zvycajne ma obklopuju ludia ktori su mi najviac podobni a deje sa to uplne mimovolne, niekedy si aj uvedomim ze je to dokonca zarazajuce ako vela mame toho spolocne...mozno sa to deje samo, to aky ludia prichadzajuci do nasich zivotov
No tie dovody presne vymenovat neviem, hoci sa divim ze nejakych mam, vzhladom na moju "milu" povahu... ^-^ Ale pre mna je hlavne to, ze sice nemam vela priatelov, viem o nich, ze su pravy... Ja nepotrebujem mat vsade tisicky priatelov a pritom ked sa otocim, zacnu ma ohovarat, nadavat na mna a podobne.. Proste staci mi tych par a pritom vediet, ze je pravy a ze ma neohovara... A tak podobne..
nez som zacala chodit na VS, tak som si stale stazovala na ludi...aspon teraz poznam v skole ludi, ktorych mam rada, lebo 3/4 mojej byvalej triedy bola cista hroza :/
a taktiez tam, kde zijem sa nejak extra s ludmi nebavim a tiez sa na nich stazujem, mam proste vysoke naroky a vela ludi mi nesedi
aj s istymi ludmi, s ktorymi sa 'akotak' bavim, nepovazujem za kamaratov
Poučila som sa,že predsudky sú hrozné... v prvom ročníku som povedala,že sa s ňou nebudem baviť,lebo vyzerá ako totálna pipka a debilka..holt síce až na konci druháku,ale predsa, sa z nás stala nerozlučná dvojka a sme si vo veľa veciach hrozne podobné... pred tým som si myslela,že mám najlepšiu kamarátku..ale nemala som ju naozaj. Potom druhá kamarátka z triedy, celý rok a pol sme sa ignorovali,ani sme o sebe nevedeli,ale raz sme si partia zašli na čaj.. kecáme kecáme a zistili sme,že naši bývalí sú najlepší kamaráti - aká náhoda...odvtedy to spolu ťaháme aj za nich
Potom sú tu kamaráti,ktorí ma podržali v tých najťažších chvíľach kedy sa na mňa iní vyprdli..a myslela som si,že to bude opačne. Dodnes som im za to nesmierne v´dačná a som rada,že ich mám. Sú proste ako rodina..bratia,ktorých som nikdy nemala.
priateľov nemám nejako horibilne veľa,ale tých čo mám by som za nič na svete nevymenila...nikdy ma nesklamali asi je to v tom,že rovný rovného si hľadá...máme podobné názory na život, ale tolerujeme si navzájom aj svoje chyby
neviem, skúsim si vymyslieť: väčšinou mám s nimi spoločnú nejakú jednu vec/vlastnosť, čo mi/nám dáva pocit nejakého porozumenia, a všetky ostatné odlišné, čo neviem čo dáva im, ale mňa to inšpiruje a dáva mi to nový a iný pohľad na veci ktorý by som inak nezískal/by ma nenapadol.
alebo možno nemám "pravých kamarátov", a ľudí o ktorých tak rozmýšľam by prekvapilo keby sa to dozvedeli, ale proste ma zaujímajú ako ľudia kvôli tomu akí sú a ako pristupujú k životu, tak ich rád pozorujem/rád sa o ich živote dozvedám.
Mám pravých kamarátov, ale takí ľudia sa hľadajú príliš ťažko, a/alebo ich máš pri sebe a ani o nich nevieš
kamarátov si vyberám podľa toho, čo sme na spoločnej vlne a keď viem, že sa nemusím siliť do toho, aby som s nimi rozprávala a nemusím tri hodiny rozmýšľať nad odpoveďou, alebo nedajbože o čom sa rozprávať, tak viem, že to bude fungovať
nemam kamaratov. dovod? neviem. asi za to moze caste striedanie skol. alebo aj caste sklamanie. vela ludi sa ku mne nespravalo najlepsie a odvtedy si udrzujem odstup.
mam zopar ludi ktorym mozem povedat vsetko a nebudu si tukat na celo, ked na to pride vedia pomoct ale aj poslat ma do prdele.. vedia ze to najdu aj u mna. tych povazujem za dobrych kamaratov.
kedze som sa prestahovala udrzujem dajake nove kamaratske vztahy ale s odstupom. vseobecne vychadzam s ludmi dobre ale odstup si drzim aj tak.
najlepsieho priatela/priatelku nemam..
treba si drzat odstup alebo slovami klasika "I've met enough of them. people, what a bunch of bastards"
tak pravých kamarátov mám čiže na tú otázku odpovedať nebudem, ale kamarátky/kamarátov mám asi preto, ako sa k nim správam a rozne veci nas spojili... a asi preto aká som a kde bývam ale je pravda že mám dosť tých nepravých, a niektorí ma nazývajú kamarátkou aj cez internet, lenže tí už rozhodne nie sú praví, tak som sa nedávno rozhodla na nich radšej kašľať, lebo mi brali veľa času...
