Mám jeden problém. Nedokážem sa zbaviť strachu z ľudí. Nieje to až tak celkom strach z ľudí samotných, ale strach z poznávania nových ľudí.
Nebojím sa ľudí ako takých, ale zlyhania. Bojím sa toho, že toho človeka sklamem a nebudem sama sebou. Vž
To bude zrejme nejaký druh fóbie, možno sociálnej už len pre tie fyzické príznaky.
Pokiaľ Ťa to veľmi obmedzuje tak sa skús porozprávať s nejakým psychológom. Ten by Ti mohol poradiť ako na to. Ale nie s psychiatrom, pretože tí majú sklon všetko riešiť cez lieky..,
Inak neviem..., Keď tak skús myslieť pozitívne a nemyslieť na to, čo sa ešte nestalo.
@3 Tak v sebe musíš nájsť silu prekonať to a sama musíš zistiť že sa vlastne nemáš čoho báť.
No a ak ti to samej nepôjde, vyhľadaj pomoc... zájdi k psychológovi.
Musíš sa naučiť neriešiť čo si o tebe iní myslia, pomyslia alebo ako budú hodnotiť tvoje kroky. Samozrejme nie takým arogantným spôsobom (priam až bezohľadným, prijimať názory druhých, akceptovať ich a byť otvorené je predsa len lepšie) ale báť sa robiť veci len kvôli tomu čo si bude myslieť niekto iný? Kvôli tomu ti môže v živote ujsť veľa príležitostí a šancí. Navyše, čo som časom zistil, ľudia berú väčšinou veci v pohode / normálne / neriešia to ak im alebo ich okoliu neubližuješ + si dievča čiže to môžu brať ako "roztomilé" .
Väčšina ľudí žije v klietke čo si o ňom budú ostatní myslieť, čo si o ňom myslí spoločnosť a snažíme sa robiť lepšími neraz, zapôsobiť aj na ľudí na ulici hoc ich nepoznáme a nikdy nestretneme. Ale...načo? Málokto z toho dokáže uniknúť.
------
Pre Boha, je zo mňa zachvílu druhý @Melancholik (tagujem ťa aby si nepovedal....:/ )
@4 zas tak zle na tom niesom. Teda nechcem si to pripustiť. A čo sa týka aj @9 sociálna fóbia to do istej miery byť môže ale ako som písala, nemám problém so všetkými ľuďmi, aj do školského kolektívu som zapadla pomerne rýchlo, len sa bojím osobných stretnutí.
@6 Mne tiež pomáha keď si vypijem, jedno-dve pivá, ale ja to nechcem riešiť alkoholom, chcem vedieť ako sa toho zbavím aj prirodzenou cestou. Nemôžem piť vždy keď pôjdem s niekym von. :p
@7 Ďakujem za kompliment, no čo ak ti poviem, že nemám príliš sebavedomia a možno aj to bude prekážkou? :p
@8 Celkovo mi je jedno čo si o mne ľudia myslia, no v takejto situácii myslím aj na tie najväčšie banality, napr. ako dýcham, ako chodím, či nepoviem niečo zlé, nepokazím. Bojím sa sklamania rovnako ako toho, že niekoho sklamem.
@10 ja ho tiež nemám , čo sa vzťahov týka. Ale robím to , čo ma baví , hra a skladanie piesni. A ostatných mám v zadnej časti tela užívaj život, pln si sny
Ono to nieje úplne jednoduchá rada, ale jediný spôosob ako prekonať strach, je čeliť mu. Ja to tak robím. Mám milión strachov, tento z ľudí je asi najväčší, ale niekedy mi prerastal až tak cez hlavu, že som bola priam paranoidná, ale bála som sa aj vyjsť von.
Skús brať život aj tento problém trochu s ľahkosťou a skúšaj skúšaj skúšaj, hoď sa do toho všetci sme len ľudia so svojimi strachmi NIkdy nevieš, či ten, nový s ktorým sa práve rozprávaš neprežíva to isté čo ty, ale snaží sa, skúša, čelí tomu ZDAR SOCIALIZÁCII
@11 Robíš čo ťa baví... to si mám so sebou zobrať skicár, ceruzku, piť pivo a snažiť sa o komunikáciu? :p ..aj keď...to neznie zle O.o ..ale je to neslušné. :p .. A btw, song poznám, ďakujem. :p
@12 To aj robiť chcem, ale ja sa priam bojím to vyskúšať. A viem že je to z istej miery aj pohodlnosťou a uzavretosťou, pretože predsalen, prečo ísť von a strachovať sa čo zas pokazím, či sa nerozplačem, keď môžem ležať doma v posteli a byť v bezpečí vo svojom teritóriu. To ma na tom štve najviac, že toto nedokážem vyriešiť bez praxe.
Bojím sa toho, že ľudí nezaujmem, že pre nich nebudem dobrá a týmto sa zas dostávame k vyššie spomínanému nedostatku sebavedomia.
@14 "Starými" myslené ako s ľuďmi, ktorých si dlho nevidel alebo ako s ľuďmi, s ktorými sa stretávaš bežne? :p ...Lenže ty aspoň vieš, že už ťa poznajú, poznajú tvoje vlastnosti, správanie a akceptujú ich.
