Ahojte...S chalnom sme spolu 10mesiacov a doteraz bolo všetko v pohode..ale ochorela som...Mám chorobu SLE -systémový lupus erythematodus...asi vám to nič nehovorí...no hodte do googlu ..bolo ťažké vyrovnať sa stým.Ale nikto z okolia stým problém nemal.
vies, rodicia chcu pre svoje deti vzdy to najlepsie a teraz dosli nato, ze nie si to najlespie. Je to smutne a krute, ale je to tak. Ale neboj sa, pride iny A popravde podari sa jej to, on je este velmi mlady nato aby sa jej dokazal posravit. Ale mozno prekvapi. Good luck
ja neviem ako ti poradit =/ pise sa o genetickom faktore, mozno stara nechce mat vnucata s touto chorobou.. a mozno sa boji o syna, predsa, keby sa ti nieco stalo, poznaci to aj jeho.. je to tvoja volba ci chces do toho ist, ale ak ano tak len ver tvojmu chalanovi.. ak ta lubi budes pre neho dolezitejsia ako jeho mama.. mala by si
18 bude mať v januári...No..viete problém je v tom,že ja deti nemožem mať...lebo by som to nezvládla po zdravotnej stránke...bola by som mamička na invalidnom dôchodku..:/...a to jej zrejme vadí najviac..ja chápem,že chce pre syna to najlepšie..ale keby ste ju poznali..malá chudá žienka...s porcelánovými ručičkami..v živote nič nedokázala len si sedela na pipinke a čakala čo jej donesie muž domov...ach..a ešte si dovolí nadávať na moju mamu,že ako ona môže chodiť do roboty ked ma choré dieťa...(chodí do AT,otec s nami nežije).Tak ale sčoho by sme žili?...on sa ma zastane ale to je už aká krava ...nenormálne ma vytáča..a každý den niečo :/
ved to more čo to riešia,keby som mala tolko rokov ako on.milujem ho...aj on mna ale nežijem v rozprávke a viem,že nič nieje večné .mám 15 ...zle to ukazuje v profile mám 15 ...
a dôležité je, čo si o tom všetkom myslí on.. ak je neoblomný a nehrozí, že by ho manka presvedčila, malo by to byť zatial ok.. ak ti nebudú chýbať kávičky so svokrou
@10 Ďakujem ...on to znášal zle...ale teraz sa snaží aspon preodmnou,viem,že mi chce pomocť,dávať na mna pozor,starať sa o mna... ...verím mu...dúfam,že sa nesklamem a tá potvora ho nestiahne na jej stranu..nikdy sa onho nezaujímala tak prečo teraz...kávičky mi chýbať určite nebudu
Na druhej strane, mas rovnako moznost si povedat, ze dost a ten vztah zrusit, lebo ked si niektori rodicia nieco zmyslia - neurobis s tym vobec, ale vobec nic.
nikdy nebude nič dokonalé vždy ta bude v živote niečo srať bud to bude v rodine, v láske alebo v rodine tvojej lásky alebo s peniazmi, alebo zdravie vždy sa niečo najde momentalne je to tu a ked sa dokážeš nad toto povzniesť dokažeš si malé vlastne dokonalo vytvoriť otázkou je či to dokaže aj tvoj milý a matke nepodlahne ale inak nemáš šancu to vyriešiť alebo sa jeho mamy/rodičov spýtaj na rovinu čo im na tebe nevyhovuje
Máš 14 a on 18. Riešiť synovu budúcnosť v zmysle - nebudem mať vnuka, lebo jeho frajerka má chorobu.. mi príde trošku unáhlené.
Každopádne by som skúsila nejaký rozhovor s jeho rodičmi - bez emócií výbuchov nervov, a ak to nepomôže tak ingorovať. Hoci ja osobne by som to nezniesla. Buď ich zastaví on, alebo nikto.
Iba chlapec,ktorý ťa naozaj miluje,bude s tebou aj keby si bola neviem aká chorá...ak ťa naozaj miluje ! .....ak sa ti napriek všetkému,čo prežívaš obráti chrbtom ,vykašli na na ňho, stretneš milión dalších,takých,kt. si ťa zaslúžia...vtedy sa ukáže charakter...nie je umenie zdupkať...
