@padlyanjel@9 zato si psychológovia musia vytvoriť dôveru počas prvých sedení a okrem toho keď už k nemu ideš tak máš problém a chceš ho vyriešiť a to veľmy rýchlo búra zábrany, ale to hovorím ako človek, ktorý čuduj-sa-svete s touto konkrétnou vecou nikdy nemal problém
@marjy77 takze ludia chodia za cudzim clovekom ktory si buduje ich doveru a oni mu za to platia ak to spravne chapem a 90% je sarlatanov ktori veci vobec nepomozu? Fiiiha asi zmenim profesiu..
A po druhe, ak ma clovek nejaky problem, najlepsie si ho vyriesi sam. Vacsina ma velmi jednoduche priciny. Ak si neviem vyriesit svoje sracky sama, ktora v nich zijem. Aka je pravdepodobnost, ze ich vyriesi niekto, kto o nich nema ani sajnu? 0_0
bol som u dvoch psychológov a dvoch psychiatrov.
jeden psychológ bol vyhoretejší ako ja, druhého si nepamätám aký bol čiže oničom, jedna psychiatrička sa po troch mesiacoch ukázala ako double-faced piča ktorá z neznámeho dôvodu plýtvala časom nás oboch, a druhý psychiater sa zdal že by to možno aj nejaký zmysel malo za ním chodiť, ale to bola len jednorazovka, lebo už nebral nových pacientov, lebo už takmer nestíhal ani tých čo mal
@Majmarad@16 nezmysel. rovnako ako doktor čo ti operuje strelnú ranu nepotrebuje mať sám za sebou strelnú ranu na to, aby vedel čo má robiť aby ju ošetril a aby sa vyliečila.
@padlyanjel tvoj komentár som pochopila tak že máš zábrany rozprávať sa o osobných veciach a nie tak že ich pokladáš za šarlatánov. Okrem toho, oni nevyriešia tvoje problémy (ak ti netreba stanoviť diagnózu) ako nikdy nikto, len poskytujú radu a nový uhol pohľadu.
Bože decká, také voloviny tu píšte : "Ak ma clovek nejaky problem, najlepsie si ho vyriesi sam. " Áno, vyriešiš si ho sama, ak vieš normálne fungovať a myslieť. Ale ak nie, psychológ je tu na to, aby ťa naviedol, ukázal ti iný pohľad na vec a iné možnosti.
Ja osobne som chodila k dvom psychologičkám.
K prvej som sa dostala v 16tke a aj keď ja som veľmi nechápala ako ten celý proces terapie fungoval, môžem povedať, že ma bez akejkoľvek farmakoterapie vytiahla z hlbšej depresie, ktorú som mala viac-menej vďaka mojej úžasnej mame a veciam v rodine.
Druhú som si našla sama štýlom : čo mi google prve vyhodí, a aj keď mi nie vždy sedia všetky jej postupy a názory, pomohla sa mi posunúť sa dalej a byť na tom celkovo zase o kúsok(občas poriadny kus) lepšie. (aj keď stále mám svoje ups and downs).
K psychiatrovi som nikdy nechodila aj keď mi to bolo odporúčané, lebo jediný dôvod bolo nasadenie antidepresív, na ktoré som nikdy ísť nechcela. Druhá vec ale je, že keby som sa niekedy zas dostala do hlbšej depresie alebo by som mala príznaky napríklad bipolárky, určite by som aj k tomu psychiatrovi zašla.
Aby som zhrnula môj monológ : Ak cítiš, že máš problém, ktorý sama neporiešiš a nepomôže ti ani nik blízky, určite skús odbornú pomoc. Možno ti nesadne prvý človek ku ktorému pôjdeš, ale treba to skúsiť, lebo to, že ti bude lepšie za to stojí
@midnight ten chirurg musí mať nejakú prax nato, aby mohol zoperovať. Musí trénovať buď na trenažéri, alebo ma mŕtvych telách. Určite by si nechcel, aby ťa operoval lekár, ktorý v živote nerezal človeka či?
