bud ju úplne odsudzujete alebo myslíte si že v pozadí samovraždy sa skrýva psychický problém ? aký je váš názor..nič prelomové od vás už nečakám takže viem že sem nabehne holyknight a začne šíriť dobrú náladu ...
hm, úplne ju neodsudzujem, keďže aj to sa dá nazvať riešením bezvýchodiskovej situácie. Ale v pozadí väčšinou bývajú psychické či citové problémy alebo poruchy... Ja osobne by som samovraždu spáchať nedokázala.
je to drasticky diskutabilne.... je rozdiel či niekto spachal samovraždu lebo mal nejaký psychický vážny problem, alebo ci to bolo nejake pubertalne emo ktoremu sa zaspinili snurky a nesli vyprat(chapete ako to myslim)
pravdu povediac.... clovek ktorý samovraždu spacha asi malokedy rozhlasuje že to spravi ak ma važny psychický problem....
a priznam sa že keby som mohla spacham ju aj ja...mam ale nesktuočne silný pud sebazachovy ktorý mi to proste nedovoli takže asi tolko k mojmu nazoru
ja ako človek, ktorý sa fakt silne bojí smrti, asi neporozumiem tým, ktorí sa rozhodli si život dobrovoľne vziať.
mali sme samovraždu v rodine, síce vzdialenej a ja som bola malé decko, ale keď som si predstavila, že si niekto dokáže puškou prestreliť mozog, no neviem. a taktiež všetky ostatné spôsoby sa mi zdajú drastické, ja si vôbec neviem predstaviť ten pocit, že by som vedela, že toto je moja posledná sekunda života...
jediný pre mňa pochopiteľný a ospravedlňujúci prípad je ťažká nevyliečiteľná smrteľná choroba.
ja si myslim ze ked ma niekto obrooovsky problem ktoryjednoducho nedokaze vyriesit.....mozno by to nemal hned vzdavat ale...neodsudzujem to je to kazdeho vec a myslim si ze ked sa tak niekto rozhodne lebo uz nevie ako dalej tak to proste beriem jednoducho to tak chcel....ale ked je niekto emo a spravi to preto ,,lebo'' tak to je najvacsia blbost aka sa da spravit na svete!
ja som to už absolvoval 5 krát, a nič extra to nebolo
ale nie, nedokázal by som to. mám život až moc rád, na to aby som niečo také dokázal. Tak isto by som nedokázal zabiť, alebo pomôcť pri samovražde....to nie je riešenie žiadneho problému. Každý jeden problém sa dá vyriešiť tak, aby som potom mohol aj nadalej žiť, dýchať vzduch, piť vodu, smiať sa, plakať, milovať....proste kým tu na tomto svete budem môcť byť, dovtedy tu budem aj keby som mal nevyliečitelnú chorobu, musel by som mať asi ukrutné bolesti, aby som nad tým čo i len rozmýšlal...
Neviem si predstaviť obrovský problém ktorý by sa nedal vyriešiť a ktorého jediným riešením by bola samovražda - s výnimkou naozaj situácií kedy "má človek smrť na jazyku" a je už len pripútaný na lôžko a trpí. Ale v tom prípade sa to už nevolá samovražda ale eutanázia. Ľudia ktorí svoje problémy považujú za naozaj také vážne a neriešiteľné majú problém skôr s vlastnou psychikou a potrebovali by nejaké liečenie alebo terapie alebo niečo také.
tak si predstavte problem, fakt velký...su take a pokial ich enzažijete..alebo sa ku nim aspon nepribližite tak to nepochopite....
ale skuste to riešiť ak nielen že nemá riešenie ale nie je tu ni nitko kto by vas v najhorsich hcvilach podržal...ste sami, absolutne opustený a jednoducho viete že už nič nové a už duplom nie lepsie nepride.....
každý problém sa dá vyriešiť. či časom alebo konaním, ale dá sa.
samovražda je podľa mňa strašne sebecké riešenie, pretože vždy je tu niekto komu tým sposobíme veľké trápenie. každý človek má prečo žiť a myslieť si, že nie je nevďačné.
a ešte by ste mali pri tom myslieť na ľudí ktorí trpia na svete oveľa viac-hladom, nedostatkom pitnej vody, chorobami...