V každom prípade si všímaj ako sa to bude ďalej vyvíjať. Pokiaľ sa začneš vyhýbať tým sociálnym situáciám, pri ktorých pociťuješ nevoľnosti a trápia Ťa obavné myšlienky, tak to nemusí dobre dopadnúť...,
Možno je to len nejaká banalita, ktorá časom vymizne. Kto vie....,
vieš čo? Môžeš sa snažiť byť pre druhých akokoľvek dokonalá,môžeš byť k nim akokoľvek milá, kto chce si na tebe aj tak vždy nájde niečo v čom mu nevyhovieš :ehm: Preto nad tým neuvažuj. Je to strata času. Rob tak, aby si sa v prvom rade cítila uvoľnene a sama sebou. Kto sa bude chcieť s tebou kamarátiť, ten sa s tebou kamarátiť bude...A kto nie, tak nie...Nemôžeme si predsa rozumieť s každým
Inak nad tým všetkým stíhaš dosť rozmýšľať. To ťa brzdí...Vlož do svojho života trochu spontánnosti Ak ťa niekto niekam pozve, skús mu napríklad odpovedať, prvé čo ti napadne, skôr ako si to stihneš rozložiť v hlave, Snáď máš medzi takýmito odpoveďami občas aj nejakú kladnú odpoveď No a keď sa už niekam sľúbiš...chce sa ti - nechce sa ti... žiaľ, mala by si to aj splniť :happy:
@10 dúfam že vymizne, nechcem to prežívať celý život... @11 Ja viem že nie. Ale aj tak ma to trápi...
Ale rozmýšľať musím, pretože ten strach ma blokuje. Najprv sa stretnutie musí naplánovať a preto nad tým rozmýšľam. To nieje spontánne. Teda bodaj by bolo,ale bohužiaľ nieje. :p .. No lenže prvé čo ma napadne bude hneď ten blok- negatívna emócia čiže aj negatívna odpoveď.... Vidíš,nemám. ..Bojím sa tak veľmi, že to nedokážem..
Raz sa to stalo... pred stretnutím som hodila tyčku (doma ešte samozrejme) ..chcela som to zrušiť ale aj tak som potom šla... odvtedy som sa už nikdy s nikým takto nestretla...
socializácia mi tiež robí problém,ibaže to beriem inak ako ty,ani to tak neprežívam ,len som proste v strese z nových ľudí,jedného jedinca znesiem,ale ak je niekde viacero ľudí,ktorých nepoznám,alebo nemám k ním nejaký bližší vzťah,tak mi to robí hrozný problém,mne vlastne ani nezáleží čo si budú myslieť,ani neviem prečo to robím,len som proste v strese,že tam budem sama,že nezapadnem a že sa tam nebudem cítiť dobre,pretože je celkom ťažké byť nový medzi ľuďmi ktorí sa dobre poznajú
Nooo možno si už trošku extrémnejší prípad, ale čiastočne viem presne o čom hovoríš Tiež som si kadečím prešla, kadejakých rád sa napočúvala a na kadečo musela dojsť sama. Napríklad tá spomínaná spontánnosť neskutočne oslobodzuje. Ber to len ako rady, že toto raz na niekoho s tvojím problém zabralo..Čo zaberie na teba, ti samozrejme neviem povedať, Skúšaj. Zatiaľ je fajn aspoň to, že si si vedomá, že máš problém...
Mimochodom, keď tu niekomu odpovedáš, neboj sa použiť zavináč a meno dotyčnej osoby, ako to je napr. v komentári @8 a @9 Inak tu nechodia upozornenia, že si reagovala
@21 Tak isto to mám aj ja, až nato, že mi skupina nerobí problém ,pretože tam komunikujú medzi sebou a ja si môžem v kľude piť pivo a byť v pohode, lenže medzi štyrmi očami musím komunikovať a to mi robí problém. :p
@lintu Dúfam že to nejak prekonám. Chcem sa toho zbaviť. Som človek, ktorý sa nebál takmer ničoho ( okrem tmy a dážďoviek) a teraz ma zloží takáto banalita... Úprimne závidím všetkým ľuďom, ktorý nemajú problém spoznávať nových ľudí...
Ja viem, lenže takto je to rýchlejšie a aspoň neposeriem nickname-y dotyčných.
@1 zvykne? myslim ze toto je jedna z veci na ktoru sa fakt zvyknut neda ak je ozaj socfobik
(myslim ze inac by 24 rokov bola dost dlha doba na zvyknutie na cokolvek).
da sa zvyknut ze si uz raz taka, da sa obcas presvedcit okolie aj seba sameho ze je to naopak prednost a ze ti to vlastne ani neprekaza, ale zvyknut si, ked ti to dennodenne stazuje zivot miliontymi sposobmi ake si zdravy clovek nevie ani predstavit ze aj toto moze niekomu sposobovat strasne potiaze,
na to sa myslim uplne zvyknut neda bars za sto rokov zivota.
