-prežil som skutočnú lásku a bolo to nekonečne dokonalé
-naučil som sa, čo je to dôvera
-už viem, čo je to opora prakticky vo všetkom
-naučil som sa, že určite nevidím do hlavy iným ľuďom a všetko nemusí byť také, ako sa na prvý pohľad zdá
-odnaučil som sa ohovárať a riešiť iných ľudí a zamerať sa na podstatnejšie veci v živote
-spoznal som aj menej konzumný pohľad na svet
-bolo mi nastavené zrkadlo.. nemilosrdne odrážajúce aj to zlé
-naučil som sa milovať hory
-spoznal som veľa kvalitného umenia
-naučil som sa ťahať za jeden povraz a nebojovať proti človeku ktorého milujem
-naučil som sa neodsudzovať a nesúdiť ľudí
-naučil som sa byť pokornejší (aj keď to tu tak nevyzerá )
-stal som sa lepším človekom (aj keď sa to tu na Birci nezdá ale samozrejme mám toho ešte veľa čo zlepšovať)
Zistil som, prečo sa hovorí, že láska je slepá, keď som mal oči len pre ňu, no zároveň to znamenalo, že som prehliadal to, čo by som iným netoleroval. Že slová netreba brať tak vážne, pretože len činy ukážu akí sme, aj keď sme na pokraji duševného vypätia. Mohol by som tiež hovoriť o podpore a pochopení a preto sa dá láska hľadať aj v iných ako len od partnerky. A že ak ju raz necháš ísť, uletí ti tak vysoko, že na ňu nedosiahneš.
Mala som jedného. A naučila som sa pri ňom že:
-niektorí ľudia sú kokoti
-ľudia ako on sú dvojnásobní kokoti
-mala som sa na to vysrať a počkať si na vzťah v staršom veku
-netreba veriť všetkému, kokotom netreba veriť dvojnásobne
-mala som ho poslať dopreč hneď ako sa to skončilo
@patrixo
Zda sa, ze si prezil absolutne plnohodnotny vztah. Velmi pekne si napisal.
Z toho, co v sucasnosti pozorujem, bod o spolocnom "tahani povrazu" sa dnes mnohym parom nedari velmi dodrziavat. Nie je to lahke, je to pre obetavych a vytrvalych ludi.
@redchevrolet uplne plnohodnotny nebol. boli tam veci, ktore chybali, ale aj tak to bolo úplne skvelé. Na druhej strane uplne plnohodnotny vztah je rarita.. mozno 1 z 50.. ak by to bolo plnohodnotne, este by sme boli stale spolu. Ale aj tak to bolo velmi inspirujuce, krasne a obohacujuce.
Naučila som sa že
je lepšie hovoriť pravdu, a nič nezatajiť
netreba zanedbávať kamarátov
nie je nutné tráviť s polovičkou každý deň
hádky treba riešiť chladnou hlavou(aj keď občas to neviem)
netreba vztah zbytočne natahovat ked uz nema zmysel
v prvom rade som sa vztahovo posunula. Naucila som sa po jeho boku uvldat hnev, komunikovat, rozpravat sa o problemoch, niekedy stiahnut chvost a ospravedlnit sa.
Odkedy som s nim, som taka.. milsia, pozerame si spolu peknych psikov, pekne sa oslovujeme, som proste taka lepsia osoba
A inspiruje ma odhodlanim a schopnostou dodrzat co si zaumieni
Pochopila som, že ten najkrajší pocit z toho druhého môže byť o rok už preč a budete pre seba opäť cudzí, že je jedno, ako veľmi vám ten druhý chýba a ako ho milujete, keď on to už necíti, zažila som pocit eufórie, šťastia, lásky a dôležitosti, no rovnako aj pocit smútku, bolesti a prázdna...Zažila som krásnu lásku, ale aj o to bolestivejší rozchod, z ktorého mi je dodnes občas ťažko..Takže som pochopila, že láska bolí a že tak ako veľmi ju zas chcem, tak veľmi sa jej aj bojím...
nie som dost sentimentalna na toto forum momentalne, ale velmi podobne ako @1
lubit naozaj, byt lepsi clovek, hovorit absolutnu pravdu, vediet pocut cokolvek a moct povedat cokolvek, co vsetko su ludia ochotni pre druheho spravit (toto je najdesivejsie zo vsetkeho)
a ze pri tomto vsetkom to aj tak moze ist cele do sraciek, a ani laska nestaci, ani porozumenie
a ze netreba akceptovat menej, nez si zasluzime
Okrem mnohých vecí, ktoré ctení spolubirdzáci uviedli vyššie, som si dokonale uvedomil, že vzťah je vo veľkej miere náhodným javom a predstava jednej jedinej, nezameniteľnej, najúžasnejšej osoby, soulmate, s ktorou si bol človek súdený, je až príliš romanticko-patetická a naivná.
