Zameriame sa na sebavedomie ohladom svojho vzhladu. Myslite si ze ste sebavedomi alebo nie? Aky je vztah medzi vasim sebavedomim a tym ako sa objektivne hodnotite v porovnani s ostatnymi ludmi? Porovnavate sa ci vobec nie? Najviac ma zaujima jedna vec ohladom ludi ktori sa povazuju za sebavedomych: Pripadate si jednoducho uprimne pekni alebo viete ze nie ste krasni no nevadi vam to a ste s tym ok? Mozete napisat aj hocico ine na tuto temu co vam len napadne.
Krása je subjektívna a ja mám celkom vysoké EGO. Som doslova salámista, chodím po ulici v roztrhaných, často špinavých veciach, názorovo mám tiež na háku, čo si kto myslí, poviem si svoje, takže aj výzorovo je to podobné. A som z Mesiaca a môj výzor s tým korešponduje, čiže som zjav. Všade kde prídem ma spoznajú doslova z kilometra, takže musím nahodiť dosť často mód neviditeľnosti proste ak má človek druhých na saláme, tak je určite spokojný aj sám so sebou je mi úplne u riti, že sa teraz nosí to, alebo hento,vezmem si 20 rokov staré oblečenie a cítim sa úplne v pohode Takže asi tak
Hlavne som chcela povedať, že odkedy si nejako výrazne nezakladám na tom, ako vyzerám (akože, zvyknem to riešiť, ale takmer výlučne len veci, čo viem ovplyvniť, pre môj vlastný dobrý pocit, nie kvôli okoliu a nemám už problém vyjsť medzi ľudí bez mejkapu a podobne) by som strašne rada povedala, že sa môj život zmenil k lepšiemu.
A ono ma miesto toho začali viac srať osobnostné nedokonalosti a to je ohľadom pochybností ohľadom seba samej omnoho horšie
A ak by som bola krajšia (lebo síce sa beriem niekde v škále "okej", odchýlky v rámci momentálnej nálady a podobne), na mojom živote to veľa zrejme nezmení, lebo s mojimi osobnostnými rysmi by som si vždy našla niečo, čo mi na sebe prekáža. Akurát by som mala krajšie fotky
@mielikki ale nepocitujes nikdy nieco ako frustraciu alebo zavist voci ostatnym ktori sa narodili krajsi? ja viem ze to znie uplne uplne debilne. a som si vedoma toho ze to nemozem zmenit a ze to k nicomu nevedie. ale ja proste ked vidim pekneho cloveka tak ma uplne ochromi take zufalstvo ze PRECO musim ja zit v tomto tele s touto tvarou a niekto sa narodil takto.. a nejde mi s tym prestat jednoducho, ja viem ze som na tom velmi zle a ze toto je tak na dobreho terapeuta uz ale snazim sa pochopit ako premyslaju ludia ktori toto nemaju a aspon sa k tomu priblizit alebo co
ja si uvedomujem vsetky tie super veci ze som zdrava a mudra a moj otec nemusel robit banika v cine 16 hodin denne aby ma mohol poslat do skoly. ale ked sa viem takto porovnat s tymi co sa maju horsie tak sa neviem prestat porovnavat aj s tymi co sa maju tiez dobre a do toho su este aj pekni a strasne chcem vediet ako to vy ostatni robite ze sa vam to nedeje
@h8u frustráciu nie
akože občas sa pozriem na niekoho fakt pekného ozaj obdivne
a možno byť megapekná s časti zmiernilo niektoré moje problémy spôsobené primárne mojou osobnosťou
a napríklad raz som mala vcelku dosť blbú chvíľku, keď som kdesi na YT natrafila na babu, čo mala prirodzene zhruba taký typ postavy, ako ja, rozumej ultimátna lata. A si vravím, že super, konečne niekto ako ja v tomto smere. A potom som našla ďalšie videá, kde už mala implantáty a hoci ma v dospelom živote tento nedostatok nezvykol nikdy nejako trápiť, v tom okamihu som bola z toho vcelku dosť zdeptaná
ale vo všeobecnosti mi v občasných pochybnostiach o výzore pomáha pozerať také tie obrázky, kde porovnávajú pekných ľudí bez mejkapu/fotošopu
a keď zrazu vidím, koľko tých ľudí je vlastne úplne obyčajných, cítim sa lepšie. Lebo viem, že teoreticky aj ja mám na to, pôsobiť na iných pekne, ale rozhodla som sa čas za mejkapom a fotošopom stráviť nejako pre mňa príjemnejšie
A potom sú samozrejme ľudia, ktorí sú pekní, nech robia čokoľvek. Ale zas oni sú tiež ľudia a často vidíš, že to, že vyzerajú super, neznamená, že sú šťastní 24/7.
A keď aj sú, tak si poviem, že im doprajem (pokiaľ nie sú zároveň nejakí vyslovene zlí ľudia alebo tak )
Pre mna je skor nepochopitelne, ze to niekto az takto hroti. Ako netvrdim, ze som uplne total mega super v pohode alebo ze som to tak mal vzdy. Hlavne ked som bol fakt mlady - zakladna, stredna skola, tak som to asi riesil. Ale cim som starsi, tak to riesim menej a menej. A mam dojem, ze to tak ma vacsina ludi. A ty pri tom nie si vobec skareda, praveze, si celkom pekna. Takze nerozumiem. Ono by to mozno chcelo sa zamerat proste na ine hodnoty v zivote. Nieco nematerialne aj. Ci dokonca mozno vyhladat psychologa, ked to nezaberie.
myslim si,ze mam dost vysoke sebavedomie. bola som odjakziva tak vychovavana (paradoxne moje sestry maju este vyssie )
ale jasne,ze viem,ze nevyzeram ako modelka,ze nemam pekne biele zuby, velke kozy etc...proste nie som zaslepena, obcas aj ja citim jemnu zavist ked natrafim na nejaku polobohynu s dobrou genetikou, ale zas overall sa mi paci byt vysoka dlhonoha a aj s tvarou som spoko, tak si poviem,ze sak co,su aj horsie zjavy a komplimentov mam dost, nemam cas sa lutovat frajer ma lubi taku aka som (myslim,ze dost dobre stelesnujem jeho typ) a teda uz nvm co k tomu dodat. trvalo to par rokov, ale mam sa rada, niekedy mozno az prilis.
Raz za dva mesiace mám možno taky deň, že si poviem, že vyzerám celkom dobre.. No inokedy sa pozriem do zrkadla a poviem si, ako sa môžem niekomu páčiť
uplne ako na hojdacke to mam, niekedy som fakt dost spokojna, a hovorim.si, ze som fakt fajn, inokedy uplne zle, ani neviem poriadne od coho to zavisi, ale snazim sa na to nezameriavat
aj ked obcas je to tazke, kedze som vlastne vo vsetkom taky obycajny priemer, a neviem si povedat, ze vsak nevadi, lebo v tom a tom som dobra +aj to co pise mielikki, aj ked teda s osobnostou som uz ohodne spokojnejsia
ale presne ako pises, potom si poviem, ze som zdrava, mam super rodinu, kamaratov, kt ma maju radi taku aka som a na tom zalezi
Co je pekne je fakt velmi subjektivne. Aj tak si nikdy nebudes pacit vsetkym lebo to proste ani nejde. Ja ani co sa tyka zien, tak nevyhladavam taky ten typicky model krasy a mnohe z tych akoze mega peknych zien sa mi vlastne ani az tak nepacia a niekde na ulici clovek stretne, aspon podla mna, ovela krajsiu zenu. Takze tie akoze menej pekne, obycajnejsie zeny, sa mne osobne castokrat javia ako velmi pekne. A pri tom za tym nic nie je, fakt to takto vidim. Mne sa take pacia.
Mam dojem, ze ti ktori si na ten vzhlad velmi potrpia a robia x veci preto aby vyzerali dobre, tak maju nejaky problem vnutorny. Co je IMHO skor nepritazlive, nez pritazlive.