V ZiVOTE by som neopustil babu qoli chorobe. a to nie su kecy, moja ex bola ten najchorlavejsi clovek, akeho som poznal. praveze skor ta choroba akoby potvrdzovala moje city k nej, ze jej chcem pomoct a starat sa o nu a tak... cize ak ma trochu rozumu, nepochybuj o nom.ak nema, moze ti byt ukradnuty
už má dosť rokov na to aby rozhodoval a rozmýšlal sám za seba, takže by som verila tomu, čo povie. keď niekoho lúbiš, nezáleží na tom, čo si myslia iní. ani na rodičoch. verím, že to spolu zvládnete
Vek na to, aby rozhodoval za seba, síce má, ale ak nie je aj finančne samostatný (ak doma počúva "kým bývaš pod mojou strechou..."), tak mu do hlavy zasahovať budú, lebo stále od nich závisí a budú si to diktovacie "právo" nárokovať. Áno, je pravda, že rodičia chcú pre svoje deti to najlepšie, ale v prípade matky "chudej žienky s porcelánovými ručičkami" to podľa mňa je ešte horší extrém. Práve preto, že také "porcelánové ručičky" u nevesty s SLE možno mať nebude...asi chce preňho radšej nejakú nádhernú a bezchybne zdravú babu, pričom nevadí, že by to bola hlúpa hus, ktorej idú len medové reči na namotávanie zazobaných zabezpečovateľov a ktorá v živote neriešila žiaden problém so zdravím, dobrou výchovou detí, starostlivosťou o domácnosť...
Neviem, či to je len môj dojem, ale celkovo si myslím, že ľudia, ktorí si preskáču väčšiu chorobu alebo majú dlhodobo viac chorôb naraz, sú istým spôsobom podstatne vyspelejší voči ostatným bez týchto problémov (hlavne v tom stredoškolskom veku). Preto ma vôbec neprekvapuje ten komentár "prvá 15-ka s rozumom"...
Nadávať na tvoju mamu za to, že chodí do roboty, a ty si chorá? Inteligentnému človeku viac netreba, toto hovorí samo za seba. Čo si myslí, že vám peniaze len tak spadnú?
Jej asi áno...ale slušní ľudia si na seba musia zarobiť, niektorí dokonca aj sami a čestne...
Som zvedavý, čo by robila, ak by zrazu SLE dostal aj tvoj chalan (aj keď to majú takmer vždy ženy), alebo priamo ona. To už by bol zrazu možný aj iný pohľad na vec...
To, že ti chalan neutiekol hneď, svedčí o tom, že má charakter...sú povahy, čo by na jeho mieste okamžite zmizli, nereagovali na nič a tvárili sa, že od toho momentu ťa nepoznajú...môžeš byť vďačná.
Máš 15, čiže otázky manželstva a detí určite nie sú tie prvé, ktoré by mala jeho mama riešiť. Z drvivej väčšiny vzťahov manželstvo nakoniec nie je (môže to nakoniec dopadnúť aj tak, že sa v dobrom rozídete, lebo usúdite, že by to medzi vami nefungovalo pre niečo iné a úplne nesúvisiace s tvojou chorobou, a budeš v ňom mať naďalej najlepšieho kamaráta). Možností je nekonečno. Nevieš ani to, kde bude medicína zajtra a kde o rok.
A ak by som už bol tesne pred manželstvom a dievča by dostalo nevyliečiteľnú chorobu (že by som napr. vedel, že vydrží len cca 10 rokov), tak už necúvam...nemám na to právo, keď ona za to nemôže a rovnako som to mohol dostať aj ja, pričom by som tiež čakal, že so mnou zostane ona. Že nemôže mať deti? To neznamená, že dievča by kvôli tomu nemalo mať nárok ani na život s aspoň jednou osobou. Je rozdiel deti nechcieť a nemôcť mať. To prvé za skutočnú rodinu nepovažujem, to druhé áno. No a ak niekto namieta, že načo mi je stratiť tých 10 rokov s dievčaťom, ktoré potom naisto odíde a že ja budem potom mať ako voľný horšiu "pozíciu", lebo nebudem taký mladý a pekný (to "pekný" je diskutabilné asi aj teraz, takže mi to je jedno), odpoviem mu len: Kašlem na to, či to niektorý z mojich rodičov považuje za stratu. Mám súrodencov, takže vnúčatá im ešte prísť môžu. Ja ale viem za seba už teraz, že aspoň tých 10 rokov môjho života malo zmysel aj pre niekoho druhého.
som presne v tom istom rozpolozeni, az na to ze moje okolie to zobralo relativne dobre. a hlavne frajer je mi oporou ako nikdy predtym. takze ak ho to obmedzuje, goodbye adieu zbohom
@22 ,viem,že mi nemôžete pomôcť...len som chcela počuť názor ostatných ...S mamou nikdy nemal dobrý vzťah,takže teraz ho jej názor nezaujíma...ona sa onho nezaujímala ked to potreboval tak prečo teraz? ...
