Od mojej puberty ako som sa začala prejavovať a nerobial som veci tak ako chcela moja mama, som od nej dostala nekonečne veľa nepekných slov, o tom aká som neschopná, ako nič nedokážem, ako ma nik nebudem chcieť, že som hlúpa p**a .(pokračuj)
v poslednej dobe to začínam na sebe aj vidieť. ako keby som to mala už vsugerované, že som fakt hrozná a neschopná. moj problém je, že sa neviem alebo sa skôr bojím zalúbiť. mám pocit, že mám srdce z kamena a nikoho si tam neviem pustiť. neviem čo je láska, ako sa to má prejavovať. čo mám cítiť , aby som si povedala , že som ksutočne zamilovaná. preto zo strachu radšej nenadväzujem žiadne kontakty a každý chalan ktorý má aj o mna záujem mi príde ako blázon. ved prečo by som sa mu mala predsa páčiť ja ? taká neschopná a hrozná osoba :/ . .. strašne sa snažím to všetko nejak odblokovať ale cítim takú strášnu prázdnotu v sebe, že neviem ako dalej.
Ja to plne chápem, mala som to podobne. Neverila som na lásku, myslela som, že som šialená a príliš retardovaná na to, aby ma mal niekto rád dlhšie, než krátkodobo, ked ma bližšie spoznal. A potom prišiel ten jeden chudák, ktorý sa zamiloval do mojej šialenosti a tak sme šialení spolu. Niekedy ho aj ľutujem, prečo z miliard ľudí si vybral práve mňa.
Takže, možno to bude klišé, ale verím, že pre každého z nás tu niekto je a verím, že raz aj ty stretneš človeka, ktorý ti tieto pocity dá a ty si povieš, "ej, tak to je on". Nezúfaj. Netlač na to, ono to príde.
Aale hlavne, nemôžeš milovať a byť milovaná inými, kým nemiluješ sama seba. Takže hlavu hore, si úžasná, si jedinečná, žiješ a dýchaš. Každý má svoje chyby, sme ľudia. Hlavne nedovoľ negatívnym veciam aby ovplyvnovali tvoj život. veľa šťastia!
Ja byť tebou, tak to riešim terapiou, to vyzerá na niekoľko vrstevny problém, kde ti jedna rada nepomôže, ale sama budeš musieť poriadne zamakať na zmene.
Vies... Ono nad partnerskou laskou je anjlepsie premyslat co najmenej. Ta si ta najde nech si o sebe myslis co chces a casto si ta najintenzivnejsia prebija priestor prave takymito pocitmi. Mala by si sa sustredit na seba. Zacat chapat svoje prednosti, talenty ci v com spociva tvoja krasa, partnerska laska pride sama a nikty to nedopadne dobre ak v nej clovek hlada unik, alebo riesenie...
never hlasu v tvojej hlave ktory ti to hovori..z myslienky sa stane emocia,potom citis bolest..bud bdela,pozoruj tie nepekne veci v mysli,ego zije z tvojho nestastia tak ho ignoruj,dostanes sa do stavu vedomia,potom sa len pousmejes nad tym ako si mohla uverit myslienkam a zit podla nich,nestotoznuj sa s tym
čo sa týka partnerskej lásky, cítila som to dosť podobne - veľa rokov som mala depky z toho, že nie som schopná hlbších citov. A potom sa našiel iniciatívny človek s ktorým mi nebolo zle, zrazu ma začal predstavovať ako svoju priateľku - vravím si dobre, show must go on, za kráko mi vyznal lásku (a ja som stále netušila čo to je a len mu na to prevrátila očami...) a niekedy po 5-6 mesiacoch vzťahu to prišlo. A potom to silnelo. A bolo to úžasné a úplne mi to zmenilo svet, lebo ak som sa tak cítila raz s niekým - zvládnem to ešte niekedy.
Ale pointou, že som vtedy neriešila a yolo šla do vzťahu bez väčších citov (aj so všetkými tými pocitmi - prečo preboha JA?) a prišlo to. Niekomu to proste trvá dlho a potrebuje na to veľa. Myslím, že ma to dosť zmenilo.
To ofc fungovať nemusí, ale môžeš dať šancu tým chlapcom a neriešiť. Ak sa rozhodli pre teba, je to nakoniec ich problém, nie (mne tento pohľad pomohol, nemyslím to zle)
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
14 komentov
Takže, možno to bude klišé, ale verím, že pre každého z nás tu niekto je a verím, že raz aj ty stretneš človeka, ktorý ti tieto pocity dá a ty si povieš, "ej, tak to je on". Nezúfaj. Netlač na to, ono to príde.
Aale hlavne, nemôžeš milovať a byť milovaná inými, kým nemiluješ sama seba. Takže hlavu hore, si úžasná, si jedinečná, žiješ a dýchaš. Každý má svoje chyby, sme ľudia. Hlavne nedovoľ negatívnym veciam aby ovplyvnovali tvoj život. veľa šťastia!
Ale pointou, že som vtedy neriešila a yolo šla do vzťahu bez väčších citov (aj so všetkými tými pocitmi - prečo preboha JA?) a prišlo to. Niekomu to proste trvá dlho a potrebuje na to veľa. Myslím, že ma to dosť zmenilo.
To ofc fungovať nemusí, ale môžeš dať šancu tým chlapcom a neriešiť. Ak sa rozhodli pre teba, je to nakoniec ich problém, nie (mne tento pohľad pomohol, nemyslím to zle)