A teraz sa zamysliet, ci mam tych pravych kamaratov, tak vedela by som na 2 rukach zratat ludi, s ktorymi si rozumiem stale a mam ich rada a pomozeme si, aj ked sa dlho nevidime. A preco ich mam? Lebo sme si podobni, alebo sa pekne tolerujeme a mame radi aj ked sme odlisni v niecom.... nasla som proste ,,rovnaku krv,,
Mám absolútne úžasných kamarátov... ale netuším čomu vďačím za to, že ich mám Seriózne sa nad tým zamýšľam vždy, keď pre mňa niečo super spravia, čo sa deje dosť často... ale nejak na to neviem prísť. Asi mám proste šťastie. Veľa, veľa, veľa šťastia.
Sú ľudia, s ktorými sa stretávam (niektorí sú mi sympatický, iní zasa nie...). Ale tí, ktorých mám rada, tak úprimne, vážim si ich, ak môžem, tak im pomôžem... Ale môj pravý priateľ je Pán
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
54 komentov
nejdem si kaziť náladu.
toto je vec z ktorej som dosť rozsypaná už veľa dní
a som s nimi preto, lebo ich mám rada a je mi s nimi super.
u mad, forever alone?
ja sa musím ľuďom napratať rovno do prdele aj keď sa potom nad tým zamyslím a cítim sa hrozne blbo,
no keď odo mňa niečo potrebujú je vám jasné
získavať si ich viem tak akurát v škole...
neviem, nejak tu, aj v tomo meste nevidím nikoho takého... môjho človeka
ešte na hudobnú náuku chodia fajn , tých mám rada, sú fajn
jednoducho som radšej s priateľkou alebo sám
a taktiez tam, kde zijem sa nejak extra s ludmi nebavim a tiez sa na nich stazujem, mam proste vysoke naroky a vela ludi mi nesedi
aj s istymi ludmi, s ktorymi sa 'akotak' bavim, nepovazujem za kamaratov
Potom sú tu kamaráti,ktorí ma podržali v tých najťažších chvíľach kedy sa na mňa iní vyprdli..a myslela som si,že to bude opačne. Dodnes som im za to nesmierne v´dačná a som rada,že ich mám. Sú proste ako rodina..bratia,ktorých som nikdy nemala.
alebo možno nemám "pravých kamarátov", a ľudí o ktorých tak rozmýšľam by prekvapilo keby sa to dozvedeli, ale proste ma zaujímajú ako ľudia kvôli tomu akí sú a ako pristupujú k životu, tak ich rád pozorujem/rád sa o ich živote dozvedám.
kamarátov si vyberám podľa toho, čo sme na spoločnej vlne a keď viem, že sa nemusím siliť do toho, aby som s nimi rozprávala a nemusím tri hodiny rozmýšľať nad odpoveďou, alebo nedajbože o čom sa rozprávať, tak viem, že to bude fungovať
falosnych preafektovanych indivudui som sa razne a sikovne zbavila
som maximalne spokojna
Ale keby som ich nemala (/nikoho za nich nepovažovala), asi by som hľadala chybu na svojej strane.
kedze som sa prestahovala udrzujem dajake nove kamaratske vztahy ale s odstupom. vseobecne vychadzam s ludmi dobre ale odstup si drzim aj tak.
najlepsieho priatela/priatelku nemam..
treba si drzat odstup alebo slovami klasika "I've met enough of them. people, what a bunch of bastards"
ale nastastie mam aj fakt dobre kamosky.aj ked mi obcas pride,ze to kamaratstvo sa po skole rozpadne(co nechcem,ale pride mi to tak)
ale tých pár čo mám....hm...no pravdepodobne je to to málo ľudí, s ktorými si mám čo povedať