že raz zomriete ? Poviem to tak tvrdo, že možno o rok o takomto čase budete nafúknutý ? Ako často sa nad tým zamýšľate? Že všetky myšlienky, pocity, zlosť, láska a všetko čo ste prežili bude z vás fuč a budete spať a nikto vás už nezobudí ?
Snažím sa napĺňať zmysel svojho života, žiť podľa svedomia, neobávam sa čo bude potom, lebo buď verím tomu čo vraví Boh, alebo potom sa môžem neustále pýtať a strachovať čo bude potom.
Verím Bohu a dúfam, že po fyzickej smrti mi bude úplne super...
toto ma netrapi, co bude po mne, kde nebudem vnimat, ja sa bojim, ze vnimat celkom neprestanem a budem akoby len umrtvena a budem vnimat utrzky a budem vedoma, ze som bezmocny utrzok lebo nitko nevie, ake je to byt mrtvy, co ked vsetko to vnima, len tak slabo, ze nevie reagovat...ale dufam, silno verim v to, ze po smrti nie je nic. velmi ma upokojuje predstava, ze po smrti nie je ani nebo ani peklo.
Občas ma to napadne, ale nejako nad tým nepremýšľam. Jediné, čo ma desí je, že za pár rokov už ani nikto nebude vedieť, že som existovala, proste absolútne nič tu po mne neostane. To je taký divný pocit
Dost ma to serie... Ale iba to ze sa mi strati vedomie, to je najhorsie. Ale dufam ze vdaka technologiam sa bude dat predlzit zivot a potom aj dosiahnut nesmrtelnost. Smrt je iba zlyhanie tela, buniek, neuronov... A pri postupe vedy to budeme moct snad vsetko nahradit. Ja by som to bral. Stihol by som mrte veci... Vzdy by bolo co robit, toho sa nebojim.
Trapi ma to...urcite este nie som so smrtou vysporiadany....mam toho strasne vela v hlave a na srdci co by som chcel este urobit a pri predstave ze mozem o chvilu zomriet citim bezmocnost...i ked smrt je dlh ktory musime zaplatit vsetci budem sa snazit aby som ho zaplatil az vtedy ked budem mat pocit ze som spravil vsetko co som chcel...
Každy den žijem tak , aby som si po smrti mohol povedať , že som žil dobrý život . Teším sa na smrť , strašne ma zaujíma ako to bude potom , ako sa budem cítiť . Myslím že po smrti to bude lepšie . Život na zemi je utrpenie , oproti tomu čo bude potom .
nebála som sa, ale za posledný rok a pol som bola na 4 pohreboch ( z toho 3 mladí ľudia ) , takže začínam chytať z toho paniku .. ako sa hovorí: "Už začali rúbať aj v našom lese."
keď som zvykla mať depky, zvykla som premýšľať nad takýmito otázkami.. nuž, neviem, či je k dačomu dobré zaoberať sa tým, človek si potom mylne namýšľa somariny a to ho zdeptá ešte viac
niektori sa s tym lepsie vyrovnaju, ked si predstavia, ze pojdu do neba a ini zas, ze sa reinkarnuju, ak sa s tym nevies zmierit, vyber si ktora varianta sa ti paci viac
pre každého kresťana je život prípavou na večnosť, tak ako povedal Ježiš Kristus:
Ja som Vzkriesenie aj Život!" Kto vo mňa verí, bude žiť, aj keby zomrel.