A co sa tyka mna, je mi jasne, ze nie som nic extra a pre mnohych budem asi obycajny a mozno aj nepritazlivy. Ale fuck that. Proste aj tak sa nikdy nebudem pacit vsetkym, hlavne je, aby som sa pacil tym "svojim ludom". Celkovo mam mozno o nieco nizsie sebavedomie. Ale nie tak, aby som to hrotil, ze niekomu zavidim, ci ziarlim na to ako vyzera.
mám veľmi nízke sebavedomie, ale niekedy dostanem silný ego boost a začnem sa vnímať lepšie.
Navyše, naštastie je biologická selekcia v môj prospech a nemám problém s randením a odmietaním za čo som veľmi vďačný.
v poslednom čase začínam ľuďom závidieť inteligenciu a ako mnohé veci zvládajú s ľahkosťou. A hlavne preto, že nemôžem študovať a robiť, čo by ma veľmi bavilo lebo moje numerické schopnosti sú a vždy boli veľmi zlé v porovnaní s inými.
Myslite si ze ste sebavedomi alebo nie? - Myslela som si, že aj hej..ale zistila som, že moc nie
Porovnavate sa ci vobec nie? - Porovnávam..hlavne so svojím starým ja, keď som bola mladá, pekná, štíhla a žiadaná
A v spojitosti s mojím nesebavedomím mám problém so závisťou, na ktorom sa snažím už roky pracovať. Jednoducho závidím všetkým tým pekným, štíhlym a dokonalým ženám (ešte keď sú aj múdre, tak hotovo ), ktoré sú obdivované a dostávajú kopec pozornosti. Kedysi som bola na tom tak zle, že som každú takú babu nemusela a snažila som sa na každej hľadať chyby, len aby som sa nejako upokojila Teraz sa snažím o pravý opak a radšej ich pochválim, polichotím. Vlastne sa už nemusím snažiť, ide to samo. Hoc stále im závidím, ale aspoň už tak v dobrom že im to aj prajem no stále ma tá ich dokonalosť niekde v hĺbke škrie
asi som chorá ňo
mne by trebars vobec nevadilo byt obycajna, uplne by som to chcela. moj problem je ze mi pride ze mam strasne take "divne" nedokonalosti kvoli ktorym vyzeram uplne inak ako bezne zeny - ze mam strasne blizko seba oci, male divne zuby, buclatu tvar, velku hlavu a tak a celkovo je ta kombinacia potom strasne daleko od krasy. pricom mi pride lepsie mat beznu jemnu zensku tvar a napr velky nos alebo co
a kazdu jednu sekundu si uvedomujem ze je zbytocne to riesit a aj tak si neviem pomoct proste idem okolo zrkadla a skumam sa.
akoze aby sme sa rozumeli robim aj ine veci pocas dna nez rozmyslam nad tym ako vyzeram ale obtazuje ma to
@dwarvax ja viem ze by som mala asi ist k nejakemu terapeutovi alebo tak ale mam z toho dost psycho, neviem si predstavit ze to urobim lebo som hrozne citliva a viem ze neviem o takych veciach hovorit bez plakania ale asi idem prvy krok spravit a aspon si niekoho vygooglim
Či si úprimne pripadám pekná ?
Áno aj , nie skapa ale nie ani ako obrázok
Či mám vysoké sebavedomie ?
Áno aj , existuju iste faktory pre ktoré mi niekedy prudko klesá
Či su to hlavne ukazovatele toho kto som ? Nie
Lebo ani krása a relatívne vyššie sebavedomie samo o sebe nestačí na to aby sa človek cítil a mal dobre a napredoval vo svojom živote
@mayben wow to je ale hrozne dobra myslienka, s tym ze zacnes robit presny opak a namiesto zavidenia si povies ze im to doprajes a dokonca polichotis atd fakt sa mi to paci, idem to skusit zacat vedome aplikovat
No tak si tam poplaces a mozno sa aj dobre vykecas, aspon sa ti ulavi. Oni su na take situacie pripraveni. Ako podla mna, ak das na odporucania, referencie, tak je mala pravdepodobnost, ze trafis vedla. Mozno to bude na viac ako jednu navstevu lebo nejaky cas asi zaberie, kym si vybudujes doveru, ale potom to uz podla mna pojde prirodzene.
Inak z fotiek, ktore si sem davala, sa mi teda nezda, ze by si mala nejaky tebou popisany problem. Problem je naozaj vo vnutri tvojej hlavy a v sebahodnoteni, ale nie vonku. Vyzeras uplne v pohode a podla mna si pekna a nemas ziadne divne nedokonalosti.
To, co sa tebe moze javit ako nedokonalost, moze byt pre ostatnych mega pritazlive. Kolko ludi riesi, ze ma napr. pehy a pri tom na x-ludoch je to uplne snad ta najzaujimavejsia vec, co si vsimnes. A ty fakt nemas ziadne nedokonalosti.
Mne pomohlo zdvihnúť si sebavedomie tým, že som si napr z instagramu vymazala modelky ktoré som mega obdivovala...
Vždy si pripomeniem že ich prácou je byť pekné .Mojou prácou/poslaním je dačo iné tak robím to dačo iné a som v tom dobrá. Čiže som na tom v podstate rovnako ako tie modelky len v inej sfére, robím dobre to za čo som platená...
Proste sa sústredím len na svoju cestu a cesty/vzhľad/sebavedomie (alebo hocijak inak povedané ) iných ľudí ma nezaujímajú...a kedže ma to už nezaujíma nemám dôvod porovnávať a keď sa neporovnávam nemám problém.
Hlavne som si uvedomila, že som pekné osoby videla len na internetoch. V normálnom živote stretávam iba obyčajných ľudí takže pohoda.
To je v súčasnosti strašne in, keď pekné baby idú lamentovať nad životom a tým, ako strašne nežiaduce, neatraktívne a nedokonalé sú...
Ach jaj...
Buď rada, v mužskej koži by si to mala desaťkrát tak ťažšie
A nie, nemyslím si, že si na tom až tak zle...šak si zober na koľkých tinder stretkách si za posledné dva mesiace bola...to sa niektorým ženám (ale aj mužom) nepodarí ani len za rok! Nechápem, čo viac očakávaš...čo má potom povedať nejaký chudák Jozef, čo má jeden match za pol roka
Idk zas raz a znovu čo sa týka výzoru som si vedomá, že mám ozaj peknú postavu a úsmev ale napr. do tvare sa bez makeupu ( nie prehnaneho ale klasika -linky, špirála, nude rúž) moc sebavedomo ohľadne svojho vzhľadu necítim .D
Ale povahy čo sa týka tak v puberte som bol riadne ego trip sebavedomá ale ako odišlo to pubertálne pobláznenie dosť aj veľká často môjho sebavedomého alterega .. ako zas nemyslím si že som odpad alebo tak. Cením si sama seba ale často sa hanbím, nepoviem niečo, sklopím uši a čuším alebo som moc dobrá a nechám zo sebou vyjebáv*ť
Ale už pracujem na tom aby to tak nebolo, snažím sa si viac stať za svojimi záujmami a fakovať ostatných a aj sa učím vyslovovať nahlas veci, ktoré mám strach vysloviť alebo taq
na jednej strane si uvedomujem, že nie som tak klasicky pekná, ale viem vyzerať dobre ak sa snažím viac-menej sa sebe samej páčim (nebyť akné), takže nejak nehrotím tieto myšlienky o výzore, myslím že mám aj iné kvality (skromne)
Porovnávam sa sám zosebou poprípade s ľuďmi čo sú ako ja a sú niekde ďalej .určite nebudem followova t alebo nasledovať niekoho kto vyhral genetickú lotériu alebo admirovať niekoho kto vyhral niečo čo nemohol ovplyvniť .zameriam sa na to čo zmeniť môžem napr zuby a telo apracujem na tom aby to bolo lepšie .to čo neovplyvnim nechám tak (starnutie) ale stále ak niekto chce lookmaxovat kôli sebavedomiu áno jedna s ciest to určite je .mne skôr pomáha práca a €€€€.
trans človek here, moje sebavedomie celý môj život výrazne kolísalo medzi tým, či po mne ľudia vyžadovali ženské oblečenie, v ktorom nevyzerám a neviem vyzerať dobre, alebo akceptovali mužský štýl obliekania, v ktorom viem posunúť dopredu sebavedomie, pretože sa cítim dobre, čo mi potom zvyšuje suverenitu. veľmi dlho mi trvalo uvedomiť si a priznať, čo na sebe výzorovo neznášam, a vo chvíli uvedomenia to bolo strašne oslobodzujúce
Mam dost oscilujuce sebavedomie a ked je prave vysoke, skor prameni zo schopnosti sa zabezpecit, ochranit a dat do vaty mojich blizkych, celkovo z uspechov v zivote ktorych nie je na moj vek malo...