@sheena - takých situácií bolo u mňa dosť. Moje detstvo bolo také, že som ho v mysli absolútne potlačila a normálne sa naň nepamätám. Do 17 rokov nemala prakticky nič, čo by ma tešilo v živote, a potom to prišlo. a samozrejme, aj teraz sú problémy, aj teraz som smutná a neviem čo so sebou, ale mám to, čo som našla v 17tich - lásku, ktorá ma podrží.
ty máš tiež 17, nemôžeš vedieť, čo bude o rok, 2,3...
@galinka - áno, eutanázia je ak si pripútaná na lôžko a smrteľne chorá - lenže ja som nemala na mysli ani pasívnu, ani aktívnu eutanáziu. Ja som mala na mysli to, že jediný prípad, kedy by som zvažovala samovraždu by bol, ak by som mala nevyliečiteľnú chorobu a vedela by som, že zomriem. A nepotrebovala by som čakať na trápenie na lôžku...
o samovražde som párkrát už uvažovala, ale nie ako spôsobca, ale ako nestranný sledovateľ...podľa mňa majú sebevrahovia veľkú dávku odvahy, že sa to vôbec odvážili spraviť...isto sa za tým skrýva nejaký psychický problém - big problém...
To je dovod, preco zvieratka nepachaju samovrazdy - je to ludska dan, za ze sme opustili "zvieraciu" risu" a naucili sa "rozmyslat"... je zbytocne polemizovat nad dovodmi, moze ich byt nespocetne mnozstvo, ale jeden casti a skryty je ludske sebectvo, pretoze castokrat sa niekto zbavuje "tiahy zivota" aj napriek tomu, ze ma milujucu rodinu, priatelov... dalsi extrem je, ked tu nestastnik nema fakt nikoho a ide sa odpravit ako pes. Jeden mudry clovek povedal, ze neexistuju problemi, iba situacie... a kazda situacia sa da zmenit, ide o silu psychiky, volu a dusevne nastavenie cloveka
niekomu robi dobre ked sa napr reže a neni to preto ze by sa cel zabit ale mu to robi dobre daky hormon a pritom sa ničí(to som čitala v kamaradovi lol .. ale psychicke problemy to mozu byt aj nemusia.. moze to byt len zo zvedavosti ake to je
@holyknight ty si myslis, ze ludia, ktori pachaju samovrazdy su slabi...na jednej strane ano, ale skor by som ti oponovala....absolutne ich nemozno odsudzovat, na to nema pravo nikto...po druhe su silni, vies kolko to chce odvahy, aby si si vzal zivot,tym samozrejme samovrazdu nepodporujem, lebo ludsky zivot je asi to najcennejsie, co si zasluhuje najvacsiu uctu, ale mojho nazoru o odvahe sa nemienim vzdat...
@galinka - no jasné, keby sa mi také niečo stalo, tak nebudem uvažovať o samovražde na začiatku, kým budem ešte ako tak zdravá, ale tiež by som už nechcela zažiť ten konečný stav choroby a trpieť.
toto je proste strašne komplikované a zhrnula by som to tak, že samovraždy neuznávam s výnimkou ťažkých chorôb, kde aj tak na konci príde len smrť.
@ayreen : ako som povedala, kým nepríde vec ktorá ta k tomu prinuti(myslim fakt vážna vec) tak to nespoznas...pokým tým dokážeš prejst, tak to nebol problem na samovraždu....vela ludi taký problem nezažije nikdy a preto samoraždu nespachaju..a iný hho zažiju a bud si myslia že to ine riesenie nie je a spachaju ju, alebo to riesenie naozaj neexistuje a spachaju ju
este by som dodala že si myslim že na veku v tomto pripade fakt nezalezi....
za prvé: tiež som si toho v detstve prežila vela... v puberte som nasla niekoho kto ma naucil srať na vsetko, bola som absolutne prázdna a pravdupovediac bolo mi tak fajn.....a teraz telenovelová vsuvka: NASLA som lásku.....a zrazu, sa vo mne skrýva milion citov, ktoré už teraz nemam komu dať, mám depresie a neviem čo so sebou...a ako som povedala v prvom prsipevku: už by som tu nebola nebyť mojho pudu sebazachovy.....
