Ja sa stale usmievam.... Hned ako vstanem tak som usmiaty a tak to somnou ide cely deň. Niekedy som byval stale zamračený a zistil som, že mi to nijak nepomaha. Tak som sa rozhodol sa cely deň smiat. Veru nebolo to lahke, ale dal som to. Zistil som, ze mi je tak lepsie. Odvtedy sa stale usmievam. Psychika pôsobi aj na zdravé telo. Tak pozor na to či budeš zajtra zamračený...
väčšinu času som nenapraviteľný realista, čo sa úplne nevyľučuje s negatívnym prístupom a keď raz vyhodím tento PC z okna, možno sa mi podarí naladiť sa na dlhšiu vlnu pozitívneho prístupu... ľudia ma niekedy unavujú...
ja mám teraz novú životnú filozofiu a snažím sa byť pozitívna ..a keď nie,tak zapijem.
alebo skôr sa snažím brať veci tak s nadhľadom a tak zmierene a nerobiť veľkú vec zo všetkého..
snažím sa realisticky ... ťahá ma to viac k negatívnemu ale velmi často myslievam na veci v pozitívnom zmysle, hlavne vo veciach ktoré sa mi páčia a ktorým sa venujem
nie, lebo keď som prehnane optimistická, tak sa poserie i neposrateľné resp. budúcnosť si nemôžem predstavovať príliš ružovo, pretože prichádzajú potom veľké sklamania, radšej nič neočakávam ale teším sa z vecí, ktoré sa už stali/neohrozene prebiehajú, také tie denné úsmevné maličkosti, a to ma vie spraviť šťastnejšou
myslím a pomáha mi to stále. ja sa ani nemôžem už rozprávať s nasratými ľuďmi, s pesimistami, čo sú zničení životom a svojimi problémami a tvária sa, ako keby boli na svete jediní s takými trablami úplne som takých ľudí vylúčila zo svojho života (takže aj mnohých kamarátov), nebaví ma počúvať vzlyky a náreky nad vlastnou bezvýznamnosťou.
a keď sa niečo dokašle? no a čo? dopadlo by to inak, keby som už vopred nariekala? asi nie takže všetko je otázka postoja.
podla mna sa treba pozerat na veci realne ..ale snazit sa hladat pozitivne sposoby na riesenia problemov...lebo takisto negativne skusenosti ta niecomu ucia ..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
22 komentov
alebo skôr sa snažím brať veci tak s nadhľadom a tak zmierene a nerobiť veľkú vec zo všetkého..
cyklenie sa v negatívnych myšlienkach ma len brzdilo a otravovalo celý pohlad na svet a ostatných
a keď sa niečo dokašle? no a čo? dopadlo by to inak, keby som už vopred nariekala? asi nie takže všetko je otázka postoja.