podla seba viem ze vacsina rad ktore ludia davaju su pravdepodobne pre nas absolutne nerealizovatelne, a clovek sa nad nimi akurat pousmeje
(sak ved to by nas samych teda nikdy nenapadlo, ze by sme mali byt spontannejsi, ze by sme nemali tolko rozmyslat, a moja "najoblubenejsia" - hlavne bud sam sebou!
znie to pekne, teraz uz len to zrealizovat, lebo vsak vobec sa o to vacsinu zivota nepokusame
ale to nemyslim zle, je mi jasne ze ludia sa proste snazia pomoct ako vedia, ale znie to niekedy tak absurdne ako povedat vozickarovi "vsak normalne skus vstat a chodit, to ti nakoniec pojde, ved aj my vsetci sme sa to casom naucili"
a najblbsie je, ze sama radu ktora by fungovala nepoznam, keby som poznala tak by som ju uz vykrikovala do sveta aby som pomohla vsetkym co su na tom rovnako.
co sa mi z mojich stvrtstorocnych
(fiha to uz tolko zijem? blbe
pokusov zatial osvedcilo najlepsie, je prave ta moznost urobit z akejkolvek neschopnosti prednost, napriklad kedze uz viem ze ukecana spontanna osoba zo mna nebude, snazit sa presvedcit svet o opaku by bolo zbytocne, ale zato tvarit sa ze sme hroozne tajomne a zaujimave, to takym ako sme my ide o to lepsie, ludia nas tak beru automaticky takze ich v tom staci podporit
akurat tym vecnym obavam sa ani takto neda vyhnut - akekolvek prezradenie sa, chybicka v nami vytvorenom dokonalom "ja", nas potom zvnutra nici este viac, a ked sa chybicky len kopia a kopia, sebavedomie nam padne zas niekde hlboko pod nulu.
(a z pocitu uplnej marnosti sa potom dviha dost tazko.)
takze to asi tiez nie je najlepsi sposob, ale na nic ucinnejsie som dosial neprisla, mozno casom pridem na nejake zavratnejsie teorie
(a ne, neviem prestat vsetko dopodrobna rozpitvavat, a v takychto stavoch bezspankoveho zasekavania sa mam dokonca chut sa s tym aj podelit ale co uz, rozpitvavanie kazdeho pocitu je mojou najfrekventovanejsou cinnostou,
vsak co ine uz so mnou, ked len na snivanie som dobra
@aventine Tak mám 16 rokov a toto ma trápi intenzívne asi tak od trinástich. Prvýkrát sa to ale prejavilo keď som mala 7-8 rokov na dni detí. Decká ma obklopili a začali sa ma pýtať ako sa volám a podobne. Ja som spanikárila a rozplakala sa. Odvtedy sa toho neviem zbaviť. Ale toto sa týka len nových ľudí,alebo ľudí s ktorými niesom tak často.
Hej presne tak,znie to jednoducho ale ja naozaj neviem ovládať tieto emócie. Niektorí ľudia to berú tak že "veď choď von,skús to". Lenže ako,keď mám slzy v očiach už v momente,keď si na to pomyslím. Neviem sa proste zbaviť toho zlého pocitu,že niečo pokazím-nevyhoviem. A nieje to o tom,že by ma zaujimalo čo si o mne kto myslí. Ale nikto nechce robiť chyby pri niekom,na kom mu záleží.
@kail Už len pri pomyslení na to ma chytá panika a stres. Preto sa neviem donútiť do toho skúšania.
Ja ti moc nepomôžem,aj tak sa tu určite napísalo dosť dobrých rád,takže...ale verím ti a držím ti palce,že sa s tým vyrovnáš a zvládneš to!
Inak aj ja mám niekedy obavy z ľudí vzhľadom na to akí dokážu byť,takže je to úplne oukej...nie je to vôbec nič zlé a neznamená to,že si chorá alebo blbá...si v pohode,rovnaká ako my,len sa proste nevieš pretvarovať,že ti je dobre s ľuďmi z ktorých nepociťuješ niečo pozitívne...
A si skvelá,že si si to priznala! Hlavne na takomto fóre...takže rešpekt !
Keby som ťa nerešpektoval,tak ťa drzo objímem,aby ti to helflo
@badsam Ďakujem. Rovnako ako ďakujem všetkým čo sa do diskusie zapojili a snažili sa mi pomôcť.
Určite.
@mcvpn Neviem ako si tie návrhy pochopil,ale myslela som tým pozvanie von,na pivo. Nič iné za tým nehľadaj. To že nemám 20 neznamená,že nemôžem spoznávať nových ľudí.
neviem čo by som ti poradil ale jedno ma napadá ...
je to len strach ...no a ? nie je to nijaká reálna nebezpečná vec ktorá by ťa mala ohroziť na zdravý alebo ti spôsobiť majetkovú škodu hh
je to iba strach a tréma a to je úplne normálne .. preto by ma skôr prekvapovalo keby si odmietla ten strach aj napriek výhodám ktoré by ti priniesli tie stretnutia ... a až si to doteraz tak robila a nevieš vyriešiť tento problém, skús jednoducho strach iba prekonať a urobiť to aj napriek tomu že sa bojíš ... nestane sa totiž nič vážne ... len sa budeš stále báť, ale no a? aspoň ťa to neobmedzí v tom čo chceš urobiť ...čiže len sa proste zober a postav sa strachu oproti
ja by som to urobil takto keby som sa nevedel prestať báť ... najefektívnejšie nie je totiž vyriešiť a opraviť nástroj k problému (pokial je nástroj nepotrebný a ľahko nahraditelný) ale vyriešiť samotný problém
ved to vobec neries, co ta je po novych ludoch. osobne tiez nejak nemusim zoznamovania (dokonca do ovela vacsej miery, nez by som si bol ochotny bez problemov priznat, hoci stale nie do takej miery ako ty) a napriek tomu netrpim ziadnym nedostatkom socialneho kontaktu ani nicim podobnym.