a takisto dam do pzoornosti 9 ročneho chlapca ktorý sa nedavno pokusil skocit do hronu...počula si o nom? a myslis si že to čo si prežil bola len hlupost? Myslim že aj on mal dostatocne dobrý dôvod aby presne vedel čo robí a hlavne prečo to chce spravit...a nie je smutne že tak male dieťa už sksua pachat samovraždu?
ja mam zmysel zivota uz len kvoli sebe samej a veciam ktore este chcem dosiahnut takze nieco ako samovrazda nema ziaden zmysel...a uz vobec nie ak by mal byt dovodom na nu niekto iny...takych ludi co to robia naozaj nikdy nepochopim asi,vziat si zivot len za to ze ta niekto sklamal alebo ojebal?? no sory ale to je pod uroven
Podľa mňa je táto téma moc používaná. :S Nedovolím si povedať, že to odcudzujem. Jeden môj kamarát, ktorého som síce nepoznala tak dlho aby som poznala jeho psychiku, či nejaké väčšie problémy sa zabil. Koniec koncov mal dôvod. A niektorí, čo ho popznali hovorili, aké to bolo zbabelé, že sa nevedel postaviť životu a problémov lenže nie každý vydrží ten nátlak. Ja osobne nepomýšľam nad samovraždou každý deň p) ale keby som povedala, že som nad tým nepremýšľala, tak by som klamala. A z toho vyplýva, že nejdem komentovať, ohovárať ľudí, ktorí to spravili. Pokiaľ pri tom neublížili a nedonútili k tomu aj niekoho iného, kto nechcel je to ich vec. I keď tým veľmi ubližujú svojmu okoliu ale to sa stáva každý deň. :S
v stavoch absolutnej depresie, kedy cely den nedokazes mysliet na nic ine len na svoj problem, na to ako ho vyriesit (no bohuzial ta nic nenapada)a naplna ta to silnym smutkom citis ako ti zviera hrudnik. rano vstanes a nemusis ani len otvorit oci a uz si hovoris "boze, preco je tu dalsi den?", pricom ta tento pocit neopusta ani len na jednu z 1440 minut dna. v takychto stavoch uz clovek nedokaze ani len plakat co je skoda lebo slzy skutocne vyplavuju smutok, nic ho nebavi, v nicom nevidi zmysel. ani v zivote. a teraz uprimne: ma vobec takyto zivot vyznam? nie... prepacte mozno tu sposobim vlnu poburenia,ale vsetko ma svoje medze - aj zvladnutelnost smutku.
ide o psychicku poruchu. nebranim sa tomuto nazoru, ale vsetko ma svojho povodcu a ak sa na niekoho kazdym dnom valia prudy zlych sprav psycholog tiez zazraky nespravi.
Áno, podľa mňa to má rozhodne v pozadí nejaké psychické nezrovnalosti. Nehovorím, že u všetkých; mnohé samovraždy bývajú skratové reakcie na určitý problém, na ktorého riešenie nie sme pripravení a nevidíme iné východisko než utiecť.
Zbabelosť? Isteže, ale aj tak vravím: závisí od toho, aký pohľad k veci zaujmeš. Tí, čo takéto "chúťky" zažili, na to hľadia predsa len v väčšou dávkou pochopenia než tí, ktorí by to "nikdy nespravili".
Ach, a k tomu "nikdy"... Tiež som to vravela, samozrejme. Každý to vraví, kým to nezažije na vlastnej koži. Sú chvíle, kedy mozog začne skratovať a pôsobenie pudu sebazáchovy sa redukuje, až niekedy celkom zlyhá. U mňa úplne ešte nezlyhal, iba takmer. Bolo to však veľmi blízko.
Hmm, a myslím si, že ja rozhodne mám psyhický problém a má ho asi každý, kto sa o samovraždu pokúsi - nejaké pozadie to predsa mať musí, nie?
A niekedy chce odvahu naozaj to dotiahnuť do konca - alebo je to chorá myseľ?
