Caute. Tak na zaciatok ma nenapadol vhodny nazov pre temu kedze by som chcel skor zistit co pre vas znamena zamilovat sa, na zaklade coho sa tak stane a ci ste niekedy niekoho skutocne milovali a podla coho tak sudite.
vyjadrím sa k prvému odseku, lebo ďalej ma to už nebavilo čítať. takže, dokážem sa zamilovať na základe očí. možno je to hlúpe, povrchné, klišé, a neviem čo, ale proste keď má niekto v očiach to, čo ma tak nekonečne priťahuje, viem, že aj napriek tomu, že ho (zatiaľ) nepoznám, má isté charakterové vlastnosti, ktoré mám na ľuďoch rada. teda, nie je to jediný faktor, ale prvotný, ktorý ma na človeku zaujme. a ďalej sa mi to rozvádzať nechce.
chcela som,aby priatel vychadzal s mojimi kamoskami,aby so mnou travil cas,bol mily,...(pekne,ale nedostatucujuce do buducnosti...obmedzoval ma v skole)
dalsi,ked mi zahlasil,ze ak budem pocas skoly tehotna(co on by bol aj rad),tak sa nemusim bat,on si ma vezme(boli sme pohadani),financne sa o nas postara a ja si dam prerusenie skoly alebo popri skole....debilos
nezamilujes sa hned...najskor ta ocari..hladas u nej vlastnosti,ktore by mala mat,ktore su pre teba dolezite(skusenostami sa to meni)...ak ich ma,tak mas zvolenie od mozgu,ze sa mozes zalubit a ulohu prebera srdce...neexistuje dokonalost,ale nejaký priatelsky kompromis urcite
Ja neviem podľa čoho sa viem zamilovať. Som zamilovaná prvý krát v živote, hoci chlapov som už niekoľko mala, vždy som ich len mala rada a nasilu som si nahovárala, že k nim cítim niečo viac.
A neviem, mal (a stále má) v sebe takú úžasnú charizmu, ktorou dokáže človeka upútať a držať ho pri sebe, vyžaruje mu z pohľadu (bože, ako divne to znie usmial sa a usmiali sa mu aj oči a som už vedela, že tohoto chcem! chcem! chcem!
A keď sme sa poznali, vedela som, že ma ten prvý dojem z neho nesklamal. S chybami ktoré má ( a je ich požehnane) je aj tak úžasný.
A finálna odpoveď teda znie, že áno, myslím si, že z mojej strany je to láska ako má byť. toho človeka ľúbim celým svojim ja a naozaj, nieje to len prázdna fráza, by som za jeho šťastie dala to moje
naozaj zamilovany som bol len raz. a to prave teraz, ale este som jej to nepovedal. priznavam ze je to hlavne po fyzickej stranke ale aj povahovo a zaujmovo sa mi paci.
pokojne sa pýtaj hocičo, mne to nevadí...(( dávam ich naopak preto...lebo sama neviem...( páči sa mi to a ide mi to tak "od ruky"...aj keď je pravda, že nie som ľaváčka a toto je "ľavácky" smajl (
aj by som čítal všetky komenty ale moja mladosť je mi prednejšia v skratke ... tvoj názor je veľmi zaujímavý a úplne sedí s tým mojím, čo ma vcelku zaráža, pretože som mal dojem, že intelekt prináša originalitu vo všetkom no zdar rutina a priemer ale myslené v dobrom ...
kokoti, raz za uhorský rok sa objaví zaujímavá úvaha ako prvý príspevok diskusie a vy to odbijete s tým/kvôli tomu že sa vám to nechce čítať
@cliph - pattern? neviem... väčšina z "mojich" žien však mala niekoľko spoločných čŕt - taká najvšeobecnejšia by bola že boli navonok úplne iné ako vnútri.
konkrétnejšie navonok obvykle extrovertné, sebavedomé až drzé, energické, temperamentné, skrátka ohňostroje, stredobody spoločnosti a hviezdy večera...
a v skryte duše neisté mačiatka často trápené životom a pochybujúce o sebe, o tom či sú normálne a jebe svetu okolo, alebo naopak, hľadajúce niekoho ku komu by sa mohli občas na chvíľku schúliť do klbka...
ale tá prvotná vec čo to takmer vždy spúšťa je ten pocit, resp. to vedomie, lebo sa ten pocit ešte nikdy nemýlil, že je v nich niečo viac než sa zdá, a že to niečo viac je úplne iné než by človek predpokladal, že sa zamýšľajú nad vecami (čiže intelekt), a nikomu o tom nehovoria (čiže pocit určitý osamelosti), ale keď človek vytrvá a prešplhá všetky tie múry tak sú zrazu hrozne šťastné že to niekomu všetko môžu povedať... a ja tie myšlienky hrozne rád počúvam... a keď sú v spoločnosti tak ich hrozne rád sledujem...
a energia, potrebujem pri sebe energiu ktorá ma rozhýbe a dá mi chuť žiť, robiť veci ktoré robiť chcem alebo musím, ale sám osebe sa k tomu z nejakého dôvodu väčšinou neviem dokopať...
asi som na herečky hrajúce kvalitné postavy, na pred publikom to iskrí, ale keď publikum odíde, tak odložia rolu a sú z nich ľudia z mäsa a kostí, a... nejde nebyť ich ľudskou stránkou zaujatý a tou hereckou fascinovaný...
hovorím tomu že z nich "trčí duša".