Pretože nič dobré tam ani nebolo. Na druhú stranu, ani po tom, čo sa to stalo sa nezmenili moje postoje voči vzťahom. Mnoho ľudí to dojebe, zafixujú si pocit sklamania, odmietnutia alebo zrady a nedokážu si vytvárať nové vzťahy (ak hej, tak to má fatálne následky). Ale ja proste len viem, že som narazila na nesprávneho človeka. Ľudia sú zlí, ale nie všetci.
No, predtým, ako som spoznala môjho muža, som bola nolifer najhrubšieho zrna s nulovým sebavedomím ponorený vo večnej melanchólii
Takže, osobný rozvoj? Zistila som, že má zmysel sa snažiť, že ak nebudem bočiť od ľudí, nebudú bočiť ani oni odo mňa, že ľudia sa *naozaj* dajú spoznať aj IRL, nie len cez internety môj muž tiež výrazne ovplyvnil a zmenil moje predchádzajúce postoje a presvedčenia a (možno v dôsledku toho) sa postupne zmenili tiež moje záujmy, v tomto je zo mňa tak nejak nový človek až.
No a o čo by som prišla, tak predovšetkým o najlepšieho priateľa, o oporu, človeka, ktorému môžem povedať doslova úplne všetko... O človeka, s ktorým sme v mnohom odlišní, ale napriek tomu podporuje všetky moje výmysly a pomáha mi, aby sa moje sny (s ktorými sa nestotožňuje) stali realitou, čo už sa mnohé vďaka nemu aj stali A tiež o bývanie
Ked som spoznal svoju EX mal som 20rokov, pracoval som. Ona ešte bola rok na strednej a páčilo sa mi ako ešte prežíva ten študentský živoť a že chce isť na výšku atď.
Takže som si aj ja podal prihlášku na Vš- vdaka ktorej (nie titulu) mám tú prácu čo mám a strašne vela skusenností zážitkov atď
Naučila ma byť tak trochu egocentrickom
Naučila ma byť spontánnym a nejak si užívať život po svojom. Celkovo som nepriamo pri nej dospel lebo čo vyvádzala posledné mesiace nemalo obdoby. Vz´tah nelutujem, ľutujem len že trval tak dlho.
1.priatel
- ma vlastne az po druhom vztahu naucil aka kardinalna vec je dovera a ze teda dovera a spolahlivost na partnera je pre mna absolutne klucova a nebudem v tom uz robit kompromisy, NEVER EVER. (Na tohto priatela som sa vzdy mohla spolahnut)
- ze prehnana dokonalost a perfekcionizmus nie je nikdy vyhra...