Co sa vyzoru tyka... Zvyknem dostavat komplimenty a velmi jasne naznaky zaujmu (co mi potvrdzuju aj ostatni ze to nie je len moj dojem), ale castokrat sa sam sebe sa az tak nepacim a castokrat mam uzkost ked mam vyjst medzi ludi.
Poznam obrovske mnozstvo mojich nedostatkov, hroznu plet v okoli ust a brady, velky krivy nos, kilometrove celo, kuty, panvu ako kardashianky
Ale vychytal som dvojmetrovu statnu postavu, pekny chrup, vraj obocie a cojaviem...
Boli casy kedy som mal obrovske ego, ked som sa ostrihal a schudol, oslobodil sa a mal som odrazu nevidane lahky pristup k zenam az som sam nechapal... Ludia sa zacali ku mne uplne inak spravat, vsetci mi uhybaju z cesty, za vsetko sa ospravedlnuju, chcu byt videni pred ostatnymi ze su so mnou za dobre. S vyssou atraktivitou prisli nepopieratelne privilegia asi v kazdom smere v zivote.
Co sice prvotne sebavedomie zvysuje... na druhu stranu ma to po case vrhlo do znicujucej existencnej krizy ktora si vyziadala nemalo sedeni u roznych terapeutov a sebavedomie odislo...
...pretoze aj ked to nebola to sice znacna cast zivota, ale aj tak som cca rok a pol investoval do slepej ulicky (byt vysekana nebezpecna alfa s haremom dvadsatrocnych kurviciek), co bol plytky ciel, a docielil som tak akurat ze som si overil neprijemnu pravdu ze ludia su povrchni a na soc. status naozaj staci tak malo...
Dnes tomu velmi nedavam dolezitost, potesi ma ked vidim ze sa niekomu pacim ale nezakladam si na tom, skor sa snazim mat sbeavedomie z inych uzitocnejsich a menej pominutejsich veci (1 odsek).
Ak sa s niekym porovnávam, tak v prvom rade sám so sebou, je to najviac fér. A ak už aj s ostatnými, tak v niečom, čo môžem aspoň akosi ovplyvniť. Teda ako ksicht, tak aj skoro 2 metre výšky mi spadli z neba. Ale napr. si ack pri 92 kg už nie. Výzorovo si prídem okay, resp. rozhodne lepšie ako keď som mal o 15-20 kg menej.
Mam dost vysoke sebavedomie. Celkovo mam dost pici vzhlad a oblecenie, ked sa dostanes do tohto bodu a nebudes sa porovnavat s ludmi (hlavne na ig, v tv.. Ludia kt robotu je vyzerat dobre... Je to ich biznis) tak to bude ovela lepsie... Mam vela nedostatkov, myslim si, ze som uplny primer... Ale zda sa mi to take stredoskolske riesit takto vzhlad... Ludia kt som obklopena, tak so ich vazim kvoli osobnosti ne vyzoru. Clovek co ma nad 25 a riesi uplne max vzhlad... Je mi to dost vtipne.. Nemam na to cas. Rada sa o seba staram, meditujem, zdravo jem, robim si spa, masky... Rada dobre vyzeram
.. Ale neuvazujem nad tym ze boze niekto lepsie vyzera. Skor si poviem ze vau, ako sa taky to krasny clovek mohol na rodit... Ked je niekto pekny, dobre vyzera, bez zavisti po chvalim... A asi mam take stastie ze som bola takto vzdy vychovana, ze ma moc neoblbli media.... Takze isto viem krasu ocenit, ale nejak velmi to neriesim....
@firestorm jj ja sa NASCHVAL trapim aby som bola in mas pravdu strasne in to je vkuse sa zaoberat niecim co neviem ovplyvnit, uplne extremne cool som, ja by som vobec nechcela byt mentalne zdrava a netrapit sa, naco ked mozem byt takto uzasne in.
prosimta nabuduce si rozmysli nez nieco vypustis z ust lebo toto je trosku dost prijebane
@h8u šak sa skľudni, nijak ťa neurážam...
Práve naopak, svoj príspevok som myslel ako pochvalu a kompliment, že vyzeráš a pôsobíš fajn. Svojim druhým komentárom si to však kompletne zabila...
@firestorm neviem 10x si mozem precitat tvoj komentar a pochvalu v nom nevidim akurat tak ciste ignorantstvo - dufam ze aj ked niekto bude mat cukrovku alebo depresie tak mu prides povedat ze to je teraz strasne in.
ja mám sebavedomie dosť nízke, musím veľa zakrývať nedostatky, nie som modelka ani nič čo by zodpovedalo kritériám dnešnej doby, avšak čo sa týka vzhľadu, skôr ma hodnotia ľudia, že som originálna a zlatá
Sebavedomie mám kolísavé. Skôr by som povedala, že som ho posunula do takej šedej zóny.
Nejak som sa traumy so sebavedomím rozhodla uzavrieť, že VŽDY bude niekto krajší, mladší, talentovanejší, lepší, atď. Nemôžem si dovoliť sa preto trápiť. Raz budem stará, chorá, vráskavá a začnem hlúpnuť, budem sa potom trápiť zas pre toto? Asi by ma to rozložilo na mieste.
+ sebavedomie mi zlepšilo v živote pár zážitkov. v prvom prípade to bola alergia na kov, kedy mi obschli prsty, šúpali sa, bolel ma každý dotyk pri manipulovaní s predmetmi. vyzeralo to hrozne. nikdy som nebola radšej, keď to prešlo.
+ podobne zážitok s alergiou na slnko ma donútil prehodnotiť pocit "krásy". Zažila som pocit, kedy som bola od hlavy po päty vyhádzaná, šúpala som sa, tvár som mala samý pľuzgier, vyzerala som ako neošúpaný ďumbier. hanbila som sa chodiť von.
čo oproti tomu bolo tých pár kíl navyše, vyťahaná koža po schudnutí, nedokonalé zuby, krivé nohy a podobné veci, ktoré ma trápili.
Prestať to menej riešiť beriem ako za povinnú prevenciu. Najmä keď vidím staré babky v električke, o palici, s všelijakými výrastkami, vráskavé, škaredé (nič v zlom) a spomeniem si na svoju babku, ktorá sa denno denne trápi, že smrť je už blízko, hovorím si, že sa musím pokúsiť naplniť život skôr tým, aby som bola šťastná a prežila ho spokojná a nezapodievala sa kravinami. Asi ako stará babka by som ľutovala, že som toto stále riešila.
