taká piskacia ovečka s ruzovymi líčkami a modrými očami, ktora bola velka ako moja vtedajsia hlava... a neviem, kde je, ale minuly rok som ju dost dlho hladala na povale, ale nenasla som. stale mi ju bravali uz vtedy, lebo som sa nechcela s nicim inym hrat
a teraz sa u mna prejavia komplexy pretrvavajuce z detstva
To si pamatuju presne byla to panenka Nána, ktera mela fialovy vlasy a ja ji pletla copanky, byla moje uplne nejoblibenejsi vozila jsem ji v takovym malinkym kocarku primo pro ni, ale jednoho dne mi ji muj starsi bracha vzal a utrhl ji hlavu , byla jsem z toho hodne smutna, sice jsem dostala novou, ale ta uz proste nebyla jako ta predtim..
jedného mončičáka, takého ružového zajaca, plyšového čerta a krásneho bieleho macka, s úplne hladkým kožuchom, ktorého mám stále na poličke nad postelou a potom koníky všetkých veľkostí, farieb spolu s figúrkami zvieratiek hrávala som sa na farmu a tak ...
zlta ninja korytnacka zo zahranicia(tusim Talianska) ktoru som mal uz od narodenia a cely cas rovnako vonala stratila sa pri nasom poslednom stahovani tj. cca 6rokov dozadu..
veľká plyšová myš - verná sprievodkyňa na všetkých cestách asi do 5/6 rokov, potom som ju venoval mladšiemu bratovi a minule som ju objavil pri upratovaní takej hŕbe sestriných plyšákov
ja asi policajne auticko ktore ked ste ho stlacili tak hukalo...
ale tam slo skor o to ze mi ho neikto daroval ... malo pre man taku malu citovu hodnotu ine uz asi nic akosi tak v druhej ci prvej triede ma hracky prestali bavit ...
Tento parádny autobus. Vždy ma fascinovalo byť autobusárom!
Popis :
Model plastovej hračky vyrobila firma ITES v rokoch 1979 až 1989. V tom čase stála 130 Kčs. Hračka je na batérie, jazda je možná dopredu a dozadu, ovládanie smeru jazdy je bowdenom.
A čo ma šokovalo :
Dnes sa cena pohybuje podľa stavu od 1600,- Kč za autobusy bez krabičiek, do 3000,-kč za hračky v perfektnom stave, ktoré sa už zháňajú horšie, nakoľko ide o hračku, určenú deťom.
Keby som to bol vtedy čo len tušil, tak si ten autobus šetrím a možno ani z krabičky ju nevytiahnem.
doteraz mám obrovského plyšového huskyho zvykla som mávať toľko plyšákov v posteli, že som sa tam skoro nezmestila. väčšinou to boli havovia, macovia a tak
tuším som mala aj takú bábiku s fialovými vlasmi...také bavlnené. jej babka šila aj šaty a tak.
barbie som ostrihala nakrátko (myslela som si že to dorastie), zafarbila ju na zeleno a tak vyzera ako ošklbaná dlhonohá fiona teraz.
no a bratovi som vždy kradla angličáky a aj taký celkom drahý model ferrari, za čo mi stále nadával
Presne tento autobus som mal, ale myslím, že jeho interiér bol vyvedený v menej dekadentnej farebnosti. Dnes je to zberateľská záležitosť?
Mal som rád autíčka ovládané bowdenom, dnešné deti ani netušia, o čo ide. Mal som taký Wartburg zeleno-biely, ktorému svietili predné svetlá. Úžasné niečo! Myslím, že mal aj klaksón. Potom som mal Tatru 815 a nejakú čiernu, veľmi rýchlu, formulu JPS. Zmenšené elegantné GT-čka sa vtedy u nás nevyrábali a ani sa nedovážali, aby deti neboli dráždené západným dizajnom.
A mal som aj taký ohromný, asi desaťkilový žltý nákladný ZIL ruskej výroby, do ktorého bolo treba napchať asi desať plochých bateriek, aby sa vôbec pohol, potom vážil 15 kg, a to napriek tomu, že bol plastový. Keď bol v prevádzke , hučal ako mini-romo a bol som nútený za ním všade utekať (bol neriadený, jazdil iba rovno dopredu alebo dozadu + keď stál, vedel vyklápať korbu), pretože mal kovový nárazník, a keby ním narazil do nábytku, urobil by doň veľkú dieru. Bol to silák! Bol to Rus!