jj chodila som cca 4 roky, mega mi to pomáhalo naučila som sa tam autogénny tréning ale vacsinu casu ma ta pesychologicka presviedcala ze nie som ja ten problem v rodine, ze robim vsetko najlepsie co mozem a ze som vlaste taky hromozvod.... ale to mi dost imponovalo hlavne ze ona bola matka 6 deti rozvedena a tie decka za nuo dobrovolne chodili do prace a cakali ju tma aby sli spolu domov
@21 THIS!!!!! ako psyhcolog nie je carovny panacik co spravi pim a odstrani tvoje problemy...ano musis mat aj stastie na koho natrafis, ale musis sa v prvom rade SNAZIT ty a hlavne CHCET to zmenit.
a toto presne.... ten psycholog ta moze naviest, ukazat tiiny uhol pohladu.... napr. ja som sa nenavidela za svoje tantrums, úzkostné a panické záchvaty (pri týchto som si myslela ze zomrem alebo šaliem a nikdy nebudem normalne) , epizody vyhorenia... pocit depersonalizacie... vsetko som vnimala ako moju chybu a to ze som proste "zly kus" pokazena a neschopna ako uz len to ze mi vysvetlila z coho to prameni a ze je to NORMALNE, to je proste hlavne nespracovany stres a uzkost a ze na to v akom prostredi som, tak je rada ze som na tom este len takto .... tak mi to fest pomohlo, prestala somsa bat, akceptovala som tie veci a mega sa to zredukovalo a to bez ziadnych farmak
Zijeme v psychicky narocnej dobe, hlavne pre deti.... psycholog nie je hanba, casto krat nutnost pre tých co su bojovnici a chcu sa mat lepsie a su ochotni si za tym ísť
Bola som u psychiatričky, ktorá mi z toho, že som jej nepovedala nič diagnostikovala hlboku depresiu a zakazala mi robiť si vodičák ešte 3 roky potom, čo ma ani nevidela... o problémoch, keď sa to roznieslo po škole a mojej neempatickej angličtinárke, ktorá nevie, čo je lekárske tajomstvo ani nehovorím.... a boli aj horšie veci z toho, antidepresíva sú hnus, ktorý človeku dodrbáva vnútro, kým on to ani necíti, až keď chce vysadiť zistí, že je to horšie, ako drogy..
@majmarad a psychológ nemá prax? Psychológovia sú tiež normálny ľudia čo sami zažívajú stesy, depky atď a vedia aké to je. A čo sa týka ťažších chorôb tak tam nemôžeš očakávať že napr. Bipolárny bude liečiť bipolárneho, takto to nefunguje.
@marjy77 nemam problem sa rozpravat o osobnych veciach s ludmi, s ktorymi mi neni aspon doslovne.zle... ale ide o to, ze by som v zivote neplatila niekomu za to, ze si ma vypocuje, nepochopi a bude sa snazit o niecom presvedcit, ked si viem najlepsie vsetko vyriesit svojpomocne.. mozno to niekomu pomaha, ja ked potrebujem sa porozpravat idem napriklad na birdz alebo za kamaratmi, ked o tom rozpravam tak sa uvolnim, ale prosto nemam rada psychologov a psychiatrov a ano vela z nich su sarlatani, tak ako doktori napriklad. Tiez ich nemam rada, lebo povacsinou prd vedia...
V skratke, ked sa potrebujem vyrozpravat, mam na to kamaratov. Nemusim si nikoho platit. Ked mam problem, hladam riesenie. A nebudem zo seba robit trosku. Mozno to niekomu pomoze mozno nie, ale moj nazor je, ze kazdy ma tu silu v sebe. Mala som obdobia v ktorych by vacsina vyhladala pomoc psychologa, dokonca aj psychiatra a ? Zvladla.som.to aj sama... A kedze sa na tomto fore pisu svoje nazory, tak moj nazor je ze je blbost si platit typka za to, ze sa vykecas.... (na to su blizke osoby, rodina, kamarati, atd... niekomu staci napriklad vykecat sa v blogu atd...)
Ale ako hovorim mozno to niekomu pomoze/pomaha a ja mu to neberiem....
@marjy77 prekrucujes... povedala som, ze podla mna je to hlupost, ale ak si niekto mysli ze mu to pomoze tak mu to neberiem. Teda povedala som svoj nazor a zaroven vyjadrila respekt voci nazorom inych. Vidis v tom problem?
@majmarad vidis... to je v tom, ti co "nie su taki silny" len hladaju u susedov to, co davno maju doma... to je moja odpoved aj na silu aj na to mat niekoho pri kom mozes byt slabym... vsetko z toho co potrebujes mas rovno pred nosom, ibaze na to treba otvorit oci...