a ked uz dojde k tomu, ze sa nejaky novy clovek zoznamuje so mnou, tak sa podvedome snazim posobit ako este cudnejsi stvor, nez naozaj som. taky nejaky filter - ked si dost drbnuty, budeme kamarati. ked nie, tak ma budes mat za debila a uz ma nebudes chciet stretnut - toto sa ale teba asi netyka
neviem do akej miery to dokazes ovplyvnit ty, no ako som uz naznacil, ja novych ludi prakticky ignorujem resp. odhanam a tym padom snimi nemam absolutne ziaden problem. asi to nieje idealny sposob, ale mne celkom vyhovuje a este som neprisiel na dovod, preco by som ho mal menit.
@melancholik Nestane sa nič vážne ale stále sa budem báť,že niečo pokazím,že sa nebudem cítiť dobre,že toho človeka odoženiem. Nieje to tak jednoduché. Nedokážem si len tak povedať,že to bude dobré keď viem,že hneď ako vyjdem z domu ma obklopí panika.
@notme Ja hovorím skôr o osobnom stretnutí s novými ľudmi ako o zapadaní do kolektívu.
Divná byt môžem ale nemusí to dopadnút pozitívne v môj prospech. :p
Ja tých ľudí nechcem odohnať. Ak by to tak bolo,tak by som sa ani nesnažila o zmenu alebo nejaké stretnutie.
veď chápem, ale chcel osm tým povedať že , nehovor si že to bude dobré ... proste to iba urob...tá panika príde ale tak čo ťa zje?
nič ti reálne nebráni robiť to čo chceš, panika nie je prekážka, je to iba súčasť procesu ... čiže, proste to iba urob a ber tú paniku ako nutnú súčasť
jaj aha, takze ty novych ludi spoznavat chces, len kvoli tomuto nemozes? hm, tak to mas problem...
neviem, nechcem ti brat iluzie ale pochybujem, ze sa s tym da nieco robit. je to proste povahova vlastnost tak ako cokolvek ine a bez ohladu na to co kto tvrdi, ja si stojim za tym, ze ludia sa nemenia.
ak budes trenovat a skusat, mozno sa ti to podari ovladnut (k tomuto asi ziaden advanced tutorial nebude - bud to to zvladnes alebo nie), ale stale to budes citit.
alebo mozes zacat pit... zoznamil som sa tak s mnohymi ludmi...
@aventine Chápem ťa, ale zbytočne sa pozastavuješ nad kvalitou rád Keď niekto položí otázku (alebo založí fórum s nejakou otázkou), predpokladá sa, že na ňu čaká aj nejakú odpoveď. Ak ten človek očakáva, že od druhých (tunak na internete navyše cudzích) ľudí dostane zaručený návod ako prežiť úžasný život alebo vyriešiť definitívne všetky svoje problémy, tak je tak trochu mimo. Takto to nefunguje. Na niektoré otázky existuje nekonečne veľa správnych odpovedí. Ľudia sú rôzni, žijú v rôznych podmienkach, ovplyvňujú ich rôzne veci...Na každého platí niečo iné a každý je schopný poskytnúť radu len zo svojho uhla pohľadu. Preto napríklad aj odpoveď so zvyknutím, spontánnosťou, úmyselným vyhľadávaním strašidelných situácií, atď atď je fajn Aj keď sa niekto k tomu nahlas neprizná, možno aj on mal/má rovnaký/podobný problém, z ktorého mu pomohlo práve to, o čom píše. Nepomohlo to vám? Ok, hľadajte, skúšajte. Je to práca so sebou samým, s vlastnou psychikou a poznaním svojich reakcii na rôzne podnety. A je to práca na dlho. Niekto sa svojich fóbií nikdy nezbaví úplne, ale naučí sa s nimi existovať alebo ich aspoň trochu eliminovať. Naozaj je to individuálne. Neexistuje na to jednoznačný recept.
Myslela som to samozrejme v dobrom a viac menej vo všeobecnosti Ono je niekedy aj z tej druhej strany ťažké vyhodnotiť, čo od nej vlastne človek chce počuť a či chce niečo vôbec počuť. Ale pokým sa ľudia jeden o druhého zaujímajú, je ešte stále dobre
No podľa mňa by si mala myslieť na niečo pekné a vopred si vymyslieť ako sa s tým človekom budeš zoznamovať alebo aby si mala niaku dobrú kamarátku pri sebe čo ti bude dodávať psychyckú podporu
Ber to tak, že si napísala do fóra, kde ti odpísalo kvantum cudzích ľudí a v pohode tu s nimi komunikuješ.
