Z tvojho pohľadu je možno trápny, z pohľadu niekoho iného to tak byť nemusí. A možno tým správaním len niečo zakrýva, ale je x dôvodov, prečo to tak je. Je to to isté ak je človek otravný
Len u jednej mojej kamarátky to tak vnímam a viem, že jej to prinieslo veľa zlého. Lenže ja nerada ľuďom hovorím do života, či sa ich akokoľvek snažím zmeniť. Ale snažila som sa jej vysvetliť, ako sa v niektorých situáciách správam ja a dúfam pritom, že si z toho niečo vezme.
Ja som tiež v mnohých situáciach trápna, no snažím sa to eliminovať tým, že si to uvedomujem a snažím sa to na sebe zmeniť a cielene sa správať inak (tak, ako by sa v tej situácií správala väčšina ľudí). No obávam sa, že ona, (príp. niektorí iní ľudia) si to žiaľ o sebe ani neuvedomujú.
A ešte... Aby ste ma nechápali zle. Podľa mňa ideálne by bolo, keby sa každý mohol správať tak, ako je mu prirodzené. Lenže to často spoločnosť odsudzuje, nechápe, podceňuje toho človeka, pôsobí to na väčšinu ľudí trápne, nenormálne... A potom sa takí ľudia stretávajú s diskrimináciou, či (najmä mladšom veku) šikanou... Žiaľ je to tak
@azizi no, ono na tom niečo bude Ale časom ak sa človek neuzavrie a nezačne sa správať podľa štandardov spoločnosti, tak je fajn objaviť opäť ,,seba,, a vyjsť z komfortnej zóny. Ono sa to volá mať na saláme a aj napriek tomu, že často ľuďom ako človek vadíš, si trápna, či iná, možno od teba ľudia utekajú, tak aj napriek tomu sa tej svojej osobnosti nevzdať, je to totiž to jediné čo máš a tí ľudia, ktorí ju budú chcieť spoznať, ju budú cítiť a nepríde im vôbec divnou. Na ostatných sa treba vysrať. prispôsobiť sa jej jedna vec, ale niektoré skutočnosti sú pre oči druhých neviditeľnými. Drž sa toho čo máš, čo cítiš a hovor to, čo chceš povedať, rob to, čo sama chceš a uvidíš, že sa ti život zmení. Volá sa to mať na saláme. nebudeš najobľúbenejšia, a možno nebudú vôkol teba tisíce ľudí, nebudeš ani s každým zadobre ale budeš to ty. Tvoja osobnosť , tvoja ja, tvoje všetko a to ostatné príde.
@majmarad Tak ja si myslím, že nech sa akokoľvek budem snažiť, budem to vždy ja. Len mám istú sebareflexiu a viem, ako sa v niektorých situáciách správať (čo neznamená, že sa mi to vždy darí). Ale napríklad komunikovať s nadriadeným, akoby to bol nejaký kamoš z ulice (familiárne, netradične a pod.), viem, že nie je vhodné, pokiaľ ten člivek nechce o pozíciu prísť. Zvlášť ak je to práca, kde ten človek prichádza do kontaktu s klientami napríklad. Ale samozrejme záleží... Niekto aj keď komunikuje familiárne a svojsky, tak to znie OK, u niekoho však nie. To len na margo mojej známej. Ja sa zase naopak až moc kontrolujem a som príliš tichá. Každý má niečo... No u niekoho je to viac výrazné. A zvlášť decká (na základnej, strednej škole), odlišnosť veľmi rýchlo rozpoznajú a dajú to pocítiť. Teraz nepíšem len o sebe, ale tak všeobecne.
@majmarad A ešte jedna vec mi napadla... Keby si ma poznal ešte pred takými 10 rokmi, tak...by sme sa vlastne ani nespoznali, nie je šanca Ale povedzme hypoteticky že áno... Ver mi, že by som ti vtedy pripadala veľmi trápna (najmä kvôli mojej sociálnej úzkosti). Ale našťastie sa snažím na sebe pracovať a prešla som už podľa mňa celkom slušný kus cesty. Aj vďaka tomu som si za posledné roky vytvorila tak úžasné priateľstvá, bola som úspešná v mojich prácach a pod. Každý sa v priebehu života meníme, vyvíjame a som rada, že som spravila taký veľký pokrok. Aj keď to stále nie je ideálne, ale snažím sa a verím, že to bude časom ešte lepšie
@azizi ono tá sebareflexia ťa často brzdí v tom, aby sa tvoja osobnosť vyvíjala. Netvrdím, že to nepôjde aj inak, ale ak sa kontroluješ, tak máš strach z reakcií druhých. Netvrdím, že je potrebné komunikovať s nadriadeným ako s kamošom z ulice, ale ak mi povie, že sprav toto alebo tamto a ja nie som presvedčený o tom, že to je dobré, tak to nespravím. Poprípade mu navrhnem, ako by to bolo lepšie spraviť a následne to urobím podľa seba. Týchto zamestnancov nemajú radi nadriadení, ale nemôžem si pomôcť. Ak je niečo chujovina, tak to nedám V každom teste mi vychádza, že som introvert na takých 90%, niekde až viac a ľudia si často myslia, že klamem, pretože vidia len to, čo im vidieť dovolím. Nie je vždy musíš druhým ukázať seba, teda nie vždy im musíš ukázať tú časť seba ktorá je zraniteľná a o ktorú sa bojíš. Preto som vďačný osudu a mojim schopnostiam, že ma naučili klamať Málokedy niekto spozná to, ako sa cítim. Emócie veľmi dobre skrývam a ak by som aj bol na pokraji nervového zrútenia, či smutný, tak to nikdy nedám najavo. je to len výnimočne vidieť a sú bytosti, ktoré cez moju masku vidia. No tých je málinko
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
14 komentov