Príliš filozofické na túto "neskorú" hodinu; každopádne, nikdy nehovor hop, kým si neskočil...
Samozvražda je pre slabochov, ktorí nevedia bojovať. Je to jediná nezvratná vec v "živote" ktorú človek urobí. Na druhú stranu, ak má niekto odvahu zomrieť, určite v sebe bude mať dosť odvahy, aby si vyriešil životné problémy, len o tom možno v tej situácií nevie.
@29 Sheena, ja verím že vo chvíli keď problém nastane sa zdá byť neriešiteľný a neskutočne hrozný. Ale tiež viem, že to riešenie tam niekde je, len sa treba na chvíľu povzniesť nad vzniknutú situáciu, pozrieť sa na to z iného uhla pohľadu, prestať sa ľutovať a niečo robiť. (To all: To teraz nechápte ako nejaký útok alebo urážku alebo podobne) Človek je často oveľa schopnejší než si o sebe myslí.
A konkrétne k tebe - napriek tvojim pocitom si myslím že najneskôr o niekoľko rokov budeš zase v pohode (nehovor nie, nevieš čo bude o týždeň, o mesiac, o rok...)
Poznám ľudí ktorí si v živote už prešli kadečím a o svoje šťastie museli bojovať. Rada dávam za príklad kamarátku ktorá prišla o mamu a momentálne sa stará o otca aj mladšieho brata - varí im, perie a podobne. A musím povedať že ju obdivujem najmä keď vidím prístup tých dvoch - neocenia jedinú vec čo pre nich robí, ešte dostane vynadané za obed, lebo urobila priveľa zemiakov (som pokojná osoba, ale na jej mieste by som sa na nich dávno vykašľala pri takomto prístupe)
A posledné dva týždne vcelku oceňujem jedného nášho vyučujúceho - je to nevidiaci človek, v živote sa stretáva s rôznymi prekážkami a predsa učí na matfyze, špeciálne sa tam venuje nevidiacim študentom a minule keď som hľadala na internete stránku s jeho prednáškami, zistila som že pôsobí (alebo pôsobil, nie som si istá) aj ako učiteľ hudby.
Tým som chcela len povedať, že keď sa chce, všetko sa dá a problém na samovraždu podľa mňa neexistuje, existuje len nedostatok odvahy a odhodlania riešiť ho.
Galinka: áno je pravda že akýkolvek problém môže mať riesenie... ale ide o to že ked ma niekto dokafranu psychiku, a to riesenie nevidi, alebo nema silu hladat ho,popripade sa na to nedokaže pzoriet z ineho uhla tak to proste nejde....su ludia ktorý to dokažu a su ludia ktorí nie, a tí pachaju samovraždu...
osobne ani enviem kam sa zaradit, samovraždu nespacham ale rieseníie aj tak neviem najst
ale asi to je skôr pozitivne nie?
neviem...ale ake argumenty by si nasla pre pripad toho 9 ročneho chlapca? napriklad..... z akeho ineho uhla sa to chudatko na to mohlo pzoerat?
Každý človek tú silu v sebe má, treba už len odhodlanie. (možno trochu nepochopiteľne mi to pripomína mňa keď sa na plávaní snažím preplávať celý bazén na konci hodiny - v polovici mám pocit že sa tam zložím lebo som už unavená, dochádza mi dych. Ale dnes som sa donútila doplávať až na koniec bazéna a síce som sa chvíľu cítila ešte vypľutejšie, za ten pocit že "super, ja som to dokázala" to stálo. Asi to teraz vyzerá divne - čo to má spoločné? ale v svojim spôsobom aj tu ide o nejakú silu ktorú v sebe treba nájsť, ale ktorá tam je. )
O tom 9-ročnom chlapcovi som nepočula, neviem čo sa mu stalo v živote ani čo ho viedlo k takémuto konaniu...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
42 komentov
pravdu povediac.... clovek ktorý samovraždu spacha asi malokedy rozhlasuje že to spravi ak ma važny psychický problem....
a priznam sa že keby som mohla spacham ju aj ja...mam ale nesktuočne silný pud sebazachovy ktorý mi to proste nedovoli takže asi tolko k mojmu nazoru
Ten clovek neskutocne trpi a nevidi nikoho,kto by mu mohol akokolvek pomoct.