Skús to preniesť do reality a uvidíš, že to pôjde
@gitarista445@10 neni si ten, co sa chcel onehda zabit, lebo bol v pici z toho ako sa bavit z ludmi a hlavne dievcatami ?
a bolo to na tri srdceryvne fora minimalne?
@aventine sory bejbso, som si nepreklikol na svoj profil /odhlasuj saa, sakraa /
a ako covek ktory lubi socfobika a snazil sa jej vsemoznymi radami pomoct..neviem co by som ti poradil, kedze neviem ani jej. asi len ze na vsetko treba trochu viac casu, kym si zvykne (na mojich kamosov, rodinu, dokonca aj na mna, kym sme sa spoznali) a sm srasne rad, ze mala tu trpezlivost a ze jej to stalo zato vydrzat a neujst a nespalit vsetky mosy preistotu, leb je to strasne fajn dievca, moc zaujimava, mudra, prekvapiva, toleranta, blazniva
@gitarista445 ne, nemam s tym problem, len mi prislo dost zabavne ako davas rady s tym, ze ako moze mat taky problem, ked je pekna.. ako keby s tym mala krasa nieco spolocne. a vobec..si ides svoje a dufas, ze nejak holku zmotas, aby si mal nejaky vztah ci co. veskera rada ziadna. a nakonec z teba vypadne to, ze sa ma venovat svojim konckom a mat druhych ludi v zadnej casti tela. co je presne opak toho co potrebuje ona a aku radu chcela. svojim konickom a tomu co ju bavi sa venuje a ludi sa strani. takze rada aby ich mala v riti asi neni moc to, co sa pytala, kedze jej skor ide o socializaciu a o to, aby nesedela doma a nemala u riti druhych, ale bavila sa s nimi tak len tak, mi to prislo smiesne.cele toto tvoje radenie.. nasilu, okate a tendencne. ale aj to moze byt fajn zaciatok pre teba. sak snazil si sa no a ja som si chcel len tak podrypnut
@52 áno viem , ***** som , zabite ma , načo som na tomto svete? Holá **** zo mna ... takže nič no ... zdissoval si ma , teraz kľačím v kúte , revem , plačem , spomenul som snad všetkých svätých
@veronica55 , veď práve, keby to bolo tak jednoduché ako vo virtuálnom svete. :p
@mygate Tak to má dievča šťastie, že sa jej to podarilo...
Krása s tým nemá naozaj nič spoločné, skôr sebavedomie a to sa od krásy neodvíja. Teda odvíja ale nie v každom prípade.
Tak ale zas tu kvôli mne nechytajte emočné stavy, tak týpek chcel pomôcť. Každá pomoc je pomoc. :p To ako to myslel si odvodiť neviem, nepoznám ho a ani jeho zmýšľanie a chovanie.
@petuska11111 Tam šlo o to vystrašiť ich aby sa z nich nestali malí kriminálnici. Ale podľa mňa by to fungovalo aj na teba, po takej návšteve by ti už bežní ľudia nepripadali strašidelní.
@goodk Ale mne nepripadajú strašidelní. Zle si ma pochopil. Ja mám strach, že zlyhám a že sa nebudem cítiť pri stretnutí dobre. Ja sa nebojím ľudí ako takých, ale ich reakcie na mňa. Bojím sa, že niečo pokazím.
@gitarista445 ale no, ved si to tak neber nahodou si bol vcera pre mna celkom dolezity. Som sa citil premudrelo a zrovna si bol poruke Vobec som ta nezdissoval, len som rozpitval zrejme veci a trochu si podrypol..no hard feelings asi by som mal byt viac citlivejsi.
uz nebudem, slubujem. ved ja ta mam vlastne trochu rad
To je o tom taky vyrok ze "Nemaj strach z toho co si o tebe myslia druhi ludia, maju dost starosti so strachovanim co si o nich myslis ty" ... no ja viem ze nic moc vyrok ked mas naozaj sociofobiu, ako vravia hore, ale tak nejak to je, aj ludia co sa tvaria ze ich cudzi nazor nezaujima tak hej, zaujima. Sme nedokonale bytosti, tak sa strapnim, noa co
Pri komunikacii cez net nemas problem s cudzimi ludmi, ze? Skus vela komunikovat len virtualne, potom prejst do praxe. Ci zly napad?
@myschka Presne,sú to ohrané frázy a samozrejme že na nezaujíma,čo si o mne myslia druhí ale ak sa chcem s niekym stretnúť a riešim to aj tu tak pre mňa asi ten človek dosť znamená a preto mi to jedno nieje. Nikto nechce byť podpriemerný a zas namýšľať si že "veď ja som najlepšia,nezaujímajú ma názory ľudí,aj tak si pôjdem svoje" to je celkom obmedzený a slepý názor,lebo ja chcem rásť a nie stáť na mieste a uspokojiť sa s touto danou situáciou.