Nehovorím, že človek má prepadnúť totálnemu hedonizmu, prežrať sa na dvesto kíl a chodiť neupravený a škaredý. Len že by sa nemal toľko trápiť v podstate zbytočnosťami, ktoré nezmení
Ako lev viem byť velmi sebavedomá, najmä v okruhu neznámych ľudí. Ale napríklad v škole, kde viem, že sa mi za chrbtom smejú, aj keď nemajú na to až tak pádny dôvod, tak tam sa cítim dosť zle a občas sa aj hanbím za to, ako som sa obliekla. V dôsledku, mne to sebavedomie dosť kolíše. Ale napríklad čo sa týka mojich vlasov, na tie som neskutočne hrdá takmer vždy No a tvár, záleží aj od toho či mám práve nejaké akné alebo tak, ale nejaká škaredá si byť nepripadám (to znie strašne egoisticky )
Už veľmi dlhú dobu neriešim to ako vyzerám, naučila som sa s tým byť spokojná. Som si vedomá svojich nedostatkov ale taktiež aj predností, ktoré viem vyzdvihnúť. Skôr chorobne riešim to ako sa správam než svoj vzhľad, keď sa bavím s pomerne neznámymi ľuďmi. závidím tým ktorí dokážu byť hneď uvoľnení a otvorení.. pretože vkuse len rozmyslam nad tým aku pičovinu som to práve povedala, či som nemala zareagovať v tej chvíli nejak inak, správam sa kŕčovito neuvoľnene a tak
@h8u dobra temicka ale ani vlastne neviem, tak sa tu skusim pozamyslat hlavne si myslim, ze existuje vela pomerne menej atraktivnych ludi s vysokym sebavedomim a snad este viac extra sexi ludi s nizkym sebavedomim, cize to isto nie je len vyzorom. With that being said, fakt si myslim ze velku rolu zohrava cim sa obkolesujes. Napr. neviem si predstavit followovat nejake sexi pekne zeny, lebo verim tomu ze by sa mi to usadilo v podvedomi ze preco ine su take a ja nie. nevidim vlastne ziadny dobry dovod preco by mal niekto followovat zeny, ktore si potrpia na svoj vzhlad... akoze ja neopouzivam IG moc cize cely ten koncept ide mimo mna. chcem tym ale povedat ze cast problemu u teba moze byt to ze sa na internete ci v reali obkolesujes takymi zenami a teda je to v tvojom podvedomi ovela castejsie, co moze byt fakt problem.
Co sa mna tyka... neviem ani ako je na tom moje sebavedomie. Cisto ohladom vzhladu asi nic moc, ale zas, odkedy som dropla 12 kil a cvicim tak sa citim o dost lepsie a urco aj o kus lepsie posobim, ale moj zovnajsok je mi do istej miery dost ukradnuty. Ale jasne ze som vela raz painfully aware ze ake pekne zeny su naokolo... ale zamrzi to nachvilu a odide to.
Asi je to o tom ze moje sebavedomie furt vnimam komplexne, seba ako selu osobnost. Ze moje sebavedomie vo vyzore je posilnene sebavedomim v tom ze si myslim ze som nadpriemerne inteligentna a mam rozne skills, na ktorych som makala a na ktore som hrda. A ono to tak potom posobi aj na muzov lebo ked o mna mal niekto zaujem tak to vacsinou bolo o tom ze sme sa zakecali a zapacila som sa im.
A ono, zovnajsok mi fakt nepride moc dolezity. Jasne zohrava istu rolu ale in the end, priatel ma neubi lebo som najkrajsia zena na svete ale preto ze lubi aka som ku nemu.
A tu cast mojh pomerne zdraveho sebavedomia podla mna tvori to, ze sa do mna zamilovali ludia v minulosti, ktorych vnimam dosial ako dobry material, takze proste viem ze na to mam, a viem ze je to kombinacia vzhladu, intelektu, charakteru...
No ale hlavne, ked sa clovek prilis vedome ci nevedome riesi svoj vzhlad, podla mna to velmi odpudzuje. napr ked muz musi stale presviedcat zenu ze ano, fakt si pekna laska...
cize ponaucenie pre teba je asi to ze chapem ze take myslienky sa nedaju vypnut, ale on od niekial musia prichadzat, tak sa zamysli odkial, a tipujem ze socialne siete maju na tom velky podiel
@h8u este mi napadlo ze mozno take veci moc neriesim lebo jako, naco? ultimatne, to ci budem v zivote spoko zalezi od toho ci mam dobry job, dobreho partnera, kamosov, rodinu, a nic z toho sa nezlepsi tym ze budem o tri levely krajsia. takze skor pracujem na tych ostatnych veciach
akosi na to neviem rozumne odpovedať, neviem či som sebavedomý alebo nie. Občas aj hej, občas vôbec. Ale väčšinu času to jednoducho vôbec neriešim. Nemyslím si o sebe, že som pekný, ale tiež nemám pocit, že by mi to teraz malo v niečom brániť.
Vraciam sa spat do tohto fora
Zeny, ak mate co i len trocha citenie pre rytmus, chodte na burlesque workshop
ak som bola vcera sebavedoma,dnes som o 200% viac!!!
Po 100 rokoch som sa tu rozhodla prihlásiť keďže to je presne môj problém. Stále keď vidím peknú ženu tak sa porovnávam a hovorím si, že prečo som toto nezdedila ja.
Ja proste nikdy nebudem mať nejaké veľké sebavedomie podľa mňa.
Ale ak mám byť úprimná pomohla mi plastika a zákroky (pery) a cvičenie....
A veľmi obdivujem dievčatá čo sú aj menej pekné ale majú vysoké sebavedomie
kedysi dávnejšie som mal sebavedomie nad priemerom presne som si uvedomoval aké mám kvality mentálne a uvedomoval som si aj že nie som škaredý, ze som celkom sympatický človek...ale ako to už býva tieto dve záležitosti vedie veľmi úzko spolupracovať a dokážu sa navzájom ovplyvňovať..čiže nejaké mentálne signály ktoré niesu zrovna pozitívne vedia to sebavedomie dosť znížiť a tak isto ovplyvniť potom pocit zo seba po fyzickej stránke..
no a momentálne som na tom tak že posledných (6-7 mesiacov) mam sebavedomie veľmi nízke, neverím si a niekedy je mi ťažké sa na seba pozerať, trochu som začal viac zajedat (možno smutnejsie pocity) a par kíl som nabral- nie síce veľa stále je to v norme ale vidím to na sebe...tak isto vidím na pokožke ze starnem, mam kruhy pod očami väčšie a celkovo mam unavený "vzhľad" co podľa mňa tiež úzko súvisí s mentálnu stránkou...tiež dosť tomu nenapomaha ak je človek odmietany alebo ma viac krát neopatovany záujem od objektu ktorý sa mu páči...to sebavedomie co sa týka výlučne fyzickej stránky veľmi znizi nadol.. a momentálne som na tom tak že sa nerád ukazujem medzi ľuďmi ktorí by sa mi mohli niečím páčiť (lebo nemám zo seba dobrý pocit) čiže sa vyhýbam celkovo stretnutiam so ženami lebo sa proste na to necítim a mam pocit ze by som bol stále iba analyzovať z povrchne stránky ako vyzerám a doslova to nenávidím...sú mi nepríjemné reakcie na môj vzhľad aj keď sú pozitívne lebo vnímam ze ma človek analyzuje..viem ze to nieje zrovna dobre takto to brat a zdravé ale tak to teraz mam proste...nieje vylúčené ze sa to neupravi niekedy..ale neprídem si teraz pekný,atraktívny ani ničím iný zaujímavý a dosť to potom ovplyvňuje aj môj sociálny život, menej sa stretávam s ľuďmi a ešte menej so ženami..
uvidíme, či sa s tým bude dat niečo robiť do budúcnosti
@ssnehulienka pride mi to strasne zvlastne a je to fakt divny pocit lebo na instagrame travim vela casu, a uplne uprimne sa neviem zzit s tym ze by to malo pomoct, ale prave som odfollowovala vsetky fitnessky a modelky! asi 80 ludi :'D tak som zvedava a dakujem
Tiež neviem či som sebavedomý. Sebavedomie beriem ako byť si vedomý seba - som si vedomý toho, že mám depku z toho ako vyzerám alebo som si vedomý toho, že sa hodnotím a porovnávam s inými a s tým potom súvisí aj to prijatie, že si to uvedomíš a môžeš potom na sebe pracovať. A také to sebavedomie ako povyšovanie sa alebo ponižovanie sa beriem už ako nejaké externé prejavy.
Ale ja tak vnútorne viem o sebe, že ak s niečim nie som v živote spokojný, tak je iba na mne aby som si to inak nastavil a tieto výzvy beriem ako nejakú lekciu posúvania sa v živote ďalej k nejakým lepším verziám samého seba A mám aj pocit, že dnešná doba sa trocha zbláznila, že akoby už dnes človek nemohol vyzerať "normálne".