Príjmite vy čo stále váhate, milosrdenstvo Božie do svojích sŕdc, váš život sa razom zmení, všetko sa vám stane jednoduchším, najdete pokoj vo svojej duši, lásku a utrpenie budete milovať, lebo iba Ježiš Kristus je bránou do raja k Bohu nášmu Otcovi...........filip
no ja som s tym mala svojho casu dooost vazny problem, vkuse som sa nad tym zamyslala a stale som dumala nad tym,naco sa snazit (o hocico...od takych individualnych zalezitosti ako studujem,pracujem,zalozim si rodinu,pojdem na dovolenku,budem setrit,postavim dom a blabla...cez spolocenske zalezitosti ako - naco sa budovali mrakodrapy , naco sa budovalo vlastne vsetko okolo...na co,ked to nie je navzdy....a tak...kam sa vsetci nahlime, ked i tak zomrieme) potom dookola zamyslanie sa nad zomieranim,ci bude dlhe alebo nahle ...viem aj ,ze sme mali v skole akurat pitvy, tak som nebola schopna sa na tu mrtvolu pozerat radsej...aj som sa chcela vypytat prec, ze ja mam teraz divne obdobie,ze to nemusim psychicky zniest ...ale nejako som sa nad to uz povzniesla...nechcem tu zachadzat do nabozenskych veci, ale dost mi pomaha,ze verim,ze toto je len nieco prechodne, neico co si musi kazdy odzit, na zaklade coho sa potom bude vyhodnocovat smer dalsieho pokracovania...ze dusa je hlavna, vecna a ze obal alebo telesna stranka nie je podstatna,ze ked prestane plnit svoju funkciu,tak to este nic neznamena...aj som sa zamylsala nad tym,ze keby som bola ateistka,tak sa rovno odstrelim niekde pri nejakych tazsich problemoch (zivot nie je len med lizat ...), ze vsak nemam jedno ,ci to bude teraz alebo o nejakych par rokov?....no a keby to nahodou nebola s tym dalsim pokracovanim zivota pravda, tak po smrti ma to uz aj tak nebude zaujimat ,tak co...cize uz by sa dalo povedat, ze som s tym ako tak psychicky vyrovnana....ale je to dost neprijemne,ked vam taketo myslienky behaju po rozume....
vzhľadom na to, že nikto nebude žiť večne som zmierená s tým že zomriem, ale nechcem sa zamýšľať nad tým ako, kde, kedy, prečo atd, môže to prísť zajtra, o rok, o 50 rokov, proste nikdy nerozmýšľam o smrti pretože chcem žiť a pamätať si svoj život, nechcem aby som na smrteľnej posteli vravela, že celý život som myslela iba na smrť.
Poslednou dobou sa nad tým zamýšlam dosť často a bojím sa smrti...absolútne si neviem predstaviť čo bude po nej...načo si ludia stavajú domy a ostatné veci keď aj tak raz zomrú???
Smrťou to zdaleka nekončí je to iba rozšírený omyl, že po smrti nič nieje. Ja sa nahodou na samotný zážitok z momentu smrti teším. A hlavne čo sa pri tom naučím. Jediné, čo ma znepokojuje je, že neviem kedy ten unikátny moment príde no dúfam, že to tak skoro nebude.
dokážem akceptovať môj koniec ( s mojím som zmierený - a nie sú to len také reči ale hodiny a roky neustálych myšlienok ) ... horšie je to však so smrťou blízkych ľudí ...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
54 komentov
neriešim.
riešim.
Snažím sa napĺňať zmysel svojho života, žiť podľa svedomia, neobávam sa čo bude potom, lebo buď verím tomu čo vraví Boh, alebo potom sa môžem neustále pýtať a strachovať čo bude potom.
Verím Bohu a dúfam, že po fyzickej smrti mi bude úplne super...
Moje skutočné vnútro - Pravé ja - je totožné s podstatou vesmíru, ktorá je nesmrteľná. Žijem večne, rovnako ako život sám - od nepamäti - stále som.
ale zasa neverím, že smrťou sa všetko končí.
dokonca som mala asi mesiac, že som kvôli tomu nevedela spať ani v noci.
aaa idem odtiaľto preč
Ja som Vzkriesenie aj Život!" Kto vo mňa verí, bude žiť, aj keby zomrel.
Príjmite vy čo stále váhate, milosrdenstvo Božie do svojích sŕdc, váš život sa razom zmení, všetko sa vám stane jednoduchším, najdete pokoj vo svojej duši, lásku a utrpenie budete milovať, lebo iba Ježiš Kristus je bránou do raja k Bohu nášmu Otcovi...........filip