o takom niecom zacnem uvazovat az po 30tke, aj to si este najprv budem musiet byt sakra ista ze to dieta pripadne zvladnem vychovat aj sama. ja nejako extremne tuzbu mat dieta nepocitujem, ale viem ze keby som ho nemala, v 50tke si to budem vycitat. takze mat ho raz budem.
ani nahodou.. to by som musel stretnut zenu mojich snov a taka sice existuje, ale zije niekolko tisic kilometrov odtialto, vie len po korejsky a v realnom zivote by ma pravdepodobne ani neosrala takze nad detmi vobec neuvazujem...
Ja sama som nezazila veci, ktore si myslim, ze decko ma mat, takze mam strach, ze by som si plnila sny cez ne a neni nic horsie, takze myslim si, ze v mojom pripade som ja kontraindikacia na deti...
Nie. A nie je to truc nejakej násťročnej nezrelej ženskej. Nemám v sebe túžby vychovávať niekoho, či predávať moje múdrosti či ako sa to povie. Nemám ani dostatočnú zodpovednosť na výchovu dieťaťa a spôsob, akým žijem mi to ani neumožňuje.
Malé deti ma iritujú, nič sa vo mne nepohýna keď sú v mojej blízkosti a smrdia.
Na druhej strane sa teším na úlohu tety a (možno) krstnej mamy, pokiaľ budem od tých detí dostatočne ďaleko a budem ich vídať raz- dva krát ročne
od kedy študujem,to čo študujem a učila som sa o množstve mutácií a poruchách ,a problémoch s počatím ,a nedonosením tak je podľa mňa zázrak porodiť zdravé dieťa. normálne mám z toho strach,radšej by som toto riešila adopciou.
chciet - nechciet, ide o to, ze clovek musi mat pre deti aj vytvorene nejake zazemie, co ja pri svojej praci budem mat vytvorene len velmi tazko (caste cesty do zahranicia, niekolkorocne staze v roznych statoch atd.)
a nehovoriac o partnerovi, ktory by moju rozlietanost chapal - a neurazte sa, chlapci, ale taky jednoducho NEEXISTUJE
ale inak by take malicke s velkymi modrymi ockami velmi potesili
Nemám k deťom vzťah... Neovládajú ma materinské pudy keď vidím mamičky s kočíkmi a bábätkami... Áno, občas vedia byť deti zlaté, ale len kým sa dajú vrátiť rodičom...
Takže nie. Na druhej strane zase... už keby sa niečo stalo, nebola by som schopná zbaviť sa zodpovednosti a riešiť to potratom alebo daním na adopciu.
možno keby som finančne dobre zabezpečená (nie nejakým bohatým mužom, ale sama si viem zarobiť dosť na to, aby som sa kvôli tomu dieťaťu nemusela obmedzovať ja a ani ono kvôli mne), tak možno jedno aj hej....proste nechcem skončiť ako tie rodiny, ktoré si spravia deti len preto, lebo chcú a neberú ohľad na to, že možno nebudú schopné finančne zvládať ich záujmy, školu, a tak ďalej.....
a aj tak je ešte strašne skoro na takéto uvažovanie. Ja som si nikdy do mojej budúcnosti deti nepredstavovala, a som dosť nervovo labilný človek čo sa týka istých vecí. (ak počujem dieťa mrnčať, revať, tak mám chuť rozbíjať veci a som veľmi podráždená a agresívna....napríklad -.-)
@kail91 nie nestalkujem, ale ako čítam príspevky vždy na teba natrafím.... veď toto, ja tiež nemám svätú rodinu ani dokonalý život ale aspon sa vkuse nelutujem na diskusnych forach Nikoho nezaujíma tvoj večný negativizmus .
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
82 komentov
malú ružovú princezničku!
Don´t judge me guys, otcovské city ....
Malé deti ma iritujú, nič sa vo mne nepohýna keď sú v mojej blízkosti a smrdia.
Na druhej strane sa teším na úlohu tety a (možno) krstnej mamy, pokiaľ budem od tých detí dostatočne ďaleko a budem ich vídať raz- dva krát ročne
a nehovoriac o partnerovi, ktory by moju rozlietanost chapal - a neurazte sa, chlapci, ale taky jednoducho NEEXISTUJE
ale inak by take malicke s velkymi modrymi ockami velmi potesili
Takže nie. Na druhej strane zase... už keby sa niečo stalo, nebola by som schopná zbaviť sa zodpovednosti a riešiť to potratom alebo daním na adopciu.
mám takmer dvojročnú neter a sem-tam som robil/robím babysittera, kočíkovača ..., a úplne si to užívam
možno keby som finančne dobre zabezpečená (nie nejakým bohatým mužom, ale sama si viem zarobiť dosť na to, aby som sa kvôli tomu dieťaťu nemusela obmedzovať ja a ani ono kvôli mne), tak možno jedno aj hej....proste nechcem skončiť ako tie rodiny, ktoré si spravia deti len preto, lebo chcú a neberú ohľad na to, že možno nebudú schopné finančne zvládať ich záujmy, školu, a tak ďalej.....
a aj tak je ešte strašne skoro na takéto uvažovanie. Ja som si nikdy do mojej budúcnosti deti nepredstavovala, a som dosť nervovo labilný človek čo sa týka istých vecí. (ak počujem dieťa mrnčať, revať, tak mám chuť rozbíjať veci a som veľmi podráždená a agresívna....napríklad -.-)