Verím v čistú materinskú lásku.. lásku k dieťaťu, ktoré matka nosila 9 mesiacov pod srdcom, dala mu život a robí všetko preto, aby jeho život stál za to. Aby sa z neho stal dobrý človek. Dáva mu kus zo seba, stará sa o neho a má o neho strach.
Verím v lásku k matke/otcovi zo strany dieťaťa, ktoré je za všetku starostlivosť vďačné... ktoré nájde u rodiča oporu.
Verím v lásku k Bohu.. akémukoľvek, či už zadefinovaného v nejakej literatúre alebo tomu, ktorého si človek vytvorí v hlave a je iba jeho ..v ťažkých časoch sa mu spovedá a vie, že je jeho oporou resp. si vytvorí oporu.. keď je šťastný, zdieľa to s ním. Možno viera v Neho je to, čo potrebuje a ľúbi to, pretože sa na to vždy obracia a verí.
Verím v lásku v samého seba ..keď sme na seba hrdí a vieme sa pochváliť, vieme so sebou komunikovať. Keď máme o seba strach. Keď si povieme, že sme niečo urobili zle ale chceme to napraviť, pretože nám na sebe záleží.
Verím v lásku vo vesmír, prírodu, zvieratá - že si tieto veci ctíme a chceme ich chrániť, pretože nám niečo dávajú a my sme za to vďační.
A v neposlednom rade verím v partnerskú lásku.
V to, že sa stretnú dvaja, ktorí si sú všetkým a nadovšetko si seba vážia, pociťujú k tomu druhému vďaku za to, čo pre neho urobil, za to, že vlastne je a oni vďaka nemu pociťujú šťastie.
človek nemusí všetko z tohto vymenovaného pociťovať ale nepochybne to existuje.
človek potrebuje ľúbiť a byť ľúbený.. nie sme stroje.
Samozrejme, je to vedecky dokázaná psychická a chemický reakcia v ľudskom tele - teraz nehovorím o zamilovanosti, to je čisto chemická reakcia a po čase opadne. Potom po svete chodia zdeptaný blbci, čo už "neveria v lásku"
Neverim na nejaky magicky pocit, verim len na chemicke reakcie v mozgu, pripadne na spominanu fyzicku pritazlivost. Ale laska ako duchovno je imho blbost, tak ako samotne duchovno.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
34 komentov
Verím v čistú materinskú lásku.. lásku k dieťaťu, ktoré matka nosila 9 mesiacov pod srdcom, dala mu život a robí všetko preto, aby jeho život stál za to. Aby sa z neho stal dobrý človek. Dáva mu kus zo seba, stará sa o neho a má o neho strach.
Verím v lásku k matke/otcovi zo strany dieťaťa, ktoré je za všetku starostlivosť vďačné... ktoré nájde u rodiča oporu.
Verím v lásku k Bohu.. akémukoľvek, či už zadefinovaného v nejakej literatúre alebo tomu, ktorého si človek vytvorí v hlave a je iba jeho ..v ťažkých časoch sa mu spovedá a vie, že je jeho oporou resp. si vytvorí oporu.. keď je šťastný, zdieľa to s ním. Možno viera v Neho je to, čo potrebuje a ľúbi to, pretože sa na to vždy obracia a verí.
Verím v lásku v samého seba ..keď sme na seba hrdí a vieme sa pochváliť, vieme so sebou komunikovať. Keď máme o seba strach. Keď si povieme, že sme niečo urobili zle ale chceme to napraviť, pretože nám na sebe záleží.
Verím v lásku vo vesmír, prírodu, zvieratá - že si tieto veci ctíme a chceme ich chrániť, pretože nám niečo dávajú a my sme za to vďační.
A v neposlednom rade verím v partnerskú lásku.
V to, že sa stretnú dvaja, ktorí si sú všetkým a nadovšetko si seba vážia, pociťujú k tomu druhému vďaku za to, čo pre neho urobil, za to, že vlastne je a oni vďaka nemu pociťujú šťastie.
človek nemusí všetko z tohto vymenovaného pociťovať ale nepochybne to existuje.
človek potrebuje ľúbiť a byť ľúbený.. nie sme stroje.