(a tiež za to sčasti asi môže môj spasiteľský komplex, ale nie som príliš dobrý v jeho praktickej realizácií, na čom to obvykle neskôr celé padá)
to je asi môj pattern, "prototyp" do ktorého keď žena sadne tak sa mi ťažko odoláva
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
34 komentov
Priklady:
chcela som,aby priatel vychadzal s mojimi kamoskami,aby so mnou travil cas,bol mily,...(pekne,ale nedostatucujuce do buducnosti...obmedzoval ma v skole)
dalsi,ked mi zahlasil,ze ak budem pocas skoly tehotna(co on by bol aj rad),tak sa nemusim bat,on si ma vezme(boli sme pohadani),financne sa o nas postara a ja si dam prerusenie skoly alebo popri skole....debilos
nezamilujes sa hned...najskor ta ocari..hladas u nej vlastnosti,ktore by mala mat,ktore su pre teba dolezite(skusenostami sa to meni)...ak ich ma,tak mas zvolenie od mozgu,ze sa mozes zalubit a ulohu prebera srdce...neexistuje dokonalost,ale nejaký priatelsky kompromis urcite
A neviem, mal (a stále má) v sebe takú úžasnú charizmu, ktorou dokáže človeka upútať a držať ho pri sebe, vyžaruje mu z pohľadu (bože, ako divne to znie usmial sa a usmiali sa mu aj oči a som už vedela, že tohoto chcem! chcem! chcem!
A keď sme sa poznali, vedela som, že ma ten prvý dojem z neho nesklamal. S chybami ktoré má ( a je ich požehnane) je aj tak úžasný.
A finálna odpoveď teda znie, že áno, myslím si, že z mojej strany je to láska ako má byť. toho človeka ľúbim celým svojim ja a naozaj, nieje to len prázdna fráza, by som za jeho šťastie dala to moje
kriste, celý tento koment je tak hnusne sladký
to sa nedá povedať jednoznačne, a dá sa zamilovať aj povrchne, resp. len na základe citov a to nie je láska...
a btw prečo som bola zaľúbená som vedela vždy, len teraz keď milujem si to odôvodniť neviem.
a bola (a som) zamilovana len raz, preto neviem zodpovedat ten posledny odstavec
a či si s ním rozumiem
musí ma proste zaujať, niečím
a mal by mať nejaké to záhadné v sebe
nie, ja nikdy neviem prísť na jeden dôvod, mám ich vždy na to milión, lebo dotyčný sa mi v tej chvíli zdá celý skvelý...
a ani mne sa to dalej nechce rozvadzat
som rada, že to niekto vníma aspoň podobne, ako ja (
*inak možem spítať že prečo dávaš smajlíky naopak iba sa pítam*
pokojne sa pýtaj hocičo, mne to nevadí...(( dávam ich naopak preto...lebo sama neviem...( páči sa mi to a ide mi to tak "od ruky"...aj keď je pravda, že nie som ľaváčka a toto je "ľavácky" smajl (
ahá ja som len chcela tak vedieť
kokoti, raz za uhorský rok sa objaví zaujímavá úvaha ako prvý príspevok diskusie a vy to odbijete s tým/kvôli tomu že sa vám to nechce čítať
@cliph - pattern? neviem... väčšina z "mojich" žien však mala niekoľko spoločných čŕt - taká najvšeobecnejšia by bola že boli navonok úplne iné ako vnútri.
konkrétnejšie navonok obvykle extrovertné, sebavedomé až drzé, energické, temperamentné, skrátka ohňostroje, stredobody spoločnosti a hviezdy večera...
a v skryte duše neisté mačiatka často trápené životom a pochybujúce o sebe, o tom či sú normálne a jebe svetu okolo, alebo naopak, hľadajúce niekoho ku komu by sa mohli občas na chvíľku schúliť do klbka...
ale tá prvotná vec čo to takmer vždy spúšťa je ten pocit, resp. to vedomie, lebo sa ten pocit ešte nikdy nemýlil, že je v nich niečo viac než sa zdá, a že to niečo viac je úplne iné než by človek predpokladal, že sa zamýšľajú nad vecami (čiže intelekt), a nikomu o tom nehovoria (čiže pocit určitý osamelosti), ale keď človek vytrvá a prešplhá všetky tie múry tak sú zrazu hrozne šťastné že to niekomu všetko môžu povedať... a ja tie myšlienky hrozne rád počúvam... a keď sú v spoločnosti tak ich hrozne rád sledujem...
a energia, potrebujem pri sebe energiu ktorá ma rozhýbe a dá mi chuť žiť, robiť veci ktoré robiť chcem alebo musím, ale sám osebe sa k tomu z nejakého dôvodu väčšinou neviem dokopať...
asi som na herečky hrajúce kvalitné postavy, na pred publikom to iskrí, ale keď publikum odíde, tak odložia rolu a sú z nich ľudia z mäsa a kostí, a... nejde nebyť ich ľudskou stránkou zaujatý a tou hereckou fascinovaný...
hovorím tomu že z nich "trčí duša".
(a tiež za to sčasti asi môže môj spasiteľský komplex, ale nie som príliš dobrý v jeho praktickej realizácií, na čom to obvykle neskôr celé padá)
to je asi môj pattern, "prototyp" do ktorého keď žena sadne tak sa mi ťažko odoláva