Neviem čo mám robiť poradte

Nájdi si nové kamarátky, záľuby, ignoruj ľudí v triede ak sa dá(ak si s nimi nemáš čo povedať).

neviem, aké sú pomery vo vašom kolektíve, ale ak je to fakt tak zlé, prestúpila by som

prestúpila by som, ak to fakt nie je možné tak vydrž, ak máš fakt 17 tak za chvíľu maturuješ, to už zvládneš nejako...
a inak, nájdi si nejaký krúžok, kde spoznáš nových ľudí, nájdi si kamarátov...

Ja som zažil niečo podobné na strednej, do prvého ročníka som nastupoval s tým, že som predtým nepoznal nikoho. Som introvert, dokonca by som povedal, že niektoré príznaky sociálnej fóbie na mňa perfektne sedia (ale mať ju nemám, keď ma človek osloví prvý a sadneme si tak som schopný nezavrieť ústa hodiny, tiež nemám strach vyjsť von sám ) . Ako píšeš máš jednu dobrú kamarátku, aj ja som mal spočiatku jedného povahovo podobného kamaráta, s ktorým som prvé týždne a mesiace ako s jediným komunikoval. Dokonca tam bol jeden, ktorý na mňa od prvého dňa mal rôzne poznámky, uťahoval si zo mňa a tak, ale človek ich musí ignorovať a ich to prestane baviť, úplne sa doseba uzatvoriť neskôr sa z nás dokonca stali kamaráti (síce nie priatelia ale aj tak to považujem za úspech) .
Mrzí ma, že si jedináčik, u nás toho času ešte býval môj brat tak som sa mal jednak komu posťažovať a zároveň som mal aj morálnu oporu, že by ma raz išiel počkať a vybaviť si to s dotyčným osobne som rád, že na to nemuselo dôjsť.
A ad kamaráti zo ZŠ - dvaja ľudia z troch, ktorých môžem v živote nazvať ako priateľov - tí išli na inú strednú školu takže ako som v úvode spomenul, zostal som na začiatku úplne sám, ale postupom času som našiel ešte pár ľudí, s ktorými som si mal čo-to povedať a to najlepšie, čo mi SŠ dala je ďalší človek, ktorého môžem nazvať priateľ a plne mu dôverovať.
A ešte sa spýtam - nemali ste v prváku nejaké psychologické cvičenie alebo ako sa to volalo? Jeden deň sme sa neučili a prišli 2 psychologičky a robili sme rôzne veci aby sme sa ako kolektív trocha viac spoznali.
A zmena školy - ak je to naozaj až také zlé, prípadne ak by tá dobrá kamarátka naozaj prestúpila - tá zmena by možno pomohla, ale možno aj nič nezmenila. Od nás tiež jeden po 2 rokoch odišiel, neustále si z neho uťahovali viacerí, zhadzovali ho zo stoličky a tak. Prestúpil na inú školu a keď som ho stretol tak si chválil.
Vyčerpávajúca odpoveď, snáď som v nej obsiahol nejakú radu a drž sa

Ty si riadne rozhádzaná - nerieš nič a radšej vypni

ja som sa 2 roky nebavila s nikym v triede a absolutne nic sa mi nestalo

@ayame chodil som na strednú kde som každý rok chcel prestupiť no nikdy som na to nenašiel odvahu ... kamarata som tam mal iba jedneho jedineho s ktorým som komunikoval v podstate tak lepšie ... inak osm si nerozumel s nikým asi ... a aj ten sa mi v tretom ročníku otočil chrbtom, kto vie prečo ... pointa je v tom že som to vydržal ... našiel osm si nových kamarátov a stretával sa snimi ... školu som v podstate len pretrpel a zmaturoval a potom to už išlo lepším smerom ... ale ak vyslovene každy den len trpíš v tej škole a je to neznesitelné tak si vybav prestup a nehlad na to čo ti hovoria ludia, dokonca ani mama.... je to tvoje rozhodnutie

Chod za riaditelom/riaditelkou alebo jednoducho ignoruj a preckaj to. Mozno je to len prechodne obdobie, ktore sa zlepsi. Ale divne, ze chalani utocia zrovna na babu, si tam jediny terc posmechu?

zdrb ich že sa chovajú ako 5 ročné deti a mali by sa za seba hambiť pretože ste už prakticky dospelý ludia

A nevieš dôvod prečo to robia? Vždy je nejaký dôvod. Ale je vážne divné nie len to, že idú proti babe chalani, ale aj to, že tam máte 17 rokov a ste na SŠ, veď takto sa chovajú nevyspelý chlapci na základnej.

ja by som ich ignorovala so sluchatkami na ušiach alebo pokial mas pocit že je to fakt zle proste prestup myslim že aj ked niesi plnoleta o tomto za teba nemoze rozhodovat mama ci mas alebo nemas prestupit je to o tvojom buducom zivote a ten si musis zariadit sama podla toho ako chces