Prečo sa ľudia berú? Je to vôbec k niečomu dobré? Aký význam má podľa vás manželstvo? Prečo riešiť svadbu a manželstvo? Ak ste zobraný so svojou polovičkou, prečo ste sa tak rozhodli? Čo vás k tomu viedlo?
Táto téma mi prišla na um po tom, čo som tu čítala tému s názvom "Ako dlho vydrží Tvoja rodina?". Mne totiž nejako nechýba svadba a rada sa dozviem, že na čo to vôbec je? Pritom som už šesť rokov vo vzťahu a vzájomne si rozumieme, ale ani jeden z nás sa to nerozhodol nikam posunúť a ani mi to nechýba. Nechýba mi ten jeden deň slávy a fotky na chvastanie a pridanie partnerovho priezviska k môjmu...
Podľa mňa je to hlavne kvôli deťom. Je taký záväzok, ktorý má zabezpečiť určitú istotu toho, že dvaja ľudia vychovajú decko aspoň do tej určitej doby než sa rozvedú. Ak sú dvaja manželia a majú dieťa/deti, tak im z toho vyplývajú výhody ako sú materská, príspevky na dieťa a tak. Čiže je to hlavne pre to aby dieťa malo dobré podmienky na svoj rozvoj, hlavne teda do tých 15 rokov, potom sa väčšinou ľudia rozvádzajú.
@anjelik263 Pre mňa s priateľkou to bude akýsi pomyselný medzník pre založenie rodiny, tiež sa hodia niektoré tie administratívne pičovinky. Inak je to v podstate len pojem . Sú ľudia, ktorý žiadne mezníky nepotrebujú na to aby sa cítili ako rodina a sú ľudia, ktorý to berú ako nejaký znak dospelosti ich vzťahu iní zasa ako poslednú sviatosť v očiach ježiška aby si konečne mohli vidieť genitáli.
Ja sama svadbu nechcem ale inak sa vôbec nezastavujem nad tým, prečo sa niekto berie atd. Proste su ludia, ktorí majú radi tradície, sú moc veriaci, že je to pre nich podstatné alebo v tom vidia iné výhody
Frajera si vezmem preto, lebo to považujem za nejaký symbol rozhodnutia ostať v živote už len s ním.
A áno viem že to tak u veľa ľudí neskončí, ale nejdem sa nimi nejako zaoberať, lebo je to moja vec a môj/náš pohľad
A potom ťa obrovská kopa administratívy, keď si budeme prenajímať byt, kupovať dom, auto a hlavne aj mať deti, či v prípade že by sa niekomu z nás niečo o stalo tak chcem aby sme formálne boli pár.
A, hej. Áno chcem peknú svadbu a biele šaty so sedmokráskami
A keď vidím aké choré sú niektoré vzťahy, alebo aj ľudia samotní vo svojom vnútri tak ma rozvodovosť vôbec neprekvapuje.
Nedávno sa mi vydávala kamoška. Svadbu sme pripravovali viac ako rok, dali za ňu dokopy 11 tisíc eur a deň po aj tak povedala, že si to celé ani nestihla užiť.
Dostali síce drahé dary, ale s odstupom času si uvedomili, že tie peniaze mohli radšej investovat do domu.
Asi pre to, že pre niektorých ľudí to nie je len o tom "jeden deň slávy a fotky na chvastanie a pridanie partnerovho priezviska k môjmu"..
Pre mňa je svadba symbol toho, že sme sa rozhodli jeden pre druhého na celý život, niekto ten akt nepotrebuje, ja áno, nevidím na tom nič zlé..
Nehovoriac o množstve papierovačiek neskôr na úradoch, založenie rodiny.. proste nevidim v tom žiadne nevýhody
Pre mňa je manželstvo jedna z tých najslávnostnejších udalostí, ktoré môžem(e) v živote prežiť a zároveň je povolaním.
Je to záväzný sľub pred mojou rodinou, jej rodinou, celým svetom a pred Bohom, že ju budem milovať a ctiť za každých okolností, ktorý chcem(e) dodržať do smrti.
Je to uistenie jej rodiny a jej, že to s ňou myslím vážne a že svoj sľub chcem dodržať s Božou pomocou.
Je to rozhodnutie vzťah budovať ešte vo väčšej intimite medzi nami než to bolo pred manželstvom.
Je to vytvorenie nielen ľudského ale i duchovného spoločenstva medzi nami (ja, ona a Boh).
Je to oslava lásky medzi nami a lásky Boha k nám...
Pretože to nie je o nachádzaní výhod aké z toho môžem mať, či o hľadaní rozdielov medzi nami (lebo tie vždy budú), ale je to o slobodnom rozumnom rozhodnutí chcieť prežívať s tým druhým niečo oveľa hlbšie, aj keď ešte náročnejšie...