@padlyanjel s týmto až tak nesúhlasím. Máme na túto skutočnosť rozdielne názory. Áno sila je v každom z nás a človek by mal vedieť byť slabým a úprimným k sebe samému, no sme spoločenské tvory a to zdieľanie k životu potrebujeme.
Ja by som už napríklad po tom všetkom chcel byť na chvíľku aj slabým a nedá sa. Nemôžem si to dovoliť tak, ako si nemôžem dovoliť odísť z práce, pretože by som nemal čo jesť a kde bývať. Nie všetci máme rovnakú cestu a aj keby bola, tak každý po nej chodí iným krokom, niekto je ticho, iní spievajú, niekto pracuje, druhý sa zabáva, niekto je šťastný, iní sú nešťastní....
Ak by boli všetci ľudia šťastní, tak by neexistovala na svete rovnováha a tá je potrebná vo všetkých oblastiach.
Hlavne je to o empatii a pochopení. Ja, ako starý egoista by som ti o tom vedel popísať celé litánie, ale to by sme tu boli do večera
Ono niekedy zvyknú oči klamať a je skôr potrebné otvoriť srdiečko
Naozaj vám všetkým ďakujem. ♡ Ale aj tak si neviem predstaviť, ako to bude prebiehať. Prídem tam a začne sa ma vypytovať? Bude mlčať až kým nezačnem rozprávať ja? Alebo ako?
@majmarad a kam by tymto svet dospel? Tak vrazdi a kradni a zabijaj, aby si voci mne vyvazil tu tvoju pomyselnu rovnovahu. Spravajme sa nadalej ako zvery a nechcime nikam vpred vykrocit! To, ze existuju vrahovia a psychopati je podla teba vzhladom na tento tvoj vyrok nutnost, aby bola rovnovaha? Blbost! Sme tu, aby sme sa ucili a posuvali sa vpred a nie delili zle od dobreho a vyvazovali to. Ano niekedy je zlo nutnost zivota, ale len pre pochopenie, nie pre rovnovahu. Pre nizkost ducha, pre to, aby sme chceli napredovat a ucili sa. Nie vymenovavali preco sa nieco neda a vyplakavali nad zlom a nespravodlivostou vo svete. Kazdy clanok, kazdy zivot ma svoj specificky zmysel. Zivot je symfonia a my sme noty. Niektore su posadene nizsie a niektore vyzsie ale noty sa tiez nedelia na zle a dobre. Proste tam su, lebo to tak ma byt. A preco to tak ma byt clovek pochopi az si vypocuje celu symfoniu dokonca. A ak nahodou pri speve zabudne slova, nema plakat, ale pokracovat dalej. Je jedno ze je to inak ako planoval, ale proste pokracuje a tato vlastnost porotu vzdy potesi.
Clovek ma dve moznosti, sediet a plakat, cakat az to skonci, obvinovat seba alebo inych za svoju bolest a tym ju rozsirovat. Zivit svoje utrpenie. Alebo si oprasit kolena, usmiat sa a ist dalej. Kazde rano sa spytaj sam seba, aky chces mat den. Nemusi byt nicim zvlast vynimocny, ale je na tebe rozhodnutie, ci bude bolestivy alebo radostny. Nie sme v telenovele a nikto nikomu nedrzi zbran pri hlave a nehovori trp a utapaj sa v tom. A tiez ak.sa to z rana nepodari, mas cely den na to ho otocit k lepsiemu. A casto su to uplne malickosti, banality ktore dokazu ten den otocit. A ak dokazes otocit jeden den, potom druhy a tak dalej aj ked parkrat zakopnes naraz zistis ze si pohol celym svojim zivotom.
Steroidy a ked uz fakt mas skur*eny zivot a nevies co s nim tak pridaj k tomu fet a stykaj sa s nespravnyma ludma to ti pomoze do basy a tam prides na ine myslijenky
psychiatri a psychológovia sú jedna z najlepších vecí, čo ma v živote stretla.
