ja si teraz nespomeniem akosi ale Memento bolo dosť smutné :/ a vlastne niektoré knihy od A.Rice tá ženská nevie dať veselú kopu do kopy. tam všetci trpia.
hmm, najsmutnejšou knihou ktorú som kedy čítal, bola pre mňa na základke kniha Slovenský jazyk, plakal som ešte skôr než som ju začal poriadne čítať. Odvtedy smutné knihy nečítam.
Philadelphia bola asi prvá taká, z ktorej mi tieklo dačo z oka... čítala som však jednu báseň od slovenského autora, ktorému zomrel syn, myslím, že človek automaticky vo vnútri považuje smutné to, čo sám prežil, skúsenosť nemožno predbehnúť... a Atonoment bol pre mňa vrahom citov, aj film aj kniha, a v knihe to končí azda dramatickejšie
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
38 komentov
možno Utrpenie mladého Werthera, tam mi je ho vždy ľúto, ako ešte niekoľko hodín po zasamovraždení sa žije a chrčí a trpí bolesťami.
Malý Princ
Studňa čo tíši smäd (básnická zbierka)
» www.drogy.sk/Citaty/tomasovy...
Michail Šolokov-Osud človeka
Puskin - Eugen Onegin
Remarque- Na západe nič nové.
moc takých smutných nečítam tak preto...
bolo ich viac tych smutných, niektoré su tu aj spomenuté ale táto asi najviac...