2.priatel
- naucila som sa ze veci sa omnoho lepsie zvladaju s humorom, s kludom a nadhľadom (kedysi som absolutne nenavidela flegmatizmus, ale on ma tym svojim priam az krotil a laskal
- ze byt spolu 'detski' je uplne najsuper
- ze je dolezite aby partneri boli rovnocenni a respektovali svoje nazory (to bol tiez velky plus toho vztahu, aj ked bol financne v inom svete oproti mne, nikdy to nebola issue)
A tak vseobecne ma vztahy naucili uz nevkladat do ruk svoj zivot inym a nebyt slepa...ludia mozu robit strašne zvratene veci poza chrbat
moje stare vztahy mi pomohli zistit to,co nechcem, co je velmi dolezite
a terajsi vztah ma naucil, ze sa nemusim bat nic povedat a ze za kazdych okolnosti vieme najst nejaku cestu, riesenie
naucila som sa byt o dost menej povrchna
naucila som sa byt efektivna, som viac aktivna, mam viac motivacie a celkovo som lepsi clovek a mam zo seba lepsi pocit
- že moje pre mňa kedysi zvrhlé myšlienky nie su až tak zvrhlé a dajú sa uskutočniť
- že treba byť úprimnejší a hovoriť si všetko
- že "dokonalosť" je len pretvárka
- že teda som na tých chlapcov (už viem oficialne)
- asi mi ukázal, že láska dokáže robiť divy - čo ma desí
velmi mudro, casto ma ludia povazuju za totalne kalkulativnu chladnu pizdu (OK to je aj celkom pravda), ked vysvetlujem taky statisticko-nahodny pohlad na vztahy ale uplne suhlasim
prvý ma "obohatil" o sebavedomie, naučil ma pozerať sa na svet z inej perspektívy , byť spontánnou, samou sebou a neriešiť chujoviny. jo a ešte som od neho odpozorovala, ako krásne manipuluje s ľuďmi
druhý ma naučil, že sa nemám snažiť meniť ľudí a siliť veci, proste buď to ide alebo to nejde.. ukázal mi, čo je skutočná sebaobeta pre druhého, podržať sa aj v najhoršom, nebyť sebec, myslieť vo všetkom na toho druhého, že fungujeme ako jedno, nie ako dva. no ale hlavne že človek potrebuje mať priestor sám pre seba, musí žiť aj svoj vlastný život, neupínať sa na druhého tak, že potom "stráca samého seba"
@darkestangel inak rovnaka otazka aj pre teba.. ako sa zmeni "nolifer s nulovym sebavedomim"? resp. ako to dokaze zmenit niekto iny? Zaujima ma to preto, lebo doteraz som zil v presvedceni, ze ludi nemozme zmenit.. ludia sa mozu zmenit len sami..
Naucilo ma to bez podmienok lubit a byt lubeny a tiez pozerat na inak na vela veci, a ze nie vsetko je len ciernobiele. A tiez som pri nom bola lepsim clovekom tak celkovo.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
52 komentov
ale precil som aj pocit "byt milovany" a aj moct milovat a povazujem to za najkrajsi pocit vobec..a za to zivotu velmi dalujem ze som to zazil
-naučil som sa, čo je to dôvera
-už viem, čo je to opora prakticky vo všetkom
-naučil som sa, že určite nevidím do hlavy iným ľuďom a všetko nemusí byť také, ako sa na prvý pohľad zdá
-odnaučil som sa ohovárať a riešiť iných ľudí a zamerať sa na podstatnejšie veci v živote
-spoznal som aj menej konzumný pohľad na svet
-bolo mi nastavené zrkadlo.. nemilosrdne odrážajúce aj to zlé
-naučil som sa milovať hory
-spoznal som veľa kvalitného umenia
-naučil som sa ťahať za jeden povraz a nebojovať proti človeku ktorého milujem
-naučil som sa neodsudzovať a nesúdiť ľudí
-naučil som sa byť pokornejší (aj keď to tu tak nevyzerá )
-stal som sa lepším človekom (aj keď sa to tu na Birci nezdá ale samozrejme mám toho ešte veľa čo zlepšovať)
-niektorí ľudia sú kokoti
-ľudia ako on sú dvojnásobní kokoti
-mala som sa na to vysrať a počkať si na vzťah v staršom veku
-netreba veriť všetkému, kokotom netreba veriť dvojnásobne
-mala som ho poslať dopreč hneď ako sa to skončilo
Takže celkom fajn skilly, seems legit
no, najmä som sa naučila ľúbiť. To je veľa. A prestala som neznášať samú seba.
a tu nastáva problém, lebo v mojej hlave vyskakujú len všetci veci, ktoré som sa nenaučila a aj preto je ten vzťah už preč.
Zda sa, ze si prezil absolutne plnohodnotny vztah. Velmi pekne si napisal.
Z toho, co v sucasnosti pozorujem, bod o spolocnom "tahani povrazu" sa dnes mnohym parom nedari velmi dodrziavat. Nie je to lahke, je to pre obetavych a vytrvalych ludi.
Jasne, nevidim do toho komplexne, vychadzam z toho, ako si ho opisal.
