Ale moc neplakávam, zvykol som si vytvoriť takú emočnú inhibíciu. Čo sa ale na človeku nešťastne podpíše, preto sa učím plakať a keď ma niečo dojme tak sa snažím z toho vytlačiť maximum sĺz a pocitov, precítiť chvíľu. Začína sa mi to dariť.
@hetfield@2 kludne aj v detstve... U nás to tak bolo odjakživa - Plač je niečo zlé, čo sa nesmie robiť (dokonca ani pri filme)... Naopak mne príde strašne úzko a ľúto toho človeka, ked vidím niekoho plakať. V živote by som nedokázala naňho zato/vtedy kričať.
@olii@8 Teraz nerozumiem otázke, dovysvetli prosím. Pýtaš sa čo môže spôsobiť v rodine potláčanie emócií alebo sa pýtaš aké to má následky, či to ako sa učím plakať?
nemam vo zvyku pred rodinou plakat. Ani neviem kedy to bolo naposledy. takze vlastne neviem odpovedat, ale myslim si a dufam, ze keby tak bolo, tak by som klikal tu prvu a mozno druhu moznost.
@olii@15 No, neviem či som to správne nazval učením ale pred rokmi, som si vždy prial a vždy sa pri emočnej situácii ovládal, najmä som nechcel nech ma ľudia vidia plakať, prejaviť svoju slabosť. Tak som potláčal slzy. Nakoniec som si uvedomil, nedávno, že ja som vlastne prestal všeobecne plakať a nevedel som adekvátne, k mojej povahe, vyjadriť utrpenie, či dojatie nad situáciou (jedno či pozitívnou alebo negatívnou). Vlastne takmer, som bol apatický niekedy. Neplakal som ani na pohrebe starých rodičov, ani keď prišla správa o ich smrti, proste nikdy. No a to je choré. (Opäť hovorím, vzhľadom k mojej temperamentnej povahe to je choré, niekto môže byť človek prirodzene menej citlivý a pre neho to je normálne.) A teda postupne, keď na mňa idú silné emócie tak nechám slzy nech sa mi tlačia do očí a nech ich aspoň pár stečie, jednoducho ich nepotláčam. (čo je ale po rokoch potláčania naozaj náročne, zrazu nepotláčať a nechať voľný priechod.) Ale pred ľuďmi, by som sa asi stále hanbil plakať, v tom mám ešte deficit....ďakujem, že som si mohol teraz vyliať srdce so svojim problémom.
mne to doma nikto nevyčítal,skôr ja sám som si to tak nejak v detstve vsugeroval že plakať sa nemá lebo ved ani winnetou a old shatterhand nerevali,je to samozrejme blbosť,je to rovnaké vyjadrenie emócie ako smiech
@kierkegaard@17 hm zaujímavé lebo ja mám tiež taký problém posledné dva roky ma nič nedojme, nerozplace ..tiež som neplakala ani keď mi v lete umrel starký..nie že by mi to nebolo ľúto ale proste slzy nič..nejaký čas mi to vyhovovalo ale teraz má niekedy sere že sa to nedá plakala som nedávno po dvoch rokoch..aj to len chvíľu po mesiaci stresu v práci neviem či to je normálne ale som rada že počujem aj o niekom inom kto to takto má
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
22 komentov
a tak všeobecne plačem možno raz za rok aj to, keď som sama
A teba sa pýtam ako sa učis plakať