Ked si predstavim, ze dost pravdepodobne budem este 60 rokov na svete, chce sa mi vyliezt na chodnik a umrznut do rana.
Nie som uplne frustrovana, lebo neviem, co mi chyba alebo co by bolo pre mna lepsie, mne sa proste nepaci byt tu.
citim sa frustrovana iba ked som v skole,lebo citim,ze to nema vyznam uz,ale som zbabelec, aby som sa ozvala... tak mi treba. tak sa to snazim kompenzovat mimoškolskym zivotom,snahou,brigadami,etc. a zatial je to ok
Iba ked si pomyslim ako vela snahy som musela/musim/este budem musiet vynalozit na to aby som mala uplne normalny bežný zivot s normalnymi 'istotami' ako slusne vlastne byvanie a velmi dobre zaplatena praca.
Aky je vlastne presny vyznam toho slova, frustrovany?
Neuspokojeny?
Lebo ja asi ani nemozem byt frustrovana ked pomaly nemam ziadne potreby okrem tych zakladnych zivocisnych. Po nicom netuzim, nemam ciel, motivaciu, zaluby, citove vztahy k ludom, nic.. takze aj frustracia mi pride ako ovela lepsi stav, taky bezny ('Frustrácia je tak spojená s nepríjemnými pocitmi ako napätie, hnev, sklamanie' - podla wikipedie, take pocity ludia mavaju a su kratkodobe a pominu, och ale z coho by som ja mohla vobec byt sklamana?
Nahnevana uz vobec nie, nic ma nehneva lebo mi na nicom nezalezi.
Napatie citim, ale konstantne a vnutorne, nevyplyva zo ziadnych udalosti..
Frustracia sa zda byt sucastou zivota, reakciou na vnimanie sveta ktory nefunguje podla predstav, ale tym padom clovek este nerezignoval ked mu na zivote zalezi natolko ze ho vie vytocit..
Och, chcem byt frustrovana!
Som v období, kedy musím napísať 20 písomiek za 15 dní. Aj keby som sa vykašľala na všetky záľuby a ľudí (čo je veľmi, veľmi zlý nápad), mám čo robiť, aby som to dala a môžem sa rozlúčiť so spánkom
a ja namiesto toho som na birdzi, lebo už sa mi toho nechce viac vtrepať do hlavy (od rána som vkuse niečo hustila) ... a hlavne ma to neskutočne nebaví. Mám pocit, že z každého predmetu sa učíme presne tie časti, ktoré ma nezaujímajú. Najhoršia je asi informatika - máme 6 zadaní, neviem pohnúť ani s jediným, lebo to mám robiť na programe, ktorý je tak zastaralý, že o ňom nikto nikdy nepočul ._. a ja neviem, ako sa ovláda
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
18 komentov
Ked si predstavim, ze dost pravdepodobne budem este 60 rokov na svete, chce sa mi vyliezt na chodnik a umrznut do rana.
Nie som uplne frustrovana, lebo neviem, co mi chyba alebo co by bolo pre mna lepsie, mne sa proste nepaci byt tu.
Neuspokojeny?
Lebo ja asi ani nemozem byt frustrovana ked pomaly nemam ziadne potreby okrem tych zakladnych zivocisnych. Po nicom netuzim, nemam ciel, motivaciu, zaluby, citove vztahy k ludom, nic.. takze aj frustracia mi pride ako ovela lepsi stav, taky bezny ('Frustrácia je tak spojená s nepríjemnými pocitmi ako napätie, hnev, sklamanie' - podla wikipedie, take pocity ludia mavaju a su kratkodobe a pominu, och ale z coho by som ja mohla vobec byt sklamana?
Nahnevana uz vobec nie, nic ma nehneva lebo mi na nicom nezalezi.
Napatie citim, ale konstantne a vnutorne, nevyplyva zo ziadnych udalosti..
Frustracia sa zda byt sucastou zivota, reakciou na vnimanie sveta ktory nefunguje podla predstav, ale tym padom clovek este nerezignoval ked mu na zivote zalezi natolko ze ho vie vytocit..
Och, chcem byt frustrovana!
a ja namiesto toho som na birdzi, lebo už sa mi toho nechce viac vtrepať do hlavy (od rána som vkuse niečo hustila) ... a hlavne ma to neskutočne nebaví. Mám pocit, že z každého predmetu sa učíme presne tie časti, ktoré ma nezaujímajú. Najhoršia je asi informatika - máme 6 zadaní, neviem pohnúť ani s jediným, lebo to mám robiť na programe, ktorý je tak zastaralý, že o ňom nikto nikdy nepočul ._. a ja neviem, ako sa ovláda