi a stále mi chýba... a hlavne každú nedeľu celý čas rozprávania prosto taká osoba je jedna z miliardy
osemkrát svojím kamošom, ale najťažšia rozlúčka bola s vlastným otcom........
Odpočinutie večné daj im, Pane, a svetlo večné nech im svieti. Nech odpočívajú v pokoji.
možno to bude znieť hnusne, ale len raz a našťastie len prababke, ktorú som ledva poznala a videla len pár krát v živote, aj tak to bolo veľmi nepríjemné a smutné, nechcem si ani predstaviť, že by som šla niekomu koho poznám lepšie...
moja matka nesúhlasí s tým aby sa deti stretávali so smrťou ( ale to že predomnou dostala prababka infarkt a dedko mŕtvicu už bohužial neovplivní. a ani to že som šla okolo keď chlapca asi 6-7 ročného auto prešlo takže tolko k deťom a smrti)
ale ne, ja nepojdem nikdy ani som nikdy nebol, ani rodicom nepojdem, proste v tom nevidim zmysel kukat na mrtvolu dakoho, koho som miloval, naco je dobra taka sebatryzen? picu baraniu, ja si ich chcem pamatat zivych!
jak decko som viackrát bola na tradičnom dedinskom pohrebe, keď ešte nebol dom smútku pri cintoríne a mŕtvy človek bol proste 3 dni alebo koľko do pohrebu vystavený v truhle v dome kde žil, a každý deň sa chodilo do toho domu modliť zaňho, doniesli sa stoličky od všetkých susedov a ľudia sedeli po celom dome a potom sa roznášali chlebíčky a keksíky. a pohreb začínal na dvore a išiel sprievod na cintorín. no a išli tam proste všetci aj s deťmi a nikto to dajak neriešil a .... no ja som sa tešila že sa napchám chlebíčkov a celkom fascinovane som pozorovala modliace sa babky.
našťastie som ešte nebola na pohrebe nikoho mladého alebo proste človeka ku ktorému som mala blízky vzťah. ale keď niekto z rodiny umrie, tak proste idem. aj keď vlastne naposledy som nešla napriek tomu, že som bola doma. čo už.
čo si pamätám 3x, z toho jeden bol dvojitý.. také keď som bola decko si nepamätám a predtými sa nás snažili aj rodičia uchrániť poslaním na "prázdniny" alebo tak
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
38 komentov
a z toho som len raz v skutočnosti plakal aj keď nie priamo na pohrebe ale viac krát v období za 2 roky a to kvôli poslednej babke
a niežeby som za ostatnými nesmútil ale nemal som s nimi taký hlboký vzťah a ani som s nimi nebol tak v kontakte a prosto doteraz rozmýšľam nad tým dňom kedy mi to mama oznámila a desať minút pred tým som sa bezstarostne smial s kamarátmi, bez akéhokoľvek tušenia a potom úplný šok, že som neveril mame že to vôbec povedala, že tam vôbec je, prosto fakt doteraz mi z toho nie je dobre a to bolo nejak pred troma rokmi a stále mi chýba... a hlavne každú nedeľu celý čas rozprávania prosto taká osoba je jedna z miliardy
Odpočinutie večné daj im, Pane, a svetlo večné nech im svieti. Nech odpočívajú v pokoji.
Amen†
but I'll go to a funeral if I'm invited any day of the week"
asi tak
našťastie som ešte nebola na pohrebe nikoho mladého alebo proste človeka ku ktorému som mala blízky vzťah. ale keď niekto z rodiny umrie, tak proste idem. aj keď vlastne naposledy som nešla napriek tomu, že som bola doma. čo už.