mali sme samovraždu v rodine, síce vzdialenej a ja som bola malé decko, ale keď som si predstavila, že si niekto dokáže puškou prestreliť mozog, no neviem. a taktiež všetky ostatné spôsoby sa mi zdajú drastické, ja si vôbec neviem predstaviť ten pocit, že by som vedela, že toto je moja posledná sekunda života...
jediný pre mňa pochopiteľný a ospravedlňujúci prípad je ťažká nevyliečiteľná smrteľná choroba.
ale nie, nedokázal by som to. mám život až moc rád, na to aby som niečo také dokázal. Tak isto by som nedokázal zabiť, alebo pomôcť pri samovražde....to nie je riešenie žiadneho problému. Každý jeden problém sa dá vyriešiť tak, aby som potom mohol aj nadalej žiť, dýchať vzduch, piť vodu, smiať sa, plakať, milovať....proste kým tu na tomto svete budem môcť byť, dovtedy tu budem aj keby som mal nevyliečitelnú chorobu, musel by som mať asi ukrutné bolesti, aby som nad tým čo i len rozmýšlal...
Neviem si predstaviť obrovský problém ktorý by sa nedal vyriešiť a ktorého jediným riešením by bola samovražda - s výnimkou naozaj situácií kedy "má človek smrť na jazyku" a je už len pripútaný na lôžko a trpí. Ale v tom prípade sa to už nevolá samovražda ale eutanázia. Ľudia ktorí svoje problémy považujú za naozaj také vážne a neriešiteľné majú problém skôr s vlastnou psychikou a potrebovali by nejaké liečenie alebo terapie alebo niečo také.
ale skuste to riešiť ak nielen že nemá riešenie ale nie je tu ni nitko kto by vas v najhorsich hcvilach podržal...ste sami, absolutne opustený a jednoducho viete že už nič nové a už duplom nie lepsie nepride.....
su take pripadya vtedy tých ludí fakt chapem
samovražda je podľa mňa strašne sebecké riešenie, pretože vždy je tu niekto komu tým sposobíme veľké trápenie. každý človek má prečo žiť a myslieť si, že nie je nevďačné.
a ešte by ste mali pri tom myslieť na ľudí ktorí trpia na svete oveľa viac-hladom, nedostatkom pitnej vody, chorobami...
ty máš tiež 17, nemôžeš vedieť, čo bude o rok, 2,3...
@galinka - áno, eutanázia je ak si pripútaná na lôžko a smrteľne chorá - lenže ja som nemala na mysli ani pasívnu, ani aktívnu eutanáziu. Ja som mala na mysli to, že jediný prípad, kedy by som zvažovala samovraždu by bol, ak by som mala nevyliečiteľnú chorobu a vedela by som, že zomriem. A nepotrebovala by som čakať na trápenie na lôžku...
ale najviac mi je luto tych ludi, co po nom ostali... a co za nim smutili...
To je dovod, preco zvieratka nepachaju samovrazdy - je to ludska dan, za ze sme opustili "zvieraciu" risu" a naucili sa "rozmyslat"... je zbytocne polemizovat nad dovodmi, moze ich byt nespocetne mnozstvo, ale jeden casti a skryty je ludske sebectvo, pretoze castokrat sa niekto zbavuje "tiahy zivota" aj napriek tomu, ze ma milujucu rodinu, priatelov... dalsi extrem je, ked tu nestastnik nema fakt nikoho a ide sa odpravit ako pes. Jeden mudry clovek povedal, ze neexistuju problemi, iba situacie... a kazda situacia sa da zmenit, ide o silu psychiky, volu a dusevne nastavenie cloveka
toto je proste strašne komplikované a zhrnula by som to tak, že samovraždy neuznávam s výnimkou ťažkých chorôb, kde aj tak na konci príde len smrť.
este by som dodala že si myslim že na veku v tomto pripade fakt nezalezi....
