,že po 18tke/SŠ už pôjde všetko len k horšiemu?napr.že pôjdete na výšku,z ktorej vás dosť pravdepodobne vyhodia,že si nenájdete prácu ktorú by ste dokázali robiť tak aby ste z nej nemali nočné mory a bola aj slušne zaplatená,že proste život je preččoskoro
wtf? do osemnastky ako keby som ani nezila, akoze dobre to prehanam, ale jezisi sice som nemala ziadnu zodpovednost a povinnosti (okrem takych ako ist rano do skoly a prist odtial .. ale nemohla som ani robit co len chcem, cokolvek na svete, tak ako teraz... nikdy v zivote by som to nevratila, zivot je kraaaasny a kto si ho aky spravi taky ho ma :d
ako vraví hejtjú: aký si ho spravíš taký si ho máš .)
a mna napr. vyjebali zo školy ale nemám pocit žeby mi to nejak negatívne ovplyvnilo život .) nuže namiesto štúdia zatial cestujem a pracujem kade tade, spoznavam kultury, učím sa jazyky, pár mesiacov robím, potom si robím výlety (alebo vodičák a potom zasa.... teraz sa chcem začať venovať svojim projektom .) popri práci i nepráci no
každopádne som otvorená tomu ísť zasa na vš, ale keď to príde tak to príde .)
musíš byť otvorený životu a ono to príde .) samozrejme že som dospeláctvo chvílu hejtovala...i som si prešla všeliakymi obdobiami ktoré totálne zruinovali moju detskú predstavu dospelosti ale aj zažila neskutočné veci o ktorých som jakživ ani nefantazírovala .)
život je tu a je bardzo fajny .)
ja uz neviem,v 17 to bolo naj fajn,inak nie a po 18-zle,dobre,potom zle,zle,kus dobre,ale predsa zle,dobre v jednej veci a opat zle,cize co ja viem,ale ja si to asi sama dojebavam-@4 , lenze som bojko,niktoš,labilna,keby som nebola kreten bolo by to o inom asi,tak nebud kreten
ak mas pocit, ze zivot sa ti ruca, hladaj moznosti, rad sa, daj si dokopy, co je pre teba dolezite, ktore sny mozes dosiahnut. Nevzdavaj to pretoze je to tazke, ze na to nemas. Mas na to, co si vybojujes. Cas ta posuva vpred preto, aby si konal. Ak zlenivies, si nikto. Ak robis chyby este mas nadej, ze sa z nich poucis. Aj ked si nikto, robis chyby a stale nevies ako pokracovat, rozmyslaj, vzdy prides s napadom. Potom rotmyslaj ako ho vykonat, aky bude mat vplyv a ci nachadzas este sialenejsi napad, ktory je narocnejsi. Premyslaj a zhmotnuj, konkretizuj a skusaj svoj plan vyplnit odpovedami. Potrva to, ale iba tak dlho ako sa ti bude nad tym chciet premyslat.
Zdieľam tvoj názor. Inak nič osobné, ale vždy keď počujem reči typu- život je taký, aký si kto urobí, strašne ma to vytáča. To je strašná kravina. Plno ľudí by chcelo žiť normálne (či už chorí, v zaostalých krajinách a pod.) a nemôžu, aj keby sa rozkrájali. My síce žijeme v super krajine, kde máš plno možností, ale keď človek proste nemá schopnosti, má smolu. NIekto má dar na jazyky, sa tak môže cestovať a zarábať si na seba, ale niekto proste nemôže. Rovnako aj náhoda je blbec- všetko si naplánuješ, a potom ti osud (alebo čokoľvek iné) skríži plány- bum a máš rakovinu, alebo ti praskne cieva v hlave, alebo ti pri autonehode zomrie celá rodina a ty ani nedokončíš strednú a musíš ísť do smrti makať na pás, aby si sa uživil atď. Proste život je fakt nahovno, a po 18 ti ešte aj pribudne zodpovednosť, ktorú si predtým nemal.
