Popolcek

Nebolo nič zvláštne na tom, ako deň začal, ako prebiehal, ani ako skončil. Ráno zazvonil budík 7:20.  Káva z mochavaru bola už stará, trpká na perách zanechávala filter, v ústach sa zmiešala s ranným pachom. Rýchle nerozvážne... Ďalej »

zapnúť Vínoliečba, tapeta s knižnicou a tam nebo. Ostentatívne narážky, o hudbe, o našich rodičoch, sľuby kam pôjdeme, lyžičkové básne a reservé tabuľka, ktorú sme nikdy nemali.   koncerty a blízkosť duší kdesi tam... Ďalej »

Chcel si odísť? Tak zmizni. (prosím) I tak sa už vytrácaš. Dymíš? Blikáš? Berieš späť osmózu našich duší? Tak Ber. Utekaj.   Zmizni. I tak sa už vytrácaš.   Zhorel? Stratil sa? Neprišiel? Krok. Dva. Za mnou... Ďalej »

  Ďalej »

22:34 Ahoj K. , alebo skôr P. , prípadne A. ( všetky tri zamávali a každá sa usadila na svojom mieste iným spôsobom) Tak sme tu všetky tri v rovnaký čas.. a na rovnakom mieste. ... Ďalej »

zapnúť. Tak sme tu teda. Ja a ty. Ty a ja. Každý v inej chvíli na tom istom mieste. Zlúčime čas a v možno sa vo víre minút na chvíľu vidíme v lesklom zrkadle ako voda. ... Ďalej »

Hudba Ramená ako steblá trávy rozvírené v pohybe napätá koža, svaly sa vlnia v príboji pod nami skala, voda, more, mráz predtým, dnes, na sto ráz v kŕči ma dvíhaš ... Ďalej »

zapnúť 3:16 Od stien sa odrážajú kroky. Ulice smrdia močom. Všade je tma, ticho a chlad sálajúci z útrob zeme, vychladený nocou. Slnko neobťažuje moje oči, habkám na slepo, privyknutá na tmu po ulici.... Ďalej »

Nikdy som nevedela, ako začať svoje príbehy. Stále sa mi v hlave vynárali in medias res, skočiť doprostred, ako keď skáčeme do vody. Cítiť okamžite. Vedieť preskočiť začiatok vecí, ktorý sa mi eventuálne vždy zdal neuchopiteľný. Nevedela som... Ďalej »

Je večer. Za oknom utekajú električky a nebo je už čierne. Ležím pod otvoreným oknom a žmúrim na hviezdy. Málo ich vidno, blikajú ostošesť, akoby mi chceli čosi povedať. V rukách držím knihu s prstom privretým na strane... Ďalej »

23. 2. 2018.     00:32 Každé ráno sa opar dvíha rovnako nad riekou pod mostom a každý pondelok o ôsmej je pri rieke zima. Dýcham na okno električky a dnes je deň inak zastretý, ako obyčajne. Moje oči sú slepé... Ďalej »

Stále som nosievala planéty na rukách. Polnočne modrý vesmír ostrých zákutí, mäkkých priestranstiev so žltými bodkami na všadeprítomnom nebi a pásikavou štruktúrou so škoricovou príchuťou. Moja škorica nemá spoločné ani tri písmená so slovom škafarefedyfý, ale radšej stavia na rýmy s opicami.... Ďalej »

(Ben Howard- Promise. )  Ráno sme sa zobudili v obývačke môjho ospalého sna. Káva, wake, pochopenie, ticho, úsmev a bolo ráno. Večery,   Guliver,   filmy o druhej svetovej, viac... Ďalej »

huší mi v učiach já jsem tvůj pes slepé svetlá, prázdne svetlá hustý dym, hustá atmosféra tmavý duch v očiach ukrývaný po stáročia daný najavo na ja(z)visku, hraný, na struny, rany. do rytmu mojich bokov hrá a vzýva bohov a... Ďalej »

Mám mier a vojny niet, možno len malé bitky na opustených poliach srdca   bez bojovníkov a  diel, možno sú to len ozveny dávnych sálv, vypĺňajúce ticho predbúrkové, pobúrkové, ticho neohraničeného stavu, neurčitého (bez)ročného obdobia, zastavené v čase, zastavné... Ďalej »

bola som za oponou bola som za oponou záves sa odkryl a tam bol smiech  tak živý až zvonil a skrýval sa do dlaní, potláčajúc svoju intenzitu ako by bola tabu pre oči a uši záves sa odkryl a tam boli ruky hladké a ružové,... Ďalej »

Šum Šumenie Čiernobielo Zrnivý obraz zrnitý odkaz nevôľa myslieť, uvažovať o dobrých veciach, nechcenie vnemov dobra, zaseknutý radar radostí malá mŕtvola na čiernom jazvisku pod bielym svetlom, stratila vedomie aj svedomie sama k sebe ... Ďalej »

Vinohrady.   Sedela tam už toľkokrát. Ráno čakávala na osobák zo Šenkvíc, 8:27, Potom prišiel deň, keď ho prestala čakať. Večer sa tade vracala domov, väčšinou na vlak o 22:07, ktorý ide do Vajnor, Ivanky pri Dunaji, ... Ďalej »