Nie,tam dokážem komunikovať v pohode. Lenže tu je to ľahšie,pretože jediné čo robím je to,že ťukám do mobilu a je mi jedno,či mám na sebe pyžamo a ležím v posteli. Daný človek nevidí moje správanie,reakcie,preto je to tak jednoduché. S cudzími ľudmi komunikujem virtuálne už dlho,čiže mám praxe už dosť a preto sa už chcem posunúť na ďalší level. :p
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
61 komentov
Tú nervozitu budeš pociťovať stále, no nebude už taká silná
Pokiaľ Ťa to veľmi obmedzuje tak sa skús porozprávať s nejakým psychológom. Ten by Ti mohol poradiť ako na to. Ale nie s psychiatrom, pretože tí majú sklon všetko riešiť cez lieky..,
Inak neviem..., Keď tak skús myslieť pozitívne a nemyslieť na to, čo sa ešte nestalo.
No a ak ti to samej nepôjde, vyhľadaj pomoc... zájdi k psychológovi.
Fakt len prekonat sa. Mne pomaha i ked si vypijem alebo pomer mne poznanych osob je vacsi ako tych co nepoznam.
A hej, treba zatnut zuby a povedat si ze o nic nejde.
Väčšina ľudí žije v klietke čo si o ňom budú ostatní myslieť, čo si o ňom myslí spoločnosť a snažíme sa robiť lepšími neraz, zapôsobiť aj na ľudí na ulici hoc ich nepoznáme a nikdy nestretneme. Ale...načo? Málokto z toho dokáže uniknúť.
------
Pre Boha, je zo mňa zachvílu druhý @Melancholik (tagujem ťa aby si nepovedal....:/ )
soc. fóbia... ak ti to robí veľmi veľký problém - psychológ... nie je to žiadna hanba...
@6 Mne tiež pomáha keď si vypijem, jedno-dve pivá, ale ja to nechcem riešiť alkoholom, chcem vedieť ako sa toho zbavím aj prirodzenou cestou. Nemôžem piť vždy keď pôjdem s niekym von. :p
@7 Ďakujem za kompliment, no čo ak ti poviem, že nemám príliš sebavedomia a možno aj to bude prekážkou? :p
@8 Celkovo mi je jedno čo si o mne ľudia myslia, no v takejto situácii myslím aj na tie najväčšie banality, napr. ako dýcham, ako chodím, či nepoviem niečo zlé, nepokazím. Bojím sa sklamania rovnako ako toho, že niekoho sklamem.
Song for you :
Skús brať život aj tento problém trochu s ľahkosťou a skúšaj skúšaj skúšaj, hoď sa do toho všetci sme len ľudia so svojimi strachmi NIkdy nevieš, či ten, nový s ktorým sa práve rozprávaš neprežíva to isté čo ty, ale snaží sa, skúša, čelí tomu ZDAR SOCIALIZÁCII
Bojím sa toho, že ľudí nezaujmem, že pre nich nebudem dobrá a týmto sa zas dostávame k vyššie spomínanému nedostatku sebavedomia.
Možno je to len nejaká banalita, ktorá časom vymizne. Kto vie....,
Inak nad tým všetkým stíhaš dosť rozmýšľať. To ťa brzdí...Vlož do svojho života trochu spontánnosti Ak ťa niekto niekam pozve, skús mu napríklad odpovedať, prvé čo ti napadne, skôr ako si to stihneš rozložiť v hlave, Snáď máš medzi takýmito odpoveďami občas aj nejakú kladnú odpoveď No a keď sa už niekam sľúbiš...chce sa ti - nechce sa ti... žiaľ, mala by si to aj splniť :happy:
@11 Ja viem že nie. Ale aj tak ma to trápi...
Ale rozmýšľať musím, pretože ten strach ma blokuje. Najprv sa stretnutie musí naplánovať a preto nad tým rozmýšľam. To nieje spontánne. Teda bodaj by bolo,ale bohužiaľ nieje. :p .. No lenže prvé čo ma napadne bude hneď ten blok- negatívna emócia čiže aj negatívna odpoveď.... Vidíš,nemám. ..Bojím sa tak veľmi, že to nedokážem..
Raz sa to stalo... pred stretnutím som hodila tyčku (doma ešte samozrejme) ..chcela som to zrušiť ale aj tak som potom šla... odvtedy som sa už nikdy s nikým takto nestretla...
Mimochodom, keď tu niekomu odpovedáš, neboj sa použiť zavináč a meno dotyčnej osoby, ako to je napr. v komentári @8 a @9 Inak tu nechodia upozornenia, že si reagovala
@lintu Dúfam že to nejak prekonám. Chcem sa toho zbaviť. Som človek, ktorý sa nebál takmer ničoho ( okrem tmy a dážďoviek) a teraz ma zloží takáto banalita... Úprimne závidím všetkým ľuďom, ktorý nemajú problém spoznávať nových ľudí...
Ja viem, lenže takto je to rýchlejšie a aspoň neposeriem nickname-y dotyčných.