ľudia, ktorí majú to šťastie a nemajú žiadnu poruchu a sú zdraví a stretávajú sa s normálnymi emóciami a s normálnym prežitím životných stresov, sú šťastní. emócie patria k životu a hľadať odbornú pomoc nemá zmysel zakaždým, takže postoj "mal/a som to ťažké a zvládol/zvládla som to sama" je trochu dosť scestný.
ja som veľmi inteligentný a emočne založený človek, ktorý dokáže vyriešiť obrovské množstvo problémov, prekonať prekážky a pomáhať druhým.
na druhú stranu mám jedno z najťažších psychiatrických ochorení a keby som nemala pomoc odborníkov, tak je dosť možné, že som pripútaná na lôžku a nerobím vôbec nič.
ísť na terapiu neznamená "vyrozprávať sa". ísť na terapiu znamená obrovský boj so sebou samým, meniť vzorce svojho správania a extrémne na sebe pracovať. je to bolestivé a nie je to jednoduché.
brať lieky tiež nie je sranda, ktorá mi uľahčí život. musím ich žrať dvakrát denne, mám z nich vedľajšie účinky, sere ma to každodenné pripomínanie toho, že nie som normálna a najradšej by som ich vysadila.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
46 komentov
Teoreticky, cudzi-necudzi...
A po druhe, ak ma clovek nejaky problem, najlepsie si ho vyriesi sam. Vacsina ma velmi jednoduche priciny. Ak si neviem vyriesit svoje sracky sama, ktora v nich zijem. Aka je pravdepodobnost, ze ich vyriesi niekto, kto o nich nema ani sajnu? 0_0
jeden psychológ bol vyhoretejší ako ja, druhého si nepamätám aký bol čiže oničom, jedna psychiatrička sa po troch mesiacoch ukázala ako double-faced piča ktorá z neznámeho dôvodu plýtvala časom nás oboch, a druhý psychiater sa zdal že by to možno aj nejaký zmysel malo za ním chodiť, ale to bola len jednorazovka, lebo už nebral nových pacientov, lebo už takmer nestíhal ani tých čo mal
@Majmarad @16 nezmysel. rovnako ako doktor čo ti operuje strelnú ranu nepotrebuje mať sám za sebou strelnú ranu na to, aby vedel čo má robiť aby ju ošetril a aby sa vyliečila.
Ja osobne som chodila k dvom psychologičkám.
K prvej som sa dostala v 16tke a aj keď ja som veľmi nechápala ako ten celý proces terapie fungoval, môžem povedať, že ma bez akejkoľvek farmakoterapie vytiahla z hlbšej depresie, ktorú som mala viac-menej vďaka mojej úžasnej mame a veciam v rodine.
Druhú som si našla sama štýlom : čo mi google prve vyhodí, a aj keď mi nie vždy sedia všetky jej postupy a názory, pomohla sa mi posunúť sa dalej a byť na tom celkovo zase o kúsok(občas poriadny kus) lepšie. (aj keď stále mám svoje ups and downs).
K psychiatrovi som nikdy nechodila aj keď mi to bolo odporúčané, lebo jediný dôvod bolo nasadenie antidepresív, na ktoré som nikdy ísť nechcela. Druhá vec ale je, že keby som sa niekedy zas dostala do hlbšej depresie alebo by som mala príznaky napríklad bipolárky, určite by som aj k tomu psychiatrovi zašla.
Aby som zhrnula môj monológ : Ak cítiš, že máš problém, ktorý sama neporiešiš a nepomôže ti ani nik blízky, určite skús odbornú pomoc. Možno ti nesadne prvý človek ku ktorému pôjdeš, ale treba to skúsiť, lebo to, že ti bude lepšie za to stojí
@21 THIS!!!!! ako psyhcolog nie je carovny panacik co spravi pim a odstrani tvoje problemy...ano musis mat aj stastie na koho natrafis, ale musis sa v prvom rade SNAZIT ty a hlavne CHCET to zmenit.