@antifunebracka takže ona opustila teba?? :/ to mi je luto.. a prečo, až ked sa smiem spytať, pretože ja by som takého chalana, kt. by dokonca pri mne stál aj v chorobe a podporoval ma, neopustila..
...Ak ta ma naozaj rad, bude s tebou chciet byt nech sa deje co sa deje...
Bude ta podporovat a pomahat ti... Moj foter odisiel z domu, lebo jeho mati mala problem s mojou mati... Jednoducho v 18 rokoch, bez penazi, len v tom co mal na sebe odisiel do prec... Makal v byvalych zeleziarnach a popri skole dajaku korunu zarabal aby dokazal sebe, mojej mati a vsetkym, ze on to mysli naozaj vazne...
Je pravdou, ze dnes su vsetci posraty a nedokazu bojovat za svoju vec, za svoje presvedcenie a za ludi na ktorych im zalezi...
Pochybujem, ze je na svete dalsi taky magor ako moj fotrik, ale verim, ze par bojovnikov sa este najde
Ak to ale nie je pripad tvojho maldeho, asi neostoji za to, aby s tebou mohol co i len travit cas
@anniedecadence aj mne je to luto:/nvm preco, asi ma nelubila az tak, ako by chela. boli sme spolu kratucko, ale vzdy som jej vyjadroval podporu... no postupne sa mi ozyvala coraz menej, nemala na mna cas, potom som ju videl na zoznamke. a potom to hodila na mna, ze som travil silvestra s kamosmi (pricom som jej volal, ci nebudeme spolu a povedala, ze nie, ze je zas chora) a ze koncime. za dobrotu na zobrotu
Ja by som nezniesla, keby sa môj priateľ mal hádať s rodinou, kvôli mne. Ty za to nemôžeš, chovanie jeho mamy je nepriateľné, ale rodina je najdoležitejšia, nech je akakoľvek a v jeho srdci ma urcite vyssie postavenie mama ako ty. Ja by som sa rozisla.
@27...a ak by to robila tvoja mam to čo robí jeho?...akože ja by som sa určite nerozišla a akurát tak by som jej povedala,že je poriadna primitívka a nezáleží jej na ničom inom len na sebe...až na to,že moja mamina je inteligentná a máme skvelí vzťah
@bubinkatrubs v prvom rade ti zelam vela sil a aby si sa z tej choroby dostala co najskor.. ...a co sa tyka tvojho chalana, obavam sa ze to nie je otazka toho co on chce a co nie...ak jeho matka ma na neho velky vpliv, tak to nevydrzi...a keby sa jej aj postavil co si myslim, ze ak je doteraz napriek vsetkemu stebou tak sa jej vzoprel ( chlapec ma charakter ), tak to dlho nevydrzi bo pochybujem ze v 18-tich by bol nejakym zvlastnym sposobom sebestacny a je odkazany na rodicov...:/...ale ak predsa napriek tomu ti bude oporou bude stat pri tebe a vydrzi, tak klobuk dolu...DRZIM TI PALCE...
Fakt jak tu uz bniekto napísal prvá 15-tka rozumná na tomto portáli.. gratulujem ti k predčasnému vyspetiu alebo ako sa to napíše sorry momentálne mi to nemyslí myslím že si predčasne vyspelá .. aj keď za takých ťažkých okolností... je dosť možne že ho raz mama predsa len zlomí ale pokial ta naozaj Lúbi ničoho takého sa nemusís báť .. a hlavne ti držím palce!
Ďakujem pekne ..Stále sme spolu už dva roky a jeho mama sa stým stále nezmierila ...ale čo už... akceptujem ju ako jeho matku a zvysoka kašlem na jej názor
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
31 komentov
Kolko ma on rokov/?
@stahli dííky kámo
a dôležité je, čo si o tom všetkom myslí on.. ak je neoblomný a nehrozí, že by ho manka presvedčila, malo by to byť zatial ok.. ak ti nebudú chýbať kávičky so svokrou
Na druhej strane, mas rovnako moznost si povedat, ze dost a ten vztah zrusit, lebo ked si niektori rodicia nieco zmyslia - neurobis s tym vobec, ale vobec nic.
Každopádne by som skúsila nejaký rozhovor s jeho rodičmi - bez emócií výbuchov nervov, a ak to nepomôže tak ingorovať. Hoci ja osobne by som to nezniesla. Buď ich zastaví on, alebo nikto.