(myslim ze inac by 24 rokov bola dost dlha doba na zvyknutie na cokolvek).
da sa zvyknut ze si uz raz taka, da sa obcas presvedcit okolie aj seba sameho ze je to naopak prednost a ze ti to vlastne ani neprekaza, ale zvyknut si, ked ti to dennodenne stazuje zivot miliontymi sposobmi ake si zdravy clovek nevie ani predstavit ze aj toto moze niekomu sposobovat strasne potiaze,
na to sa myslim uplne zvyknut neda bars za sto rokov zivota.
podla seba viem ze vacsina rad ktore ludia davaju su pravdepodobne pre nas absolutne nerealizovatelne, a clovek sa nad nimi akurat pousmeje
(sak ved to by nas samych teda nikdy nenapadlo, ze by sme mali byt spontannejsi, ze by sme nemali tolko rozmyslat, a moja "najoblubenejsia" - hlavne bud sam sebou!
znie to pekne, teraz uz len to zrealizovat, lebo vsak vobec sa o to vacsinu zivota nepokusame
ale to nemyslim zle, je mi jasne ze ludia sa proste snazia pomoct ako vedia, ale znie to niekedy tak absurdne ako povedat vozickarovi "vsak normalne skus vstat a chodit, to ti nakoniec pojde, ved aj my vsetci sme sa to casom naucili"
a najblbsie je, ze sama radu ktora by fungovala nepoznam, keby som poznala tak by som ju uz vykrikovala do sveta aby som pomohla vsetkym co su na tom rovnako.
co sa mi z mojich stvrtstorocnych
(fiha to uz tolko zijem? blbe
pokusov zatial osvedcilo najlepsie, je prave ta moznost urobit z akejkolvek neschopnosti prednost, napriklad kedze uz viem ze ukecana spontanna osoba zo mna nebude, snazit sa presvedcit svet o opaku by bolo zbytocne, ale zato tvarit sa ze sme hroozne tajomne a zaujimave, to takym ako sme my ide o to lepsie, ludia nas tak beru automaticky takze ich v tom staci podporit
akurat tym vecnym obavam sa ani takto neda vyhnut - akekolvek prezradenie sa, chybicka v nami vytvorenom dokonalom "ja", nas potom zvnutra nici este viac, a ked sa chybicky len kopia a kopia, sebavedomie nam padne zas niekde hlboko pod nulu.
(a z pocitu uplnej marnosti sa potom dviha dost tazko.)
takze to asi tiez nie je najlepsi sposob, ale na nic ucinnejsie som dosial neprisla, mozno casom pridem na nejake zavratnejsie teorie
(a ne, neviem prestat vsetko dopodrobna rozpitvavat, a v takychto stavoch bezspankoveho zasekavania sa mam dokonca chut sa s tym aj podelit ale co uz, rozpitvavanie kazdeho pocitu je mojou najfrekventovanejsou cinnostou,
vsak co ine uz so mnou, ked len na snivanie som dobra
Hej presne tak,znie to jednoducho ale ja naozaj neviem ovládať tieto emócie. Niektorí ľudia to berú tak že "veď choď von,skús to". Lenže ako,keď mám slzy v očiach už v momente,keď si na to pomyslím. Neviem sa proste zbaviť toho zlého pocitu,že niečo pokazím-nevyhoviem. A nieje to o tom,že by ma zaujimalo čo si o mne kto myslí. Ale nikto nechce robiť chyby pri niekom,na kom mu záleží.
@kail Už len pri pomyslení na to ma chytá panika a stres. Preto sa neviem donútiť do toho skúšania.
Inak aj ja mám niekedy obavy z ľudí vzhľadom na to akí dokážu byť,takže je to úplne oukej...nie je to vôbec nič zlé a neznamená to,že si chorá alebo blbá...si v pohode,rovnaká ako my,len sa proste nevieš pretvarovať,že ti je dobre s ľuďmi z ktorých nepociťuješ niečo pozitívne...
A si skvelá,že si si to priznala! Hlavne na takomto fóre...takže rešpekt !
Keby som ťa nerešpektoval,tak ťa drzo objímem,aby ti to helflo
Mier
Určite.
@mcvpn Neviem ako si tie návrhy pochopil,ale myslela som tým pozvanie von,na pivo. Nič iné za tým nehľadaj. To že nemám 20 neznamená,že nemôžem spoznávať nových ľudí.
je to len strach ...no a ? nie je to nijaká reálna nebezpečná vec ktorá by ťa mala ohroziť na zdravý alebo ti spôsobiť majetkovú škodu hh
je to iba strach a tréma a to je úplne normálne .. preto by ma skôr prekvapovalo keby si odmietla ten strach aj napriek výhodám ktoré by ti priniesli tie stretnutia ... a až si to doteraz tak robila a nevieš vyriešiť tento problém, skús jednoducho strach iba prekonať a urobiť to aj napriek tomu že sa bojíš ... nestane sa totiž nič vážne ... len sa budeš stále báť, ale no a? aspoň ťa to neobmedzí v tom čo chceš urobiť ...čiže len sa proste zober a postav sa strachu oproti
ja by som to urobil takto keby som sa nevedel prestať báť ... najefektívnejšie nie je totiž vyriešiť a opraviť nástroj k problému (pokial je nástroj nepotrebný a ľahko nahraditelný) ale vyriešiť samotný problém
a ked uz dojde k tomu, ze sa nejaky novy clovek zoznamuje so mnou, tak sa podvedome snazim posobit ako este cudnejsi stvor, nez naozaj som. taky nejaky filter - ked si dost drbnuty, budeme kamarati. ked nie, tak ma budes mat za debila a uz ma nebudes chciet stretnut - toto sa ale teba asi netyka
neviem do akej miery to dokazes ovplyvnit ty, no ako som uz naznacil, ja novych ludi prakticky ignorujem resp. odhanam a tym padom snimi nemam absolutne ziaden problem. asi to nieje idealny sposob, ale mne celkom vyhovuje a este som neprisiel na dovod, preco by som ho mal menit.