za prvé: tiež som si toho v detstve prežila vela... v puberte som nasla niekoho kto ma naucil srať na vsetko, bola som absolutne prázdna a pravdupovediac bolo mi tak fajn.....a teraz telenovelová vsuvka: NASLA som lásku.....a zrazu, sa vo mne skrýva milion citov, ktoré už teraz nemam komu dať, mám depresie a neviem čo so sebou...a ako som povedala v prvom prsipevku: už by som tu nebola nebyť mojho pudu sebazachovy.....
a takisto dam do pzoornosti 9 ročneho chlapca ktorý sa nedavno pokusil skocit do hronu...počula si o nom? a myslis si že to čo si prežil bola len hlupost? Myslim že aj on mal dostatocne dobrý dôvod aby presne vedel čo robí a hlavne prečo to chce spravit...a nie je smutne že tak male dieťa už sksua pachat samovraždu?
ide o psychicku poruchu. nebranim sa tomuto nazoru, ale vsetko ma svojho povodcu a ak sa na niekoho kazdym dnom valia prudy zlych sprav psycholog tiez zazraky nespravi.
Akurát možno nejakú osobnú skúsenosť?
Ťažko.
Áno, podľa mňa to má rozhodne v pozadí nejaké psychické nezrovnalosti. Nehovorím, že u všetkých; mnohé samovraždy bývajú skratové reakcie na určitý problém, na ktorého riešenie nie sme pripravení a nevidíme iné východisko než utiecť.
Zbabelosť? Isteže, ale aj tak vravím: závisí od toho, aký pohľad k veci zaujmeš. Tí, čo takéto "chúťky" zažili, na to hľadia predsa len v väčšou dávkou pochopenia než tí, ktorí by to "nikdy nespravili".
Ach, a k tomu "nikdy"... Tiež som to vravela, samozrejme. Každý to vraví, kým to nezažije na vlastnej koži. Sú chvíle, kedy mozog začne skratovať a pôsobenie pudu sebazáchovy sa redukuje, až niekedy celkom zlyhá. U mňa úplne ešte nezlyhal, iba takmer. Bolo to však veľmi blízko.
Hmm, a myslím si, že ja rozhodne mám psyhický problém a má ho asi každý, kto sa o samovraždu pokúsi - nejaké pozadie to predsa mať musí, nie?
A niekedy chce odvahu naozaj to dotiahnuť do konca - alebo je to chorá myseľ?
Príliš filozofické na túto "neskorú" hodinu; každopádne, nikdy nehovor hop, kým si neskočil...
A konkrétne k tebe - napriek tvojim pocitom si myslím že najneskôr o niekoľko rokov budeš zase v pohode (nehovor nie, nevieš čo bude o týždeň, o mesiac, o rok...)
Poznám ľudí ktorí si v živote už prešli kadečím a o svoje šťastie museli bojovať. Rada dávam za príklad kamarátku ktorá prišla o mamu a momentálne sa stará o otca aj mladšieho brata - varí im, perie a podobne. A musím povedať že ju obdivujem najmä keď vidím prístup tých dvoch - neocenia jedinú vec čo pre nich robí, ešte dostane vynadané za obed, lebo urobila priveľa zemiakov (som pokojná osoba, ale na jej mieste by som sa na nich dávno vykašľala pri takomto prístupe)
A posledné dva týždne vcelku oceňujem jedného nášho vyučujúceho - je to nevidiaci človek, v živote sa stretáva s rôznymi prekážkami a predsa učí na matfyze, špeciálne sa tam venuje nevidiacim študentom a minule keď som hľadala na internete stránku s jeho prednáškami, zistila som že pôsobí (alebo pôsobil, nie som si istá) aj ako učiteľ hudby.
Tým som chcela len povedať, že keď sa chce, všetko sa dá a problém na samovraždu podľa mňa neexistuje, existuje len nedostatok odvahy a odhodlania riešiť ho.
osobne ani enviem kam sa zaradit, samovraždu nespacham ale rieseníie aj tak neviem najst
ale asi to je skôr pozitivne nie?
neviem...ale ake argumenty by si nasla pre pripad toho 9 ročneho chlapca? napriklad..... z akeho ineho uhla sa to chudatko na to mohlo pzoerat?
O tom 9-ročnom chlapcovi som nepočula, neviem čo sa mu stalo v živote ani čo ho viedlo k takémuto konaniu...