1 Vtedy by som mal jej už veriť, a ona mne. Takže predpokladám, že by mi povedala kam ide, ibaže by to bolo dačo vážne čo by som si všimol takže by som sa pýtal.
2 To potom je narušená dôvera a asi to nemôže byť plnohodnotný vzťah. A minulosť je súčasťou človeka, nedá sa celá vymazať, vynechať, tam sú naše korene...
1. Nepotrebujem detaily, ale bolo by divné, keby sa naraz zdvihol, rozlúčil sa a odišiel von. Nepotrebujem počuť s kým všetkým sa stretne a na akých súradniciach sa bude nachádzať, ale očakávala by som, že mi dá aspoň zbežné vysvetlenie, kam ide.
2. Ak sme sa rozhodli spolu bývať, znamená to, že si dôverujeme. To znamená, že ak aj má s rodinou nejaké problémy z minulosti, tak mi o nich už povedal a netají to predo mnou.
1. tak asi by som nechcela vedieť presne,čo,jak,kam,kedy,ským,dokedy..ale určite by ma zaujímalo ..teda keby len tak zrazu odíde a nič nepovie to by som sa naštvala
2. pokiaľ sa za rodinu považuje..matka,otec a podobne..určite aj to by ma zaujímalo..,ale ked to riešiť nechce,nech to zostane teda tak..
pokiaľ by to bola rodina ako predošlá žena alebo tak, čo teda ty asi taký problém nemáš..tak by ma to určite zaujimalo viac..
1. byvame spolu a toto je uplne normalna vec, povie ze ide cca s kym a kam a tym to hasne. nekontorlujem ho, nepreverujem, verim mu. Tiez sa mu nepsovedam krok za krokom.
2. najblizsia rodina ako otec mama by mi bolo zvlastne ak by nas nechcel zoznamit, alebo aspon porozporavat za predpokladu, ze ma zdravy vztah s nimi a ma ich. ak by ich nemal, reps vztah by bol pokazeny bolo by mi to jedno. vzdialenejsia rodina je mi sumafuk.
byvame spolu a urcite by ma zaujimalo kam ide, ale tak spytala by som sa raz a keby mi to neviem preco nechcel povedat, nechala by som ho. preco ho vypocuvat, doverujem mu
a s tou rodinou bolo by mi to cudne ale vedela by som to pochopit, mozno by mali zle vztahy alebo sa tam mohlo udiat nieco zle...
1. opýtala by som sa kam ide, ale nejako extra by som nevyzvedala (čiže ak by povedal že ide na pivo, tak by som sa nepýtala "do ktorej krčmy, s kym ideš, kedy prideš, kolko vypiješ?" to nie)
2. iste by som chcela poznať jeho rodinu (nech je aka je) poprípade sa s nou stretnem len raz a viackrat nie ak je strašna napr. ale neznašam tajomstvá a záhady vo vzťahoch.... žiadna minulosť minulosťou neexistuje...
1. Keby sa zdvihol, nepovedal nič a odišiel, tak sa naštvem..no opýtala by som sa kde ide..ale isto by som mu nezačala diktovať dokedy má byť, a koľko má vypiť..
2. Jeho rozhodnutie, ked nechce, tak by som ho nenútila
1. zaujímalo. ale nie preto, že by som mu neverila ale som zvedavá ale myslím si, že v každom normálnom vzťahu partnerovi nerobí problém samému od seba bez zbytočných otázok povedať kam ide
2.dokázala by som to akceptovať nakoľko asi ani ja by som mu všetko o mojej rodine neprezradila niektoré záležitosti sú až príliš intímne a nerada o nich rozprávam. ale ak by bol ten vzťah príliš vážny a intímny a partnerovi by som naplno dôverovala tak by som mu to asi prezradila. a asi by som od neho očakávala to isté neviem, ňo.