Tá tiež bola nie hocaká! Mala ju moja sesternica, ktorá bola sanitkofilná. Dalo sa z nej vyťahovať lôžko, myslím, že mala aj vyberateľné sedadlo.
Aby si si nemyslel, že som sa hral iba s autami, mal som aj automatickú práčku, do ktorej sa dala napustiť voda a bol k nej priložený prášok na pranie.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
47 komentov
a teraz sa u mna prejavia komplexy pretrvavajuce z detstva
všetky staré hračky sú odložené niekde v pivnici alebo u babky
( mám k veciam citový vzťah takže ich nedokážem len tak zahodiť, či zničiť)
trochu v iných farbách ale presne toto
ale tam slo skor o to ze mi ho neikto daroval ... malo pre man taku malu citovu hodnotu ine uz asi nic akosi tak v druhej ci prvej triede ma hracky prestali bavit ...
ale inak,,,
MONCICAK
Popis :
Model plastovej hračky vyrobila firma ITES v rokoch 1979 až 1989. V tom čase stála 130 Kčs. Hračka je na batérie, jazda je možná dopredu a dozadu, ovládanie smeru jazdy je bowdenom.
A čo ma šokovalo :
Dnes sa cena pohybuje podľa stavu od 1600,- Kč za autobusy bez krabičiek, do 3000,-kč za hračky v perfektnom stave, ktoré sa už zháňajú horšie, nakoľko ide o hračku, určenú deťom.
Keby som to bol vtedy čo len tušil, tak si ten autobus šetrím a možno ani z krabičky ju nevytiahnem.
tuším som mala aj takú bábiku s fialovými vlasmi...také bavlnené. jej babka šila aj šaty a tak.
barbie som ostrihala nakrátko (myslela som si že to dorastie), zafarbila ju na zeleno a tak vyzera ako ošklbaná dlhonohá fiona teraz.
no a bratovi som vždy kradla angličáky a aj taký celkom drahý model ferrari, za čo mi stále nadával
Presne tento autobus som mal, ale myslím, že jeho interiér bol vyvedený v menej dekadentnej farebnosti. Dnes je to zberateľská záležitosť?
Mal som rád autíčka ovládané bowdenom, dnešné deti ani netušia, o čo ide. Mal som taký Wartburg zeleno-biely, ktorému svietili predné svetlá. Úžasné niečo! Myslím, že mal aj klaksón. Potom som mal Tatru 815 a nejakú čiernu, veľmi rýchlu, formulu JPS. Zmenšené elegantné GT-čka sa vtedy u nás nevyrábali a ani sa nedovážali, aby deti neboli dráždené západným dizajnom.
A mal som aj taký ohromný, asi desaťkilový žltý nákladný ZIL ruskej výroby, do ktorého bolo treba napchať asi desať plochých bateriek, aby sa vôbec pohol, potom vážil 15 kg, a to napriek tomu, že bol plastový. Keď bol v prevádzke , hučal ako mini-romo a bol som nútený za ním všade utekať (bol neriadený, jazdil iba rovno dopredu alebo dozadu + keď stál, vedel vyklápať korbu), pretože mal kovový nárazník, a keby ním narazil do nábytku, urobil by doň veľkú dieru. Bol to silák! Bol to Rus!
inak som mala najrdsej plysovu ovcu Zanku a takeho vankusoveho šaša z polska, ktoreho sme pomenovali Jacko..
Tá tiež bola nie hocaká! Mala ju moja sesternica, ktorá bola sanitkofilná. Dalo sa z nej vyťahovať lôžko, myslím, že mala aj vyberateľné sedadlo.
Aby si si nemyslel, že som sa hral iba s autami, mal som aj automatickú práčku, do ktorej sa dala napustiť voda a bol k nej priložený prášok na pranie.
že práčka! a dodnes rád perieš? (samozrejme nemyslím v nej)
a toto nie je tvoja skrinka z detstva? je to wartburg, nie?
Ty si ju našiel! Je krásna. Dodnes perie za mňa pračka. Väčšia, aj keď sám nie som mentálne väčší.
To zátišie je krásne. To zelené je podľa teba Wartburg?
ale inak aj mončičáky vtedy leteli
zdá sa, že by to mohol byť wartburg (alebo možno ešte volga).