No ale to mám zase zlú náladu, preto vidím všetko tak hnusne.
na jednej strane áno,na druhej nie. ja si hovorím,že keď pôjdem na vš,všetko bude lepšie,lebo budem samostatnejšia,nebude ma nikto kontrolovať,nebudem sa musieť spovedať rodičom,budem v novom prostredí,medzi novými ľuďmi,budem sociálnejšia,budem mať kamarátov a budem sa venovať tomu,čo chcem v budúcnosti robiť.. a tak nejak neplánujem ísť na vš s pocitom,že ma vyhodia ,ak ma vezmú,tak sa budem držať jak mucha na mucholepke a budem robiť všetko pre to,aby som si išla za svojim. a ja si tak naivne hovorím,že možno si nájdem aj frajera a tak .. ale samozrejme,že mám trochu ,,strach'',že všetko nepôjde podľa mojich predstáv,že nebudem taká šikovná,že mi to nepôjde,že si nenájdem prácu podľa mojich predstáv... a že to bude zasa len učiť sa učiť sa učiť sa a nemať nič zo života a možno zasa nebudem mať žiadnych kamarátov.
len mi to nepríde tak,že doteraz som sa mala nejako extra dobre a že by môj život mal nejaký zmysel.. skôr mi to príde,že som len obmedzovaná rodičmi,nikam nechodím,lebo bývam v riti,škola ma nebaví,lebo na gympli mám trilión zbytočností a hlúpostí,ktoré ma nezaujímajú a nevenujem toľko času tomu,čomu sa chcem venovať.
ale na druhej strane sa aj bojím,že ma na vš nevezmú a potom zo mňa nič nebude a budem niktoš no a potom sa mi ťažko bude hľadať motivácia a zmysel života.
v prvom rade už nejak neriešim svoju budúcnosť, snažím sa žiť v prítomnosti a na minulosť tiež kašlať, pekné spomienky som si ponechal, zo zlých sa snažím akurát poučiť a nevraciať sa k nim... po 18 som zažil úžasné veci a budem si ich pamätať do konca života, do 18 som zažil aj veľmi zlé veci...
kasli na neuspech, budes robit ine. Ale ak ti nevyde skola, najskor najblizsi rok budes pracovat, tiez mozes poznat mileho kolegu, kamaratky, v prvom rade hladaj viac moznosti. Vzdy dosiahnes nieco, ked si po kazdej chybe povies, nevadi. Ked sa chces osamostatnit, mas to tazke. Len tvrdo makaj, vzdy sa dostavi pozitivny vysledok. Mas cas, v pohode ries problemy. Neda sa mat vsetko naraz, o to viac ta bude tesit odmena. Len nezabudni co chces, mas na to prekonat svoje hranice, zhmotnis sny, zazijes prijrmne pocity po dobre odvedenej praci na sebe. Rychle stastie je nakazliva predstava. Najma nezanevri na disciplinu, trening, vzdelanie, oddych, aj tie najprimitivnejsie potreby treba splnit, tak pekne zaradom. Obcas mam pocit, ze staci len chapat a potom to len skusat, stale nove veci. Nie tie iste farby, ti isti ludia, zvuky a miesta. Vyjdi s povahou tebe vlastnou, pytaj sa, planuj, premyslaj, poznavaj. Nech sa citis hoci mizerne, nie si sama na svete. @limetkajaja
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
28 komentov
a mna napr. vyjebali zo školy ale nemám pocit žeby mi to nejak negatívne ovplyvnilo život .) nuže namiesto štúdia zatial cestujem a pracujem kade tade, spoznavam kultury, učím sa jazyky, pár mesiacov robím, potom si robím výlety (alebo vodičák a potom zasa.... teraz sa chcem začať venovať svojim projektom .) popri práci i nepráci no
každopádne som otvorená tomu ísť zasa na vš, ale keď to príde tak to príde .)
musíš byť otvorený životu a ono to príde .) samozrejme že som dospeláctvo chvílu hejtovala...i som si prešla všeliakymi obdobiami ktoré totálne zruinovali moju detskú predstavu dospelosti ale aj zažila neskutočné veci o ktorých som jakživ ani nefantazírovala .)
život je tu a je bardzo fajny .)
"Ja som študent veľmo starý, nedožijem sa do jari..."
No ale to mám zase zlú náladu, preto vidím všetko tak hnusne.
len mi to nepríde tak,že doteraz som sa mala nejako extra dobre a že by môj život mal nejaký zmysel.. skôr mi to príde,že som len obmedzovaná rodičmi,nikam nechodím,lebo bývam v riti,škola ma nebaví,lebo na gympli mám trilión zbytočností a hlúpostí,ktoré ma nezaujímajú a nevenujem toľko času tomu,čomu sa chcem venovať.
ale na druhej strane sa aj bojím,že ma na vš nevezmú a potom zo mňa nič nebude a budem niktoš no a potom sa mi ťažko bude hľadať motivácia a zmysel života.