No, ja s partnerom žijem a neviem si to ani predstaviť, že by sa zrazu zdvihol a odišiel preč bez toho, že by povedal, idem tam, budem tam, prídem asi vtedy....veď to je základná slušnosť človeka a popritom aj v prípade vážnych udalostí je potreba, aby človek vedel, kde sa ten druhý nachádza a kedy približne udal príchod - treba vedieť od kedy začať rátať 48 hodín pre nezvestnosť a ja zasa na oplátku nevyzvedám, jeden z dôkazov lásky a vernosti je, že ten druhý sám povie, kde bol a čo robil, ak nemá čo skrývať
no a po druhé, ak ťa partner odmieta čo i len oboznámiť s rodinou, tak ver, že to s tebou až tak vážne nemyslí. Lebo prvé čo každý normálny človek urobí je, že sa svojim partnerom pochváli svojim najbližším, či už rodine, alebo kamarátom. Všetko ostatné sú výhovorky. A ak by ťa nechcel s nimi zoznámiť, tak by ti mal vysvetliť minimálne, že prečo a hm, človek, čo sa s vlastnou rodinou rozháda a nemieni to napraviť, no čo ja viem, s takým by som asi veľa času ja osobne nestrávila
pekná debatka sa tu rozbehla a všetkým zúčastneným ďakujem za názory v podstate ste mi potvrdili, čo som si i sama myslela, len som chcela vedieť, čo si o tom myslia ostatní. ani jedna situácia sa ma osobne zatiaľ netýka, len poznám jednu blízku osôbku, ktorá má také niečo doma a čudujem sa jej, ako s tým dokáže žiť. Ale tak jasné - sto ľudí sto chutí ešte raz ďakujem
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
26 komentov
2. ani nie ale nemusim sa tou situaciou zaoberat
2. keby som nič nemal so žiadnou rodinou partnerky, tak by som bol neskutočne happy
2.nie nemusím vedieť...
2 To potom je narušená dôvera a asi to nemôže byť plnohodnotný vzťah. A minulosť je súčasťou človeka, nedá sa celá vymazať, vynechať, tam sú naše korene...
2. Ak sme sa rozhodli spolu bývať, znamená to, že si dôverujeme. To znamená, že ak aj má s rodinou nejaké problémy z minulosti, tak mi o nich už povedal a netají to predo mnou.
2. pokiaľ sa za rodinu považuje..matka,otec a podobne..určite aj to by ma zaujímalo..,ale ked to riešiť nechce,nech to zostane teda tak..
pokiaľ by to bola rodina ako predošlá žena alebo tak, čo teda ty asi taký problém nemáš..tak by ma to určite zaujimalo viac..
a rodina je minulost zasahujuca do pritomnosti(ak nepomreli).
2. ak by dala rozumne dovody, nepytal by som sa. ale aspon nejake vysvetlenie by tam urcite malo byt
2 nie @6
2. O rodine chcem vedieť. Ak ju nepoznám, chcem vedieť, prečo ju nepoznám. Rodina je dôležitá.
2. najblizsia rodina ako otec mama by mi bolo zvlastne ak by nas nechcel zoznamit, alebo aspon porozporavat za predpokladu, ze ma zdravy vztah s nimi a ma ich. ak by ich nemal, reps vztah by bol pokazeny bolo by mi to jedno. vzdialenejsia rodina je mi sumafuk.
2, dokazal by som to prekusnut, ale henten konkretny argument je smiesny.
a s tou rodinou bolo by mi to cudne ale vedela by som to pochopit, mozno by mali zle vztahy alebo sa tam mohlo udiat nieco zle...
2. tak ak o tom hovoriť nechce tak ok, ale po istom čase by ma to asi aj tak zaujímalo
2. iste by som chcela poznať jeho rodinu (nech je aka je) poprípade sa s nou stretnem len raz a viackrat nie ak je strašna napr. ale neznašam tajomstvá a záhady vo vzťahoch.... žiadna minulosť minulosťou neexistuje...
2. akceptoval by som... ak nechce tak nechce
2. Jeho rozhodnutie, ked nechce, tak by som ho nenútila
2,
2.dokázala by som to akceptovať nakoľko asi ani ja by som mu všetko o mojej rodine neprezradila niektoré záležitosti sú až príliš intímne a nerada o nich rozprávam. ale ak by bol ten vzťah príliš vážny a intímny a partnerovi by som naplno dôverovala tak by som mu to asi prezradila. a asi by som od neho očakávala to isté neviem, ňo.
no a po druhé, ak ťa partner odmieta čo i len oboznámiť s rodinou, tak ver, že to s tebou až tak vážne nemyslí. Lebo prvé čo každý normálny človek urobí je, že sa svojim partnerom pochváli svojim najbližším, či už rodine, alebo kamarátom. Všetko ostatné sú výhovorky. A ak by ťa nechcel s nimi zoznámiť, tak by ti mal vysvetliť minimálne, že prečo a hm, človek, čo sa s vlastnou rodinou rozháda a nemieni to napraviť, no čo ja viem, s takým by som asi veľa času ja osobne nestrávila
2. Áno, minulosť je minulosť, ale keby mi to niekto povedal, tak by som ho za takú tautológiu vysmial
Aj papuče sú papuče a predsa to nemá vplyv na to, že chcem vedieť o jej rodine
Vadilo by mi to, chcel by som to vedieť, žiadne skrývanie sa nekoná.