@majmarad nechcem sa starať bratu do teba, ale vieš. výzor je sčasti vizitka človeka. ja nenosím značkové veci, lebo som im neprišiel na chuť. jednoducho nevidím rozdiel medzi nejakým adidasom a čínskym. čínske vynosim na sezonu topanky, po dvoch maximalne idú do koša. nevidím dôvod, prečo by som jedny topánky mal nosiť desať rokov, lebo su značkové. ale na druhej strane chodíš v roztrhanych a špinavych veciach? to ako? pracuješ v nejakej špecifickej práci, kde sa to nosí? ako chápem, že napríklad ten kto pracuje ako smetiar, alebo zametá ulice v obleku azda nepríde do práce, ale človek má byť na úrovni, lebo to hovorí o jeho dôstojnosti. a šaty robia človeka. zajtra je napríklad nedeľa. chodím do kostola, a od mojich 15 rokoch, teraz mám 32 sa nestalo, žeby som v nedeľu nemal na sebe oblek s košeľou. v živote by som si nedal rifle, ani keby stáli sto eur, lebo v ošúchaných rifliach a podobných nevkusných odevoch chodia len sedliaci. a ešte najlepšie je, ked si obujú poltopánky do riflí. Čistý humusný vkus. teda nie je celkom jedno ako prídeš oblečený. Keď som chodil na strednú, nestalo sa, žeby som na začiatku alebo na konci roka na vysvedčko neprišiel v obleku. ostatní prišli v spotených tričkách upachtení, od cigarety, no hrozné. ako dobre, neodsudzoval som to, ale vieš, darmo sa niekto chváli že má značkový odev, najky, adidasy, a neviem ešte čo, keď príde taký, ako som spomínal, upachtený, spotený, smrdí, no hrozné proste. V práci keď som robil (teraz robím v Doske domáca opatrovateľská starostlivosť) keď som inde robil, sa mi jeden chválil, aké nosí drahé hodinky, že stáli veľké peniaze, no dobre, ale nedal v živote na sebe voňavku, a vyslovene je sedliacke ak niekto má oblečené rifle a do toho sako a pod tým tričko, a možno je na nejakom obchodnom stretnutí. Človek má nejako vyzerať, a je jedno v akom pracovnom obsadení sa nachádzaš. Vidíš tu sme pri koreni veci. Že všetko drahé chceme na seba, ale pritom človek je obyčajný sedliak čo sa hrá na akéhosi pána. Toto nie je sebavedomie, toto je úbohosť. Ale vieš, čo sme si časom zasiali, to žneme postupne, a budeme žať dovtedy, pokým si to neuvedomíme, aké sme individuá. Chodil som na vysokú, pamätám sa, ako profesor poslal spolužiaka na skúške najprv sa oholiť, a až potom mohol zložiť skúšku. To mi pripadá trochu ako extrém, pretože pokiaľ človek je upravený, je to jeho vec, či je oholený alebo nie, ale zas keď ti trčia 4 fúzy z každej strany, lebo sa nevie oholiť, o nejakej úrovni, alebo neúrovni to predsa len svedčí, a toto je to sedliacke myslenie. Obliecť sa ako pán, ale spôsoby proste ostávajú. To znamená, že svoj pôvod nezaprieš a nezakryješ nikdy. Ako sa raz prejavíš, to pôjde s tebou minimálne dovtedy, dokiaľ si neuvedomíš, že treba na sebe pracovať. Nikto netvrdí, že okamžite sa musíš zmeniť, ale opakujem, človek má nejako vyzerať, pokiaľ ide do komunikácie s nejakou skupinou, s ktorou spolupracuje. Vychádzkový odev by som neriešil, pokiaľ človek sa cíti dobre, ale mnohí sa nevedia obliecť, nevedia proste ako na to. Dať si na seba značkový odev nie je len tak, nie každému to napríklad pristane. Ale takí ľudia, silou mocou si dajú drahé háby, len aby boli v centre pozornosti. Toto určite nerobí človekom. toľko môj koment.
@vreskot000 Oblek som mal na sebe najskôr na maturitách, potom na pár pohreboch a na svadbe. No niekde bude, ale neviem či by som si mal čo obliecť na pohreb a preto na takéto akcie nechodím. Nenosím značkové veci, teda okrem topánok, pretože na moju nohu málokedy dostať obuv A obliekam sa tak, aby to vyhovovalo mne a nie spoločnosti. Samozrejme, že nejdem do divadla v teplákoch, alebo rifliach - preto do divadla nechodím. nejdem do kostola vo vychádkovom - preto tam nechodím...atď Načo provokovať, a možno by som aj šiel občas pozrieť kostol len tak - prázdny ak by som bol na prechádzke...ale kostoly sú pre verejnosť zamknuté a musel by som sa prezliecť a keďže som niekoľko kilometrov od domu, tak...Prečo nie sú kostoly verejne dostupné aj bez farárov, bohoslužieb, bez tých všetkých ľudí??? Ale to sú kostoly, samozrejme že nebudem nosiť jedny topánky 10 rokov, ale ak sa pohybuješ v pracovnej obuvi denne takmer 12 hodín, tak nemáš kedy navštevovať dané inštitúcie, kde sa vyžaduje oblečenie a aj tie topánky neobnosíš toľko Aj na voľby som išiel v zablatených pracovných topánkach a pracovnom oblečení - mal som na saláme
Posledne dni som asi v minuse nedokazem sa na seba pozriet.
Inak, ked mam lepsie dni, chodim pravidelne behavat a jogovat tak uz neriesim. Asi mesiac som mala taky ze som neriesila a nekomplexovala a bolo to top.
Ale potom su tu dni ako tieto, kedy mi je zle a nejdem cvicit, najem sa citim sa napuchnuta a chcem byt mrtva proste.
Ja uplne chapem to co pises o tych "extremne divnych crtach" oproti ostatnym, akoze ja si nemyslim objektivne ze som uplne ohyzdna, aj som zmierena s tym ze mam napriklad väcsi nos, co mi ale strasne "vadi" je to, ze podla mna sa moj vyzor strasne drasticky meni v zavislosti od mojej miniky. Napriklad mam trochu nepekne zuby a celkovo ked sa smejem napriklad so zubami tak mam pocit ze sa mi strasne zmeni a ospatnie tvar (co zväcsa u ludi byva naopak), proste som taky clovek co na svojich fotkach vyzera fajn ale ak ma foti niekto iny s tym ze o tom neviem, tak na 9 z 10 fotkach vyzeram oproti tomu uplne hrozne. toto mi skôr vadi, ze proste niesom z tych ludi co v rôznych situaciach a s rôznou mimikou vyzeraju cca rovnako, ale ked som na slnku zamracena alebo sa smejem, tak vyzeram jak jezibaba
Ale podľa mňa stačil by každému týždeň v koži človeka, čo prežil požiar, má nejakú vážnu kožnú chorobu a podobne a nemali by ste už žiadne výhrady voči svojmu vzhľadu.. Ja len toľko. Ja som si niečo podobné zažila a odvtedy nemám problém s tým ako teraz vyzerám a nechápem keď sa ľudia sťažujú na úplne absurdné, pre oko druhého neviditeľné, problémy.. Samozrejme nemám vám to za zlé. Ja by som pravdepodobne tiež riešila podobné problémy, keby si neprejdem tým, čím som si prešla. Jasné, že teraz keď už som na tom lepšie tak riešim zas iné veci, čo sa týka vzhľadu, ale nie je to niečo čo by narúšalo moje sebavedomie alebo ma trápilo..
Ale tak úplne chápem, že každý to vníma zo svojej pozície.. mňa tiež trápil môj vzhľad, predtým ako prišli vážnejšie problémy.
@lenkaska1 ved ale nikdy nevies, kto si cim presiel a ci nahodou tieto na prvy pohlad pseudo-problemy nie su odrazom nejakych skutocnych psychickych problemov.
Moj vyzor je mi u prdele. Raz za cas si oholim face, obcas pristrihnem vlasy ktore si necesem tak ich mám strapate v drdole. Inak svoje vyzorove nedostatky kompenzujem charizmou lvl boh to tu poviem bez hanby, že to o mne povedalo viac ľudí, že mi to zavidia ako sa rýchlo dokážem zoznamovat s ľuďmi a hooknut ich na seba a všimol som si, že niektorí mi aj rýchlo zobu z ruky.