Neviem si predstaviť, že by som s niekým chodil 6 rokov a stále nevedel, kam to smeruje. Bolo by to nefér aj voči mojej priateľke, ktorej mám byť oporou a istotou, o ktorú sa smie oprieť.
Je to veľké riziko chodiť spolu "príliš dlho" a nevedieť, nechcieť sa rozhodnúť či chcem s človekom zostarnúť alebo nie. Totiž sa dvaja po takom dlhom čase dostávajú do určitého životného stereotypu, a ten sa ťažšie prekonáva tomu, kto nevie kam smeruje a prečo...
Manželstvo je o odvahe čeliť spoločne všetkému čo príde:
"Mnohí ľudia, ktorí vstupujú do manželstva, si neuvedomujú, že neprišli do cieľa, ale skôr len vyrazili na cestu. Na cestu dobrodružstva, bolesti, obety, ale aj veľkej lásky, očisťovania, rastu. Mnohí si pri zakladaní manželstva neuvedomujú, že vstupujú do zväzku, ktorý je len pozemskou skutočnosťou a realitou. Nemyslia na to, že raz (možno aj veľmi skoro) ich môže od partnera oddeliť choroba, nešťastie či smrť. Mnohí nie sú pripravení čeliť realite, keď sa im jedného dňa zrúti ako domček z karát to ich rozprávkové “forever”." - zdroj: » www.bezhranicna.sk/clanky/patria-k...
Manželstvo dobre vystihuje jeden príbeh od B. Ferrera:
Jedného dňa sa študent spýtal svojho učiteľa: „Učiteľu, čo je to láska?“
Učiteľ mu odpovedal: „Skôr, ako ti odpoviem na tvoju otázku, choď na pole, nájdi tú najväčšiu pšenicu a vráť sa späť. Ale pravidlo je, že cez pole môžeš prejsť iba raz. Nemôžeš sa v poli vrátiť, aby si splnil svoju úlohu, čo najlepšie.“
Študent teda išiel na pole. Keď prechádzal prvým radom, uvidel krásnu veľkú pšenicu. Ako k nej podišiel, zamyslel sa: "Možno neskôr uvidím ešte väčšiu ako je táto". O chvíľu skutočne uvidel väčšiu, ale opäť sa zastavil a pomyslel si, že možno tam ďalej bude predsa len ešte väčšia, a tak ju neodtrhol.
Neskôr, keď už prešiel viac ako polovicu poľa, začal si uvedomovať, že pšenica, ktorou prechádza nie je zďaleka taká veľká ako tá, ktorú videl na začiatku svojej cesty. Pochopil, že o tú najväčšiu už prišiel a ľutoval, ako sa rozhodol. Prešiel teda poľom a vrátil sa k učiteľovi späť s prázdnymi rukami.
Učiteľ mu povedal: „Tak toto je láska. Neprestávaš stále hľadať tú lepšiu. Až neskôr pochopíš, že si prepásol toho najlepšieho človeka...“
„A čo je potom manželstvo?“ opýtal sa zvedavo študent.
Učiteľ mu odpovedal: „Skôr ako ti poviem odpoveď, choď na kukuričné pole, nájdi tú najväčšiu kukuricu a vráť sa. Ale pravidlo je rovnaké: Môžeš prejsť poľom iba raz. Nesmieš sa vracať.“
Študent teda išiel na pole. Tento krát už bol pripravený neurobiť tú istú chybu. Keď sa dostal do polovice poľa, vybral si stredne veľkú kukuricu, s ktorou bol spokojný a šiel späť k učiteľovi.
Učiteľ mu povedal: „Dnes si priniesol kukuricu. Hľadal si takú, ktorá je pekná a veríš, že je to tá najlepšia, akú si mohol dostať. To je manželstvo. Človek prestane hľadať a úprimne verí, že našiel to najlepšie, čo mohol."
Tak ti úprimne prajem aj tvojmu priateľovi veľa odvahy na tento rozumný a významný krok v živote...
aby dvoch ľudí štát považoval za rodinu, aby mali voči sebe práva a povinnosti... nato je svadba. a je to dobré, lebo bez toho sú si dvaja ľudia v očiach štátu cudzí aj keby spolu žili 20 rokov... informácie o zdravotnom stave, dedičstvo atd, na nič nemáš nárok bez svatby... pokiaľ si to neošetríš inak... milion papiermi ... svatba je romantická vec aj všetko, spečatenie lásky bla bla, ale aj tak prvotne išlo vždy o to, spojiť dvoch ľudí do rodiny, alebo ak zájdeme ďalej do minulosti tak o spojenie majetku dvoch rodín
@13 +
"Viete rovnako dobre ako ja, že v dnešnom svete láska nebezpečne stratila hodnotu. Niektorí ľudia už na lásku neveria, zvlášť na lásku jedného stáleho páru: Manželstvo už vraj nie je nevyhnutné. Vernosť? – Vec úplne nemožná.