Drzim ti palce v dalsom vztahu.
je lepšie hovoriť pravdu, a nič nezatajiť
netreba zanedbávať kamarátov
nie je nutné tráviť s polovičkou každý deň
hádky treba riešiť chladnou hlavou(aj keď občas to neviem)
netreba vztah zbytočne natahovat ked uz nema zmysel
Odkedy som s nim, som taka.. milsia, pozerame si spolu peknych psikov, pekne sa oslovujeme, som proste taka lepsia osoba
A inspiruje ma odhodlanim a schopnostou dodrzat co si zaumieni
lubit naozaj, byt lepsi clovek, hovorit absolutnu pravdu, vediet pocut cokolvek a moct povedat cokolvek, co vsetko su ludia ochotni pre druheho spravit (toto je najdesivejsie zo vsetkeho)
a ze pri tomto vsetkom to aj tak moze ist cele do sraciek, a ani laska nestaci, ani porozumenie
a ze netreba akceptovat menej, nez si zasluzime
Takže, osobný rozvoj? Zistila som, že má zmysel sa snažiť, že ak nebudem bočiť od ľudí, nebudú bočiť ani oni odo mňa, že ľudia sa *naozaj* dajú spoznať aj IRL, nie len cez internety môj muž tiež výrazne ovplyvnil a zmenil moje predchádzajúce postoje a presvedčenia a (možno v dôsledku toho) sa postupne zmenili tiež moje záujmy, v tomto je zo mňa tak nejak nový človek až.
No a o čo by som prišla, tak predovšetkým o najlepšieho priateľa, o oporu, človeka, ktorému môžem povedať doslova úplne všetko... O človeka, s ktorým sme v mnohom odlišní, ale napriek tomu podporuje všetky moje výmysly a pomáha mi, aby sa moje sny (s ktorými sa nestotožňuje) stali realitou, čo už sa mnohé vďaka nemu aj stali A tiež o bývanie
Takže som si aj ja podal prihlášku na Vš- vdaka ktorej (nie titulu) mám tú prácu čo mám a strašne vela skusenností zážitkov atď
Naučila ma byť tak trochu egocentrickom
Naučila ma byť spontánnym a nejak si užívať život po svojom. Celkovo som nepriamo pri nej dospel lebo čo vyvádzala posledné mesiace nemalo obdoby. Vz´tah nelutujem, ľutujem len že trval tak dlho.
- ma vlastne az po druhom vztahu naucil aka kardinalna vec je dovera a ze teda dovera a spolahlivost na partnera je pre mna absolutne klucova a nebudem v tom uz robit kompromisy, NEVER EVER. (Na tohto priatela som sa vzdy mohla spolahnut)
- ze prehnana dokonalost a perfekcionizmus nie je nikdy vyhra...
2.priatel
- naucila som sa ze veci sa omnoho lepsie zvladaju s humorom, s kludom a nadhľadom (kedysi som absolutne nenavidela flegmatizmus, ale on ma tym svojim priam az krotil a laskal
- ze byt spolu 'detski' je uplne najsuper
- ze je dolezite aby partneri boli rovnocenni a respektovali svoje nazory (to bol tiez velky plus toho vztahu, aj ked bol financne v inom svete oproti mne, nikdy to nebola issue)
A tak vseobecne ma vztahy naucili uz nevkladat do ruk svoj zivot inym a nebyt slepa...ludia mozu robit strašne zvratene veci poza chrbat
a terajsi vztah ma naucil, ze sa nemusim bat nic povedat a ze za kazdych okolnosti vieme najst nejaku cestu, riesenie
naucila som sa byt o dost menej povrchna
naucila som sa byt efektivna, som viac aktivna, mam viac motivacie a celkovo som lepsi clovek a mam zo seba lepsi pocit
- že treba byť úprimnejší a hovoriť si všetko
- že "dokonalosť" je len pretvárka
- že teda som na tých chlapcov (už viem oficialne)
- asi mi ukázal, že láska dokáže robiť divy - čo ma desí
velmi mudro, casto ma ludia povazuju za totalne kalkulativnu chladnu pizdu (OK to je aj celkom pravda), ked vysvetlujem taky statisticko-nahodny pohlad na vztahy ale uplne suhlasim
druhý ma naučil, že sa nemám snažiť meniť ľudí a siliť veci, proste buď to ide alebo to nejde.. ukázal mi, čo je skutočná sebaobeta pre druhého, podržať sa aj v najhoršom, nebyť sebec, myslieť vo všetkom na toho druhého, že fungujeme ako jedno, nie ako dva. no ale hlavne že človek potrebuje mať priestor sám pre seba, musí žiť aj svoj vlastný život, neupínať sa na druhého tak, že potom "stráca samého seba"