@notme Ja hovorím skôr o osobnom stretnutí s novými ľudmi ako o zapadaní do kolektívu.
Divná byt môžem ale nemusí to dopadnút pozitívne v môj prospech. :p
Ja tých ľudí nechcem odohnať. Ak by to tak bolo,tak by som sa ani nesnažila o zmenu alebo nejaké stretnutie.
nič ti reálne nebráni robiť to čo chceš, panika nie je prekážka, je to iba súčasť procesu ... čiže, proste to iba urob a ber tú paniku ako nutnú súčasť
ja som ty
ale dufam ze tiez z toho raz vyrastiem
neviem, nechcem ti brat iluzie ale pochybujem, ze sa s tym da nieco robit. je to proste povahova vlastnost tak ako cokolvek ine a bez ohladu na to co kto tvrdi, ja si stojim za tym, ze ludia sa nemenia.
ak budes trenovat a skusat, mozno sa ti to podari ovladnut (k tomuto asi ziaden advanced tutorial nebude - bud to to zvladnes alebo nie), ale stale to budes citit.
alebo mozes zacat pit... zoznamil som sa tak s mnohymi ludmi...
@silviaaa aspoň niesom sama,ktorú takéto niečo trápi.
@notme Pijem,no nechcem sa opiť vždy keď pôjdem s niekym von a navyše za bieleho dňa. :p
Myslela som to samozrejme v dobrom a viac menej vo všeobecnosti Ono je niekedy aj z tej druhej strany ťažké vyhodnotiť, čo od nej vlastne človek chce počuť a či chce niečo vôbec počuť. Ale pokým sa ľudia jeden o druhého zaujímajú, je ešte stále dobre
čiže to isté, vziať ho ako súčasť
@panakoja1 A aké metódy zoznamovania existuju? ... To s tou kamarátkou nikdy nezabralo a ja som skončila ako piate koleso...
Skús to preniesť do reality a uvidíš, že to pôjde
a bolo to na tri srdceryvne fora minimalne?
a ako covek ktory lubi socfobika a snazil sa jej vsemoznymi radami pomoct..neviem co by som ti poradil, kedze neviem ani jej. asi len ze na vsetko treba trochu viac casu, kym si zvykne (na mojich kamosov, rodinu, dokonca aj na mna, kym sme sa spoznali) a sm srasne rad, ze mala tu trpezlivost a ze jej to stalo zato vydrzat a neujst a nespalit vsetky mosy preistotu, leb je to strasne fajn dievca, moc zaujimava, mudra, prekvapiva, toleranta, blazniva
@gitarista445 ne, nemam s tym problem, len mi prislo dost zabavne ako davas rady s tym, ze ako moze mat taky problem, ked je pekna.. ako keby s tym mala krasa nieco spolocne. a vobec..si ides svoje a dufas, ze nejak holku zmotas, aby si mal nejaky vztah ci co. veskera rada ziadna. a nakonec z teba vypadne to, ze sa ma venovat svojim konckom a mat druhych ludi v zadnej casti tela. co je presne opak toho co potrebuje ona a aku radu chcela. svojim konickom a tomu co ju bavi sa venuje a ludi sa strani. takze rada aby ich mala v riti asi neni moc to, co sa pytala, kedze jej skor ide o socializaciu a o to, aby nesedela doma a nemala u riti druhych, ale bavila sa s nimi tak len tak, mi to prislo smiesne.cele toto tvoje radenie.. nasilu, okate a tendencne. ale aj to moze byt fajn zaciatok pre teba. sak snazil si sa no a ja som si chcel len tak podrypnut
@mygate Tak to má dievča šťastie, že sa jej to podarilo...
Krása s tým nemá naozaj nič spoločné, skôr sebavedomie a to sa od krásy neodvíja. Teda odvíja ale nie v každom prípade.
Tak ale zas tu kvôli mne nechytajte emočné stavy, tak týpek chcel pomôcť. Každá pomoc je pomoc. :p To ako to myslel si odvodiť neviem, nepoznám ho a ani jeho zmýšľanie a chovanie.
uz nebudem, slubujem. ved ja ta mam vlastne trochu rad
Pri komunikacii cez net nemas problem s cudzimi ludmi, ze? Skus vela komunikovat len virtualne, potom prejst do praxe. Ci zly napad?
Nie,tam dokážem komunikovať v pohode. Lenže tu je to ľahšie,pretože jediné čo robím je to,že ťukám do mobilu a je mi jedno,či mám na sebe pyžamo a ležím v posteli. Daný človek nevidí moje správanie,reakcie,preto je to tak jednoduché. S cudzími ľudmi komunikujem virtuálne už dlho,čiže mám praxe už dosť a preto sa už chcem posunúť na ďalší level. :p