Život na skúšku? – Nevyhnutnosť.
Láska? – Fyzická rozkoš, “technika”, ktorú sa človek učí a ktorú treba za každú cenu ovládať…"
(z knihy - Michel Quoist: Rozprávaj mi o láske)
@georg21
ten krestansky idealizmus v tejto teme nie je na skodu. Ale ako by mala vyzerat krestanska svadba ? Ak o tom nieco vies napis prosim, lebo tam je x dalsich podotazok, niektore svadovne tradicie su skor ludovy vytvor, napr. Rozbijaju sa tam taniere, a recituju sa tie dedinske rymovacky , pije sa tam,obziera a mozno aj nejaky prehnany luxus tiez nie je dobry. sak to vsetko su hriechy z krestanskeho pohladu, ci ?
@heineken ak sú to len ľudové tradície a nepripisujú im ľudia nejakú moc (napr. nosenie šťastia, detí...) tak to nie je zlé.
Naša ľudová tradícia má veľa super zvykov, ktoré treba zachovávať...
ide o to, že vyhlásiš pred svojou komunitou (rodinou, priateľmi, ľuďmi na ktorých ti záleží či aj celým svetom) že toto je muž/žena tvojho života. je to oslava lásky. a taktiež menej romantická časť, oznámiš to aj systému, aby boli uľahčené všetky tie byrokratické záležitosti...
Sviatosť manželstva je veľmi tajomná vec, ktorou sa dvaja spájajú v jedného človeka dušou i telom.Prisahajú si vernosť pred Bohom i pred ľuďmi. Touto sviatosťou si spečaťujú sľub odovzdanosti vo všetkom, celou svojou bytosťou.Touto sviatosťou vyvrcholuje láska eros v lásku agapé.Dnes žije veľa párov akože ,,nadivoko", lebo sa nechcú viazať a v prípade nezhody rýchlo ,,vkĺznuť pod inú perinu." A to je práve to, čo ich zväzuje a robí sebeckými.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
25 komentov
A áno viem že to tak u veľa ľudí neskončí, ale nejdem sa nimi nejako zaoberať, lebo je to moja vec a môj/náš pohľad
A potom ťa obrovská kopa administratívy, keď si budeme prenajímať byt, kupovať dom, auto a hlavne aj mať deti, či v prípade že by sa niekomu z nás niečo o stalo tak chcem aby sme formálne boli pár.
A, hej. Áno chcem peknú svadbu a biele šaty so sedmokráskami
A keď vidím aké choré sú niektoré vzťahy, alebo aj ľudia samotní vo svojom vnútri tak ma rozvodovosť vôbec neprekvapuje.
Dostali síce drahé dary, ale s odstupom času si uvedomili, že tie peniaze mohli radšej investovat do domu.
Pre mňa je svadba symbol toho, že sme sa rozhodli jeden pre druhého na celý život, niekto ten akt nepotrebuje, ja áno, nevidím na tom nič zlé..
Nehovoriac o množstve papierovačiek neskôr na úradoch, založenie rodiny.. proste nevidim v tom žiadne nevýhody
Je to záväzný sľub pred mojou rodinou, jej rodinou, celým svetom a pred Bohom, že ju budem milovať a ctiť za každých okolností, ktorý chcem(e) dodržať do smrti.
Je to uistenie jej rodiny a jej, že to s ňou myslím vážne a že svoj sľub chcem dodržať s Božou pomocou.
Je to rozhodnutie vzťah budovať ešte vo väčšej intimite medzi nami než to bolo pred manželstvom.
Je to vytvorenie nielen ľudského ale i duchovného spoločenstva medzi nami (ja, ona a Boh).
Je to oslava lásky medzi nami a lásky Boha k nám...
Pretože to nie je o nachádzaní výhod aké z toho môžem mať, či o hľadaní rozdielov medzi nami (lebo tie vždy budú), ale je to o slobodnom rozumnom rozhodnutí chcieť prežívať s tým druhým niečo oveľa hlbšie, aj keď ešte náročnejšie...
Neviem si predstaviť, že by som s niekým chodil 6 rokov a stále nevedel, kam to smeruje. Bolo by to nefér aj voči mojej priateľke, ktorej mám byť oporou a istotou, o ktorú sa smie oprieť.