Čo je na druhej strane občas zlé, lebo som potom občas arogantný, keďže mi je jedno že sa s niekým nebudem baviť o nič som neprišiel, alebo ak mi holka s ktorou som sa zoznámil povie nejakú picovinu tak ju proste vysmejem lebo mi nerobí problém sa prihovorit ďalšej. Ale dobre bavíme sa o vyzore tak hlavne posledné roky chodím von so ženami co sú odomna krajšie, tým myslím randenie, nie kamosky ze ideme na pivo a napr. už sa mi to pár krát stalo keď sa ma pýtali ženy s koľkými som už chodil a povedal som skutočné číslo tak som dostal prekvapenu reakciu že to muselo byť aj o 5 viac, že som fešák. Ale silno pochybujem, že by tie ženy so mnou isli von a ja ich zbalil keby je to Tinder, alebo nwm aj FB že by som bol z prvej odkázaný len na môj ksicht. Vyjebte sa na internet a trenujte radšej social skills. Ja som bol do 18 hanblivy ako pes to sa dá všetko naučiť ach vlastne jediné vyzorovo čo chcem na sebe zmeniť že chcem mať potetovane ruky a nohy. Ale nič kvôli čomu by som mal komplexy že to tak nieje
Jedine, co zavidim ostatnym zenam je samozrejme geneticky dobra postava /co ine sa da u mna cakat, hah/. Velmi malo sa vzhladovo porovnavam s inymi, co povazujem za strasne dobru vlastnost a napriklad padla tu jedna zaujimava myslienka - ja napriklad vobec nepouzivam instagram, absolutne ma netankuju ziadne modelky ci celebrity, ktore su “akoze etalon krasy”. Neviem co by mi to malo do zivota dat, ze by som hltala kazdu fotku a este sa k tomu z toho zozierala. Ak ma nieco sere, tak skor ak su ludia tak vseobecne lepsi v zivote, co sa tyka napriklad skills alebo tak
Praveze na svoj vzhlad dostavam dost komplimentov (hlavne teraz po schudnuti) a napriklad nikdy som nemala nudzu ani o pochvaly od chlapov, uvedomujem si, ze napr. vztah nemam preto, ze som vyberava, nie preto, ze by som sa nejak nepacila alebo co. Moje insecurities su len v postave. Sebavedomie mam teda overall vcelku normalne az dobre, viem ze ked sa pekne nahodim a upravim tak to so mnou vobec nie je take zle, casto vidim aj ze sa na mna dost muzov pozera, a tak.
Jaj a jedine co ma este niekedy trosku na sebe zamrzi je, ze si pripadam tak “vseobecne velka” na zenu - dnes uz je 175cm dost vyska a k tomu este opatky ked pridam, a teda trochu silnejsiu postavu... (i ked par ludi ktorym som sa zverila s tymto mi povedali ze vobec nie som taka velka ako sa vnimam ja)... len niekedy ma to trosku nastve ked vidim ake su ine zeny utle. Ale zas mat pekne dlhe nohy je fajn a opat - viem ze s vyskou (ani takou tou vseobecnou konstrukciou tela) nic nespravim, takze co uz. Som to ja
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
69 komentov
Hlavne som chcela povedať, že odkedy si nejako výrazne nezakladám na tom, ako vyzerám (akože, zvyknem to riešiť, ale takmer výlučne len veci, čo viem ovplyvniť, pre môj vlastný dobrý pocit, nie kvôli okoliu a nemám už problém vyjsť medzi ľudí bez mejkapu a podobne) by som strašne rada povedala, že sa môj život zmenil k lepšiemu.
A ono ma miesto toho začali viac srať osobnostné nedokonalosti a to je ohľadom pochybností ohľadom seba samej omnoho horšie
A ak by som bola krajšia (lebo síce sa beriem niekde v škále "okej", odchýlky v rámci momentálnej nálady a podobne), na mojom živote to veľa zrejme nezmení, lebo s mojimi osobnostnými rysmi by som si vždy našla niečo, čo mi na sebe prekáža. Akurát by som mala krajšie fotky
akože občas sa pozriem na niekoho fakt pekného ozaj obdivne
a možno byť megapekná s časti zmiernilo niektoré moje problémy spôsobené primárne mojou osobnosťou
a napríklad raz som mala vcelku dosť blbú chvíľku, keď som kdesi na YT natrafila na babu, čo mala prirodzene zhruba taký typ postavy, ako ja, rozumej ultimátna lata. A si vravím, že super, konečne niekto ako ja v tomto smere. A potom som našla ďalšie videá, kde už mala implantáty a hoci ma v dospelom živote tento nedostatok nezvykol nikdy nejako trápiť, v tom okamihu som bola z toho vcelku dosť zdeptaná
ale vo všeobecnosti mi v občasných pochybnostiach o výzore pomáha pozerať také tie obrázky, kde porovnávajú pekných ľudí bez mejkapu/fotošopu
a keď zrazu vidím, koľko tých ľudí je vlastne úplne obyčajných, cítim sa lepšie. Lebo viem, že teoreticky aj ja mám na to, pôsobiť na iných pekne, ale rozhodla som sa čas za mejkapom a fotošopom stráviť nejako pre mňa príjemnejšie
A potom sú samozrejme ľudia, ktorí sú pekní, nech robia čokoľvek. Ale zas oni sú tiež ľudia a často vidíš, že to, že vyzerajú super, neznamená, že sú šťastní 24/7.
A keď aj sú, tak si poviem, že im doprajem (pokiaľ nie sú zároveň nejakí vyslovene zlí ľudia alebo tak )
ale jasne,ze viem,ze nevyzeram ako modelka,ze nemam pekne biele zuby, velke kozy etc...proste nie som zaslepena, obcas aj ja citim jemnu zavist ked natrafim na nejaku polobohynu s dobrou genetikou, ale zas overall sa mi paci byt vysoka dlhonoha a aj s tvarou som spoko, tak si poviem,ze sak co,su aj horsie zjavy a komplimentov mam dost, nemam cas sa lutovat frajer ma lubi taku aka som (myslim,ze dost dobre stelesnujem jeho typ) a teda uz nvm co k tomu dodat. trvalo to par rokov, ale mam sa rada, niekedy mozno az prilis.
aj ked obcas je to tazke, kedze som vlastne vo vsetkom taky obycajny priemer, a neviem si povedat, ze vsak nevadi, lebo v tom a tom som dobra +aj to co pise mielikki, aj ked teda s osobnostou som uz ohodne spokojnejsia
ale presne ako pises, potom si poviem, ze som zdrava, mam super rodinu, kamaratov, kt ma maju radi taku aka som a na tom zalezi
Mam dojem, ze ti ktori si na ten vzhlad velmi potrpia a robia x veci preto aby vyzerali dobre, tak maju nejaky problem vnutorny. Co je IMHO skor nepritazlive, nez pritazlive.
A co sa tyka mna, je mi jasne, ze nie som nic extra a pre mnohych budem asi obycajny a mozno aj nepritazlivy. Ale fuck that. Proste aj tak sa nikdy nebudem pacit vsetkym, hlavne je, aby som sa pacil tym "svojim ludom". Celkovo mam mozno o nieco nizsie sebavedomie. Ale nie tak, aby som to hrotil, ze niekomu zavidim, ci ziarlim na to ako vyzera.
Ozaj sa to môže tak vyhrotiť, že ten človek sa stáva nepríťažlivým pre okolie
Navyše, naštastie je biologická selekcia v môj prospech a nemám problém s randením a odmietaním za čo som veľmi vďačný.
v poslednom čase začínam ľuďom závidieť inteligenciu a ako mnohé veci zvládajú s ľahkosťou. A hlavne preto, že nemôžem študovať a robiť, čo by ma veľmi bavilo lebo moje numerické schopnosti sú a vždy boli veľmi zlé v porovnaní s inými.