a toto presne.... ten psycholog ta moze naviest, ukazat tiiny uhol pohladu.... napr. ja som sa nenavidela za svoje tantrums, úzkostné a panické záchvaty (pri týchto som si myslela ze zomrem alebo šaliem a nikdy nebudem normalne) , epizody vyhorenia... pocit depersonalizacie... vsetko som vnimala ako moju chybu a to ze som proste "zly kus" pokazena a neschopna ako uz len to ze mi vysvetlila z coho to prameni a ze je to NORMALNE, to je proste hlavne nespracovany stres a uzkost a ze na to v akom prostredi som, tak je rada ze som na tom este len takto .... tak mi to fest pomohlo, prestala somsa bat, akceptovala som tie veci a mega sa to zredukovalo a to bez ziadnych farmak
Zijeme v psychicky narocnej dobe, hlavne pre deti.... psycholog nie je hanba, casto krat nutnost pre tých co su bojovnici a chcu sa mat lepsie a su ochotni si za tym ísť
V skratke, ked sa potrebujem vyrozpravat, mam na to kamaratov. Nemusim si nikoho platit. Ked mam problem, hladam riesenie. A nebudem zo seba robit trosku. Mozno to niekomu pomoze mozno nie, ale moj nazor je, ze kazdy ma tu silu v sebe. Mala som obdobia v ktorych by vacsina vyhladala pomoc psychologa, dokonca aj psychiatra a ? Zvladla.som.to aj sama... A kedze sa na tomto fore pisu svoje nazory, tak moj nazor je ze je blbost si platit typka za to, ze sa vykecas.... (na to su blizke osoby, rodina, kamarati, atd... niekomu staci napriklad vykecat sa v blogu atd...)
Ale ako hovorim mozno to niekomu pomoze/pomaha a ja mu to neberiem....
Ja by som už napríklad po tom všetkom chcel byť na chvíľku aj slabým a nedá sa. Nemôžem si to dovoliť tak, ako si nemôžem dovoliť odísť z práce, pretože by som nemal čo jesť a kde bývať. Nie všetci máme rovnakú cestu a aj keby bola, tak každý po nej chodí iným krokom, niekto je ticho, iní spievajú, niekto pracuje, druhý sa zabáva, niekto je šťastný, iní sú nešťastní....
Ak by boli všetci ľudia šťastní, tak by neexistovala na svete rovnováha a tá je potrebná vo všetkých oblastiach.
Hlavne je to o empatii a pochopení. Ja, ako starý egoista by som ti o tom vedel popísať celé litánie, ale to by sme tu boli do večera
Ono niekedy zvyknú oči klamať a je skôr potrebné otvoriť srdiečko
Clovek ma dve moznosti, sediet a plakat, cakat az to skonci, obvinovat seba alebo inych za svoju bolest a tym ju rozsirovat. Zivit svoje utrpenie. Alebo si oprasit kolena, usmiat sa a ist dalej. Kazde rano sa spytaj sam seba, aky chces mat den. Nemusi byt nicim zvlast vynimocny, ale je na tebe rozhodnutie, ci bude bolestivy alebo radostny. Nie sme v telenovele a nikto nikomu nedrzi zbran pri hlave a nehovori trp a utapaj sa v tom. A tiez ak.sa to z rana nepodari, mas cely den na to ho otocit k lepsiemu. A casto su to uplne malickosti, banality ktore dokazu ten den otocit. A ak dokazes otocit jeden den, potom druhy a tak dalej aj ked parkrat zakopnes naraz zistis ze si pohol celym svojim zivotom.
ľudia, ktorí majú to šťastie a nemajú žiadnu poruchu a sú zdraví a stretávajú sa s normálnymi emóciami a s normálnym prežitím životných stresov, sú šťastní. emócie patria k životu a hľadať odbornú pomoc nemá zmysel zakaždým, takže postoj "mal/a som to ťažké a zvládol/zvládla som to sama" je trochu dosť scestný.
ja som veľmi inteligentný a emočne založený človek, ktorý dokáže vyriešiť obrovské množstvo problémov, prekonať prekážky a pomáhať druhým.
na druhú stranu mám jedno z najťažších psychiatrických ochorení a keby som nemala pomoc odborníkov, tak je dosť možné, že som pripútaná na lôžku a nerobím vôbec nič.
ísť na terapiu neznamená "vyrozprávať sa". ísť na terapiu znamená obrovský boj so sebou samým, meniť vzorce svojho správania a extrémne na sebe pracovať. je to bolestivé a nie je to jednoduché.
brať lieky tiež nie je sranda, ktorá mi uľahčí život. musím ich žrať dvakrát denne, mám z nich vedľajšie účinky, sere ma to každodenné pripomínanie toho, že nie som normálna a najradšej by som ich vysadila.
nemôžem.
psychológia a psychiatria je skvelá vec.
ak nevidíš rozdiel, tak... ma to u teba neprekvapuje