Je to veľké riziko chodiť spolu "príliš dlho" a nevedieť, nechcieť sa rozhodnúť či chcem s človekom zostarnúť alebo nie. Totiž sa dvaja po takom dlhom čase dostávajú do určitého životného stereotypu, a ten sa ťažšie prekonáva tomu, kto nevie kam smeruje a prečo...
Manželstvo je o odvahe čeliť spoločne všetkému čo príde:
"Mnohí ľudia, ktorí vstupujú do manželstva, si neuvedomujú, že neprišli do cieľa, ale skôr len vyrazili na cestu. Na cestu dobrodružstva, bolesti, obety, ale aj veľkej lásky, očisťovania, rastu. Mnohí si pri zakladaní manželstva neuvedomujú, že vstupujú do zväzku, ktorý je len pozemskou skutočnosťou a realitou. Nemyslia na to, že raz (možno aj veľmi skoro) ich môže od partnera oddeliť choroba, nešťastie či smrť. Mnohí nie sú pripravení čeliť realite, keď sa im jedného dňa zrúti ako domček z karát to ich rozprávkové “forever”." - zdroj: » www.bezhranicna.sk/clanky/patria-k...
Manželstvo dobre vystihuje jeden príbeh od B. Ferrera:
Jedného dňa sa študent spýtal svojho učiteľa: „Učiteľu, čo je to láska?“
Učiteľ mu odpovedal: „Skôr, ako ti odpoviem na tvoju otázku, choď na pole, nájdi tú najväčšiu pšenicu a vráť sa späť. Ale pravidlo je, že cez pole môžeš prejsť iba raz. Nemôžeš sa v poli vrátiť, aby si splnil svoju úlohu, čo najlepšie.“
Študent teda išiel na pole. Keď prechádzal prvým radom, uvidel krásnu veľkú pšenicu. Ako k nej podišiel, zamyslel sa: "Možno neskôr uvidím ešte väčšiu ako je táto". O chvíľu skutočne uvidel väčšiu, ale opäť sa zastavil a pomyslel si, že možno tam ďalej bude predsa len ešte väčšia, a tak ju neodtrhol.
Neskôr, keď už prešiel viac ako polovicu poľa, začal si uvedomovať, že pšenica, ktorou prechádza nie je zďaleka taká veľká ako tá, ktorú videl na začiatku svojej cesty. Pochopil, že o tú najväčšiu už prišiel a ľutoval, ako sa rozhodol. Prešiel teda poľom a vrátil sa k učiteľovi späť s prázdnymi rukami.
Učiteľ mu povedal: „Tak toto je láska. Neprestávaš stále hľadať tú lepšiu. Až neskôr pochopíš, že si prepásol toho najlepšieho človeka...“
„A čo je potom manželstvo?“ opýtal sa zvedavo študent.
Učiteľ mu odpovedal: „Skôr ako ti poviem odpoveď, choď na kukuričné pole, nájdi tú najväčšiu kukuricu a vráť sa. Ale pravidlo je rovnaké: Môžeš prejsť poľom iba raz. Nesmieš sa vracať.“
Študent teda išiel na pole. Tento krát už bol pripravený neurobiť tú istú chybu. Keď sa dostal do polovice poľa, vybral si stredne veľkú kukuricu, s ktorou bol spokojný a šiel späť k učiteľovi.
Učiteľ mu povedal: „Dnes si priniesol kukuricu. Hľadal si takú, ktorá je pekná a veríš, že je to tá najlepšia, akú si mohol dostať. To je manželstvo. Človek prestane hľadať a úprimne verí, že našiel to najlepšie, čo mohol."
Tak ti úprimne prajem aj tvojmu priateľovi veľa odvahy na tento rozumný a významný krok v živote...
"Viete rovnako dobre ako ja, že v dnešnom svete láska nebezpečne stratila hodnotu. Niektorí ľudia už na lásku neveria, zvlášť na lásku jedného stáleho páru: Manželstvo už vraj nie je nevyhnutné. Vernosť? – Vec úplne nemožná.
Život na skúšku? – Nevyhnutnosť.
Láska? – Fyzická rozkoš, “technika”, ktorú sa človek učí a ktorú treba za každú cenu ovládať…"
(z knihy - Michel Quoist: Rozprávaj mi o láske)
ten krestansky idealizmus v tejto teme nie je na skodu. Ale ako by mala vyzerat krestanska svadba ? Ak o tom nieco vies napis prosim, lebo tam je x dalsich podotazok, niektore svadovne tradicie su skor ludovy vytvor, napr. Rozbijaju sa tam taniere, a recituju sa tie dedinske rymovacky , pije sa tam,obziera a mozno aj nejaky prehnany luxus tiez nie je dobry. sak to vsetko su hriechy z krestanskeho pohladu, ci ?
Naša ľudová tradícia má veľa super zvykov, ktoré treba zachovávať...