Porovnavate sa ci vobec nie? - Porovnávam..hlavne so svojím starým ja, keď som bola mladá, pekná, štíhla a žiadaná
A v spojitosti s mojím nesebavedomím mám problém so závisťou, na ktorom sa snažím už roky pracovať. Jednoducho závidím všetkým tým pekným, štíhlym a dokonalým ženám (ešte keď sú aj múdre, tak hotovo ), ktoré sú obdivované a dostávajú kopec pozornosti. Kedysi som bola na tom tak zle, že som každú takú babu nemusela a snažila som sa na každej hľadať chyby, len aby som sa nejako upokojila Teraz sa snažím o pravý opak a radšej ich pochválim, polichotím. Vlastne sa už nemusím snažiť, ide to samo. Hoc stále im závidím, ale aspoň už tak v dobrom že im to aj prajem no stále ma tá ich dokonalosť niekde v hĺbke škrie
asi som chorá ňo
Uf, ťažké priznanie
a kazdu jednu sekundu si uvedomujem ze je zbytocne to riesit a aj tak si neviem pomoct proste idem okolo zrkadla a skumam sa.
akoze aby sme sa rozumeli robim aj ine veci pocas dna nez rozmyslam nad tym ako vyzeram ale obtazuje ma to
@dwarvax ja viem ze by som mala asi ist k nejakemu terapeutovi alebo tak ale mam z toho dost psycho, neviem si predstavit ze to urobim lebo som hrozne citliva a viem ze neviem o takych veciach hovorit bez plakania ale asi idem prvy krok spravit a aspon si niekoho vygooglim
Áno aj , nie skapa ale nie ani ako obrázok
Či mám vysoké sebavedomie ?
Áno aj , existuju iste faktory pre ktoré mi niekedy prudko klesá
Či su to hlavne ukazovatele toho kto som ? Nie
Lebo ani krása a relatívne vyššie sebavedomie samo o sebe nestačí na to aby sa človek cítil a mal dobre a napredoval vo svojom živote
Inak z fotiek, ktore si sem davala, sa mi teda nezda, ze by si mala nejaky tebou popisany problem. Problem je naozaj vo vnutri tvojej hlavy a v sebahodnoteni, ale nie vonku. Vyzeras uplne v pohode a podla mna si pekna a nemas ziadne divne nedokonalosti.
Vždy si pripomeniem že ich prácou je byť pekné .Mojou prácou/poslaním je dačo iné tak robím to dačo iné a som v tom dobrá. Čiže som na tom v podstate rovnako ako tie modelky len v inej sfére, robím dobre to za čo som platená...
Proste sa sústredím len na svoju cestu a cesty/vzhľad/sebavedomie (alebo hocijak inak povedané ) iných ľudí ma nezaujímajú...a kedže ma to už nezaujíma nemám dôvod porovnávať a keď sa neporovnávam nemám problém.
Hlavne som si uvedomila, že som pekné osoby videla len na internetoch. V normálnom živote stretávam iba obyčajných ľudí takže pohoda.
Ach jaj...
Buď rada, v mužskej koži by si to mala desaťkrát tak ťažšie
A nie, nemyslím si, že si na tom až tak zle...šak si zober na koľkých tinder stretkách si za posledné dva mesiace bola...to sa niektorým ženám (ale aj mužom) nepodarí ani len za rok! Nechápem, čo viac očakávaš...čo má potom povedať nejaký chudák Jozef, čo má jeden match za pol roka
Ale povahy čo sa týka tak v puberte som bol riadne ego trip sebavedomá ale ako odišlo to pubertálne pobláznenie dosť aj veľká často môjho sebavedomého alterega .. ako zas nemyslím si že som odpad alebo tak. Cením si sama seba ale často sa hanbím, nepoviem niečo, sklopím uši a čuším alebo som moc dobrá a nechám zo sebou vyjebáv*ť
Ale už pracujem na tom aby to tak nebolo, snažím sa si viac stať za svojimi záujmami a fakovať ostatných a aj sa učím vyslovovať nahlas veci, ktoré mám strach vysloviť alebo taq
Každopádne mám veľa pekných kamošiek aj keď si myslím že som s makeupm tak normálne pekná, od každej z nich sa cítim škaredšie >.
Co sa vyzoru tyka... Zvyknem dostavat komplimenty a velmi jasne naznaky zaujmu (co mi potvrdzuju aj ostatni ze to nie je len moj dojem), ale castokrat sa sam sebe sa az tak nepacim a castokrat mam uzkost ked mam vyjst medzi ludi.
Poznam obrovske mnozstvo mojich nedostatkov, hroznu plet v okoli ust a brady, velky krivy nos, kilometrove celo, kuty, panvu ako kardashianky
Ale vychytal som dvojmetrovu statnu postavu, pekny chrup, vraj obocie a cojaviem...
Boli casy kedy som mal obrovske ego, ked som sa ostrihal a schudol, oslobodil sa a mal som odrazu nevidane lahky pristup k zenam az som sam nechapal... Ludia sa zacali ku mne uplne inak spravat, vsetci mi uhybaju z cesty, za vsetko sa ospravedlnuju, chcu byt videni pred ostatnymi ze su so mnou za dobre. S vyssou atraktivitou prisli nepopieratelne privilegia asi v kazdom smere v zivote.
Co sice prvotne sebavedomie zvysuje... na druhu stranu ma to po case vrhlo do znicujucej existencnej krizy ktora si vyziadala nemalo sedeni u roznych terapeutov a sebavedomie odislo...
...pretoze aj ked to nebola to sice znacna cast zivota, ale aj tak som cca rok a pol investoval do slepej ulicky (byt vysekana nebezpecna alfa s haremom dvadsatrocnych kurviciek), co bol plytky ciel, a docielil som tak akurat ze som si overil neprijemnu pravdu ze ludia su povrchni a na soc. status naozaj staci tak malo...
Dnes tomu velmi nedavam dolezitost, potesi ma ked vidim ze sa niekomu pacim ale nezakladam si na tom, skor sa snazim mat sbeavedomie z inych uzitocnejsich a menej pominutejsich veci (1 odsek).
zakladom zdraveho sebavedomia je hlavne neporovnavat sa s inymi a vnimat iba svoj vlastny progress v porovnani s niekdajsim sebou samym.
A myslím že by ma dosť zničilo už len to, že "však nevyzeráš až tak zle"
.. Ale neuvazujem nad tym ze boze niekto lepsie vyzera. Skor si poviem ze vau, ako sa taky to krasny clovek mohol na rodit... Ked je niekto pekny, dobre vyzera, bez zavisti po chvalim... A asi mam take stastie ze som bola takto vzdy vychovana, ze ma moc neoblbli media.... Takze isto viem krasu ocenit, ale nejak velmi to neriesim....
prosimta nabuduce si rozmysli nez nieco vypustis z ust lebo toto je trosku dost prijebane
Práve naopak, svoj príspevok som myslel ako pochvalu a kompliment, že vyzeráš a pôsobíš fajn. Svojim druhým komentárom si to však kompletne zabila...
Ak sa ťa to dotklo, ospravedlňujem sa ...
Pekný deň ti želám.
Nejak som sa traumy so sebavedomím rozhodla uzavrieť, že VŽDY bude niekto krajší, mladší, talentovanejší, lepší, atď. Nemôžem si dovoliť sa preto trápiť. Raz budem stará, chorá, vráskavá a začnem hlúpnuť, budem sa potom trápiť zas pre toto? Asi by ma to rozložilo na mieste.
+ sebavedomie mi zlepšilo v živote pár zážitkov. v prvom prípade to bola alergia na kov, kedy mi obschli prsty, šúpali sa, bolel ma každý dotyk pri manipulovaní s predmetmi. vyzeralo to hrozne. nikdy som nebola radšej, keď to prešlo.
+ podobne zážitok s alergiou na slnko ma donútil prehodnotiť pocit "krásy". Zažila som pocit, kedy som bola od hlavy po päty vyhádzaná, šúpala som sa, tvár som mala samý pľuzgier, vyzerala som ako neošúpaný ďumbier. hanbila som sa chodiť von.
čo oproti tomu bolo tých pár kíl navyše, vyťahaná koža po schudnutí, nedokonalé zuby, krivé nohy a podobné veci, ktoré ma trápili.
