Poznáte to. Idete prvý krát do spoločnosti, kde budete s neznámymi ľuďmi (oslava, nová práca, partnerovi kamaráti a pod). Viete ako sa správať a hneď zapadnete medzi nich alebo sa spočiatku správate "divne" a potrebujete svoj čas aby ste zapadli?+1.koment
Prosím, napíšte ako je to u vás pri zoznamovaní sa s novými ľuďmi. Mne sa totiž často stáva, že prvýkrat sa správam ako pako, neviem dobre nadviazať tie sociálne kontakty, ale keď som s tým človekom neskôr, už to ide v pohode a aj sa mi stalo, že mi človek povedal že na prvýkrat som vyzerala odmerane ale že v skutočnosti som v pohode Prosím, podeľte sa o vaše skúsenosti
neformálne zoznámenie s partiou sa celkom dá, problém je pri pracovných pohovoroch, s klientmi (teraz už nie) a vo vzťahoch, na prvom rande, tam prvý dojem neviem robiť, asi preto, lebo som v strese a čím mi na práci a frajerovi viac záleží, tým horšie
záleží od konkrétnej skupiny ĺudí, ak mi sadnú, je pre mňa ľahké sa zoznámiť a zapadnúť,ak mi nesadnú, jednak nemám záujem a jednak vyzerám ako totálny asociál
Nemám vôbec problém sa baviť kamarátsky aj s človekom, ktorého prvýkrát vidím. Vždy si predstavím, že prosto je to len človek z masa a kostí a viac-menej každý žijeme nejaké životy a tak...a som pri tom dosť ukecaný, čím asi trochu niečo skrývam ...rád vediem diskusiu ja a nie, aby sa on pýtal ...no a potom je tá druhá stránka veci, že či sa mu môj kamarátsky, úprimný prístup páči, lebo veľa ľudí je takých, že ou ! stop ! mám svoje postavenie, status, nechcem sa s tebou tešiť zo života...
Hmm.. moc neviem aký byť alebo sa správať na verejnosti medzi neznámymi ľuďmi, preto bývam spočiatku na verejnosti tichý, málo zhovorčivý, opatrný a málo sa zapájam zo začiatku, pričom asi budím dojem introverta pre ostatných.. Postupne časom je to lepšie, aj keď stále nie som tak medzi cudzími ľuďmi otvorený a nebudím dojem exota alebo niekoho kto je stredobodom pozornosti. Najotvorenejší som medzi tými, ktorých poznám dosť dlho, najlepšie celý život. Takže tak nejak podobne, nie som nejaký vodca partie, toto nemám v krvi..
Veľmi záleží od toho, s kým to je.
Pracovný pohovor: som úprimná, hovorím tak nejako odľahčene, že aj nejaké trápne vtípky tam hodím, ale som nervózna.
Pracovný kolektív: som ticho, len odpovedám na otázky, počúvam. Z toho si vyberiem, či budem sama sebou, alebo budem ticho, lebo sa s tými ľuďmi nechcem baviť.
Nerobí mi problém si tancovať, spievať pred ľuďmi, s ktorými som sa práve stretla. Záleží od nálady, či som uvoľnená, či nemám chuť na interakcie. Ešte tu je aj moja informáciami oplývajúca stránka, ktorú mám veľmi rada, no také rozhovory nemávam často. Keď už, tak vždy zostane v rovnakom duchu.
Rodinné oslavy: som ticho, lebo tam nechcem byť.
Rande: Buď som totálne v pohode, skáčem si, spievam si, teším sa... Alebo som trochu nervózna, že čo mám vlastne robiť.
Najväčší problém mám s tými pracovnými kontaktmi. Keďže si tam všetci tykajú, ale ja sa tam s nikým nezoznámim, tak neviem, ako ich mám zdraviť. Tak som ticho a vyzerám jak debil, čo ani pozdraviť nevie.
Okej, trochu som sa rozpísala. A popritom oničom... No nič. Som ukecaný tvor. Ale nie hneď s každým. Veľmi si vyberám.
neviem, ale asi hej budím sympatický dojem podľa pozorovaní, no neviem čím to je ja sama strašne stresujem pred prvým nejakým osobným stretnutím s jedným konkrétnym človekom, napr. keby idem na pohovor alebo na rande, a pritom denne v práci stretávam stovky nových a než ámych ľudí, čo nie je práve to isté, ale nemám problém nadviazať nezáväznú konverzáciu s neznámymi alebo zoznámiť sa v partii a podobne. asi sa to odvíja od toho, že akoby pod tlakom toho, že viem že “musím” urobiť dojem na konkrétneho jedného človeka mám z toho stres, a pritom keď improvizujem bežne a nesnažím sa na nikoho zapôsobiť pretože “nemusím”, tak to okolie hodnotí pozitívne
neviem sa pretvarovať, robiť dobrý dojem, len preto lebo sa to patrí..
veď stačí počúvať reči iných- iného a ste na čistom s kým máte tu česť...
ak je to pre mňa idiotizmus, potom sa otočím a dovi...
nemám zapotrebí sa niekomu poklonkovať, podlizovať a robiť "dobrý dojem, lebo dotyčný je "niekto"...
neviem, ja nejak to spoznavanie sa s novymi ludmi moc neprezivam. byvam vacsinou uvolnena a prirodzena a zatial som sa nestretla s nejakym opovrhnutim, tak snad to s tym dojmom nie je take zle ale jasne ze s niekym si sadnem viac, s niekym menej, niekedy to ide hned a inokedy to chvilu trva, kym sa nejak zladime, ak vobec. a tiez su samozrejme skupiny ludi, medzi ktorych ani nemam potrebu a zaujem zapadnut
fuu, asi ani nie ja bývam väčšinou sprv nervózny a neskôr sa oťukám ak mi ľudia / človek sadne, niekedy mi to trvá dlhšie niekedy kratšie ale každopádne je to omnoho lepšie ako kedysi ... čiže neskôr majú ten dojem dobrý zo mňa
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
20 komentov
Pracovný pohovor: som úprimná, hovorím tak nejako odľahčene, že aj nejaké trápne vtípky tam hodím, ale som nervózna.
Pracovný kolektív: som ticho, len odpovedám na otázky, počúvam. Z toho si vyberiem, či budem sama sebou, alebo budem ticho, lebo sa s tými ľuďmi nechcem baviť.
Nerobí mi problém si tancovať, spievať pred ľuďmi, s ktorými som sa práve stretla. Záleží od nálady, či som uvoľnená, či nemám chuť na interakcie. Ešte tu je aj moja informáciami oplývajúca stránka, ktorú mám veľmi rada, no také rozhovory nemávam často. Keď už, tak vždy zostane v rovnakom duchu.
Rodinné oslavy: som ticho, lebo tam nechcem byť.
Rande: Buď som totálne v pohode, skáčem si, spievam si, teším sa... Alebo som trochu nervózna, že čo mám vlastne robiť.
Najväčší problém mám s tými pracovnými kontaktmi. Keďže si tam všetci tykajú, ale ja sa tam s nikým nezoznámim, tak neviem, ako ich mám zdraviť. Tak som ticho a vyzerám jak debil, čo ani pozdraviť nevie.
Okej, trochu som sa rozpísala. A popritom oničom... No nič. Som ukecaný tvor. Ale nie hneď s každým. Veľmi si vyberám.
veď stačí počúvať reči iných- iného a ste na čistom s kým máte tu česť...
ak je to pre mňa idiotizmus, potom sa otočím a dovi...
nemám zapotrebí sa niekomu poklonkovať, podlizovať a robiť "dobrý dojem, lebo dotyčný je "niekto"...