Neviete čisto náhodov či spisovaťel Radovan Brenkus má aj dlhšie básničky?( aspon naA4)

Telegram z druhej strany.



Tak či tak si prežila

môj malebný skon.



Tu na druhej strane všetkého

sídli večná temnota.

Taká hrozná,

až si ju neuvedomujem.



A nikto nikdy si ju zaživa

nevedel predstaviť,

ba ani ju nepripustí.



Už to ukončím, aby prázdno

dostalo touto správou zmysel.

Zmätený v dome nikoho

ťa sledujem ako prievan,

ktorý temer udusil sviece.

Chýba mi nebíčková krčmička,

pocestný, čo by sa pristavil

na kus reči. A nič, leda samota.

Tento svet nebol a nebude,

výlučne smrť ho kriesi

do prítomnosti pre dvoch.

Rozkmitaním plamienkov

som im asi vrazil srdcia do hrdiel.

Jeho rozlohu si neuvedomujeme.

Končím. Nech prázdno po mne

nadobudne cez vás môj zmysel.



* * *

Nad neznámym hrobom.



Cintorín tak ťahá zrak,

že spôsobuje slepotu.

Upokojuje krížmi

a slastne vnára myseľ

do absolútneho jemna,

mäkkého čierneho zamatu.

(Akoby sa chystal preniesť na mňa

únavu mŕtvych

a zahaliť ma ich spánkom.)

Pregĺgam zarastený hrob

a namiesto kohosi seba.

Kam sa podel tranz davu,

rezká hudba a hýrenie,

ktorým si nadchýnal pri smiechu?

(Tanec je milostný rituál zubatej,

spájanie prvého s posledným,

miešanie rozkoše s bolesťou.)

Dnes spíš bez utišujúcich dotykov.



A to všetko vedno s tebou

pochovala ničota nikam.



Vedel si to dávno predtým,

keď si sa smrteľne oddal tancu,

akoby poslednému milovaniu s tou,

pod zrakom ktorej si zomieral.

Podoba neurčitého.



Cieľom ducha prevteľujúceho sa cez nás,

keď každý vedie jeho osobitný život,

je spoznať za neodomknuteľnými dverami

zamurovanú svetlú tmu domu.

(V ňom odjakživa sídli temný cudzinec.)



Spoznať voľačo neprístupné,

odkiaľ mnohí prekračovali prah,

aby som aj ja odtiaľ vyšiel.



Tu sa vchádza a vychádza

jedine v námesačnom konaní

(dom nahrádza teplú náruč).



Ale len raz, aby som v dome

jasne zbadal seba,

kde bývam ako jeden,

a potom len raz

musel zasa vstúpiť dnu,

aby sa po mne mohli

povinne vracať ďalší.



Keď tam niekto vojde

(za čudného zahúkania kuvika),

ustavične vyjde ktosi iný,

aby to, čím sa ako kľúčom

otváram slepý v spánku

pre tých, ktorí majú zistiť to isté,

bolo prístupné.

@salora jej všetky sú prekrásne ,inač dik za ukážku jeho tvorby nevieš náhodou či nemá dlhšie ?

@3 @beaizy - toto sú asi najdlhšie, aké má

@salora aha tak potom nič, dakujem za odpoveĎ na otázku

@5 @beaizy - niet za čo...

sorry, ale vôbec netuším o koho ide...

@ yasmin v pohode ved ani ja som dodnes netušila len náhodov somnatrafila