Otvoreneokno
31-ročná žena, osamelá
najnedávnejšie lognutie
22. 7.júla 2022 10:30
5547 dní na BIRDZi
regnutá od 12. októbra 2009
Atómová peha a vlčí mak
Smiech sa pousmial od úsmevu k úsmevu -otvorený priestor objatia- na špirálke noci sa točí rozliata luna v tichu kúpeľne ozvena plače na ramene tvojom a netopí sa... Ďalej »
Oh! Darling
posledné tanečné kroky odzneli v posteli medzi páperím a slnko naposledy vniklo dnu ... cez zaprášené žaluzie a bozky sa rozliehali v rytme džezu a šialená rýchlosť myšlienok nás privádzala... Ďalej »
S tebou tvorím
sedeli sme v sieti tkalo ju Slnko a neha po lícach mi vyskočili pehy a ty si nimi obsiaty celý chrbát mal v slabote súmračného ticha sme splývali s vyhriatymi kútom medzi ruskými brezami a ľudia o... Ďalej »
Pochybujem, aj keď verš vieš, ako voľný verš!
Môžeš pokojne kráčať nekonečnou plantážou okien to moje poznáš okamžite Po večeroch a po ránach v ňom vysedávam driapkám pazúrikmi Pijrm kávu a či sa stávam čajomi(y)lnou Ďalej »
Fejkbulimička
(Rozhovory so záchodovou misou- part III/ Preplnený emocionálny kvocient) prepchávam dušu vzruchmi celého tela (a hlavne tvojej pokožky) prejedám sa nehou a jasnou jemnosťou a pri brku z trávy potom všetko dávim... Ďalej »
Summertime
Summertime s kráľovnou Janis teraz budem chvíľu čajová okolo teplej šálky skrútená desivé tóny vpisovali kružnicu strachu do pomysleného trojuholníka mojich slabostí a práve ja!l lieta nad Dunajom ako čajka Ďalej »
Našla som v našej láske múzu.
Sediac za svojim písacím stolom, periférne vnímajúc vlastný profil v odraze zrkadla, v ktorom sa vidím reálnejšie a krajšie ako kedykoľvek predtým, sledujem kvapky červeného vína stekajúce skleneným pohárom, z ktorého som sa práve napila. Na sa mi... Ďalej »
Končím, píšem bodku.
Nastupujem do autobusu. Do dvadsaťjednotky, smer Minulosť-Prítomnosť. Autobus je imaginárny, tak isto ako aj ja, aspoň pre túto chvíľu. Sadám si k oknu, cez špinavé sklo sledujem všetky miesta, ktoré ma poznajú ako večne láskou sklamanú, pripitú... Ďalej »
želemamurrrrrrrrír
Rebelku som odložila do starého kufra zamkla som ju pivnice k tým prázdnym sudom od domácej slivovice ktorú vypila ktorou opíjala svoju múzu a žiaľom ju nútila maľovať tie najsmutnejšie obrazy (smútok má niečo do seba)... Ďalej »
Tak pšššt.
Privieram oči a vychutnávam si absorbovanie snáď všetkých mojich molekúl pochádzajúcich zo snov, ako keď mi na jazyku praskajú sladkobôľne bublinky šampanského. Som FARBA! Stelesnená. Kopírujúca telo aj dušu. Žiarim. Hádam to bude slnko, konštatujem... Ďalej »
TUR alebo Som hroch
Som hroch. Som hroch ako má byť, so štyrmi nohami, dvoma ušami a prekypujem tou najzdravšou formou lenivosti od narodenia, čo znamená, že som sa za tých päťdesiat rokov, čo žijem, nepohol z mojej obrovskej, smradľavej bačoriny uprostred... Ďalej »
TUR alebo Oplatí sa žiť pre budúce generácie?
TUR Svietilo mi slnko do očí. Silno, prenikavo, jasné lúče mi prenikali cez pramienky vlasov a dotýkali sa pokožky. Kráčala som po ulici, z asfaltu sálalo horúce leto, vôkol mňa vládlo nepríjemné a nečakané ticho, akoby... Ďalej »
Klapka po prvé, skúška číslo jedna. Odvaha na maxime.
Nekráčam. Nestojím. Iba dýcham. Rozplývam sa na molekuly existencie na hranici s dušou, s múzou, s paprskami lásky, ktoré ma šteklia na nose počas môjho bdelého sna, kedy sa mi na krku vstýčia všetky chĺpky... Ďalej »
Sa-sa-sa a mi-mi-mi
Sa-sa-sa Sa mi smeje Pod dekou Ľahkého vzdychu S ktorým sa so mnou mi-mi-mi ... mi prišlo do úst slovo a nechce ísť von si predstav že by nebo... Ďalej »
Vôbec to nie je o vízii(ách). Je to totálny odfajč.
Neskutočné hodiny pašovania cigariet cez ukrutnú horu moralistov, ktorí sediac na jednej obrovskej kope niekde na skládke odpadu odpískali x-tú penaltu v poradí dnešného či nežného kmitania sekundovej ručičky na veľkých oranžových hodinách oblých tvarov. Je zaujímavé zastaviť sa a sledovať, ... Ďalej »