Prestať to menej riešiť beriem ako za povinnú prevenciu. Najmä keď vidím staré babky v električke, o palici, s všelijakými výrastkami, vráskavé, škaredé (nič v zlom) a spomeniem si na svoju babku, ktorá sa denno denne trápi, že smrť je už blízko, hovorím si, že sa musím pokúsiť naplniť život skôr tým, aby som bola šťastná a prežila ho spokojná a nezapodievala sa kravinami. Asi ako stará babka by som ľutovala, že som toto stále riešila.
Nehovorím, že človek má prepadnúť totálnemu hedonizmu, prežrať sa na dvesto kíl a chodiť neupravený a škaredý. Len že by sa nemal toľko trápiť v podstate zbytočnosťami, ktoré nezmení
Co sa mna tyka... neviem ani ako je na tom moje sebavedomie. Cisto ohladom vzhladu asi nic moc, ale zas, odkedy som dropla 12 kil a cvicim tak sa citim o dost lepsie a urco aj o kus lepsie posobim, ale moj zovnajsok je mi do istej miery dost ukradnuty. Ale jasne ze som vela raz painfully aware ze ake pekne zeny su naokolo... ale zamrzi to nachvilu a odide to.
Asi je to o tom ze moje sebavedomie furt vnimam komplexne, seba ako selu osobnost. Ze moje sebavedomie vo vyzore je posilnene sebavedomim v tom ze si myslim ze som nadpriemerne inteligentna a mam rozne skills, na ktorych som makala a na ktore som hrda. A ono to tak potom posobi aj na muzov lebo ked o mna mal niekto zaujem tak to vacsinou bolo o tom ze sme sa zakecali a zapacila som sa im.
A ono, zovnajsok mi fakt nepride moc dolezity. Jasne zohrava istu rolu ale in the end, priatel ma neubi lebo som najkrajsia zena na svete ale preto ze lubi aka som ku nemu.
A tu cast mojh pomerne zdraveho sebavedomia podla mna tvori to, ze sa do mna zamilovali ludia v minulosti, ktorych vnimam dosial ako dobry material, takze proste viem ze na to mam, a viem ze je to kombinacia vzhladu, intelektu, charakteru...
No ale hlavne, ked sa clovek prilis vedome ci nevedome riesi svoj vzhlad, podla mna to velmi odpudzuje. napr ked muz musi stale presviedcat zenu ze ano, fakt si pekna laska...
cize ponaucenie pre teba je asi to ze chapem ze take myslienky sa nedaju vypnut, ale on od niekial musia prichadzat, tak sa zamysli odkial, a tipujem ze socialne siete maju na tom velky podiel
Zeny, ak mate co i len trocha citenie pre rytmus, chodte na burlesque workshop
ak som bola vcera sebavedoma,dnes som o 200% viac!!!
Ja proste nikdy nebudem mať nejaké veľké sebavedomie podľa mňa.
Ale ak mám byť úprimná pomohla mi plastika a zákroky (pery) a cvičenie....
A veľmi obdivujem dievčatá čo sú aj menej pekné ale majú vysoké sebavedomie
no a momentálne som na tom tak že posledných (6-7 mesiacov) mam sebavedomie veľmi nízke, neverím si a niekedy je mi ťažké sa na seba pozerať, trochu som začal viac zajedat (možno smutnejsie pocity) a par kíl som nabral- nie síce veľa stále je to v norme ale vidím to na sebe...tak isto vidím na pokožke ze starnem, mam kruhy pod očami väčšie a celkovo mam unavený "vzhľad" co podľa mňa tiež úzko súvisí s mentálnu stránkou...tiež dosť tomu nenapomaha ak je človek odmietany alebo ma viac krát neopatovany záujem od objektu ktorý sa mu páči...to sebavedomie co sa týka výlučne fyzickej stránky veľmi znizi nadol.. a momentálne som na tom tak že sa nerád ukazujem medzi ľuďmi ktorí by sa mi mohli niečím páčiť (lebo nemám zo seba dobrý pocit) čiže sa vyhýbam celkovo stretnutiam so ženami lebo sa proste na to necítim a mam pocit ze by som bol stále iba analyzovať z povrchne stránky ako vyzerám a doslova to nenávidím...sú mi nepríjemné reakcie na môj vzhľad aj keď sú pozitívne lebo vnímam ze ma človek analyzuje..viem ze to nieje zrovna dobre takto to brat a zdravé ale tak to teraz mam proste...nieje vylúčené ze sa to neupravi niekedy..ale neprídem si teraz pekný,atraktívny ani ničím iný zaujímavý a dosť to potom ovplyvňuje aj môj sociálny život, menej sa stretávam s ľuďmi a ešte menej so ženami..
uvidíme, či sa s tým bude dat niečo robiť do budúcnosti
Ale ja tak vnútorne viem o sebe, že ak s niečim nie som v živote spokojný, tak je iba na mne aby som si to inak nastavil a tieto výzvy beriem ako nejakú lekciu posúvania sa v živote ďalej k nejakým lepším verziám samého seba A mám aj pocit, že dnešná doba sa trocha zbláznila, že akoby už dnes človek nemohol vyzerať "normálne".
Inak, ked mam lepsie dni, chodim pravidelne behavat a jogovat tak uz neriesim. Asi mesiac som mala taky ze som neriesila a nekomplexovala a bolo to top.
Ale potom su tu dni ako tieto, kedy mi je zle a nejdem cvicit, najem sa citim sa napuchnuta a chcem byt mrtva proste.
Ale podľa mňa stačil by každému týždeň v koži človeka, čo prežil požiar, má nejakú vážnu kožnú chorobu a podobne a nemali by ste už žiadne výhrady voči svojmu vzhľadu.. Ja len toľko. Ja som si niečo podobné zažila a odvtedy nemám problém s tým ako teraz vyzerám a nechápem keď sa ľudia sťažujú na úplne absurdné, pre oko druhého neviditeľné, problémy.. Samozrejme nemám vám to za zlé. Ja by som pravdepodobne tiež riešila podobné problémy, keby si neprejdem tým, čím som si prešla. Jasné, že teraz keď už som na tom lepšie tak riešim zas iné veci, čo sa týka vzhľadu, ale nie je to niečo čo by narúšalo moje sebavedomie alebo ma trápilo..
Ale tak úplne chápem, že každý to vníma zo svojej pozície.. mňa tiež trápil môj vzhľad, predtým ako prišli vážnejšie problémy.
tak este raz na objasnenie @66 je len moj pohlad.
Čo je na druhej strane občas zlé, lebo som potom občas arogantný, keďže mi je jedno že sa s niekým nebudem baviť o nič som neprišiel, alebo ak mi holka s ktorou som sa zoznámil povie nejakú picovinu tak ju proste vysmejem lebo mi nerobí problém sa prihovorit ďalšej. Ale dobre bavíme sa o vyzore tak hlavne posledné roky chodím von so ženami co sú odomna krajšie, tým myslím randenie, nie kamosky ze ideme na pivo a napr. už sa mi to pár krát stalo keď sa ma pýtali ženy s koľkými som už chodil a povedal som skutočné číslo tak som dostal prekvapenu reakciu že to muselo byť aj o 5 viac, že som fešák. Ale silno pochybujem, že by tie ženy so mnou isli von a ja ich zbalil keby je to Tinder, alebo nwm aj FB že by som bol z prvej odkázaný len na môj ksicht. Vyjebte sa na internet a trenujte radšej social skills. Ja som bol do 18 hanblivy ako pes to sa dá všetko naučiť ach vlastne jediné vyzorovo čo chcem na sebe zmeniť že chcem mať potetovane ruky a nohy. Ale nič kvôli čomu by som mal komplexy že to tak nieje
Praveze na svoj vzhlad dostavam dost komplimentov (hlavne teraz po schudnuti) a napriklad nikdy som nemala nudzu ani o pochvaly od chlapov, uvedomujem si, ze napr. vztah nemam preto, ze som vyberava, nie preto, ze by som sa nejak nepacila alebo co. Moje insecurities su len v postave. Sebavedomie mam teda overall vcelku normalne az dobre, viem ze ked sa pekne nahodim a upravim tak to so mnou vobec nie je take zle, casto vidim aj ze sa na mna dost muzov pozera, a tak.