Vek na to, aby rozhodoval za seba, síce má, ale ak nie je aj finančne samostatný (ak doma počúva "kým bývaš pod mojou strechou..."), tak mu do hlavy zasahovať budú, lebo stále od nich závisí a budú si to diktovacie "právo" nárokovať. Áno, je pravda, že rodičia chcú pre svoje deti to najlepšie, ale v prípade matky "chudej žienky s porcelánovými ručičkami" to podľa mňa je ešte horší extrém. Práve preto, že také "porcelánové ručičky" u nevesty s SLE možno mať nebude...asi chce preňho radšej nejakú nádhernú a bezchybne zdravú babu, pričom nevadí, že by to bola hlúpa hus, ktorej idú len medové reči na namotávanie zazobaných zabezpečovateľov a ktorá v živote neriešila žiaden problém so zdravím, dobrou výchovou detí, starostlivosťou o domácnosť...
Neviem, či to je len môj dojem, ale celkovo si myslím, že ľudia, ktorí si preskáču väčšiu chorobu alebo majú dlhodobo viac chorôb naraz, sú istým spôsobom podstatne vyspelejší voči ostatným bez týchto problémov (hlavne v tom stredoškolskom veku). Preto ma vôbec neprekvapuje ten komentár "prvá 15-ka s rozumom"...
Nadávať na tvoju mamu za to, že chodí do roboty, a ty si chorá? Inteligentnému človeku viac netreba, toto hovorí samo za seba. Čo si myslí, že vám peniaze len tak spadnú?
Jej asi áno...ale slušní ľudia si na seba musia zarobiť, niektorí dokonca aj sami a čestne...
Som zvedavý, čo by robila, ak by zrazu SLE dostal aj tvoj chalan (aj keď to majú takmer vždy ženy), alebo priamo ona. To už by bol zrazu možný aj iný pohľad na vec...
To, že ti chalan neutiekol hneď, svedčí o tom, že má charakter...sú povahy, čo by na jeho mieste okamžite zmizli, nereagovali na nič a tvárili sa, že od toho momentu ťa nepoznajú...môžeš byť vďačná.
Máš 15, čiže otázky manželstva a detí určite nie sú tie prvé, ktoré by mala jeho mama riešiť. Z drvivej väčšiny vzťahov manželstvo nakoniec nie je (môže to nakoniec dopadnúť aj tak, že sa v dobrom rozídete, lebo usúdite, že by to medzi vami nefungovalo pre niečo iné a úplne nesúvisiace s tvojou chorobou, a budeš v ňom mať naďalej najlepšieho kamaráta). Možností je nekonečno. Nevieš ani to, kde bude medicína zajtra a kde o rok.
A ak by som už bol tesne pred manželstvom a dievča by dostalo nevyliečiteľnú chorobu (že by som napr. vedel, že vydrží len cca 10 rokov), tak už necúvam...nemám na to právo, keď ona za to nemôže a rovnako som to mohol dostať aj ja, pričom by som tiež čakal, že so mnou zostane ona. Že nemôže mať deti? To neznamená, že dievča by kvôli tomu nemalo mať nárok ani na život s aspoň jednou osobou. Je rozdiel deti nechcieť a nemôcť mať. To prvé za skutočnú rodinu nepovažujem, to druhé áno. No a ak niekto namieta, že načo mi je stratiť tých 10 rokov s dievčaťom, ktoré potom naisto odíde a že ja budem potom mať ako voľný horšiu "pozíciu", lebo nebudem taký mladý a pekný (to "pekný" je diskutabilné asi aj teraz, takže mi to je jedno), odpoviem mu len: Kašlem na to, či to niektorý z mojich rodičov považuje za stratu. Mám súrodencov, takže vnúčatá im ešte prísť môžu. Ja ale viem za seba už teraz, že aspoň tých 10 rokov môjho života malo zmysel aj pre niekoho druhého.
som presne v tom istom rozpolozeni, az na to ze moje okolie to zobralo relativne dobre. a hlavne frajer je mi oporou ako nikdy predtym. takze ak ho to obmedzuje, goodbye adieu zbohom
Naše rady sú zbytočné, pretože nepoznáme ani Teba, ani jeho, nie sme priamo v situácii...rozumieš.
V každom prípade sú chalani, ktorí ostanú.
Potom sú takí, ktorí ostanú istú dobu a kvôli určitým veciam zrazu nie sú.
A potom sú chalani, ktorí okamžite zdupkajú.
Ja len dúfam, že ten Tvoj patrí do prvej kategórie a bude s Tebou aj napriek výhradám rodičov.
Ale na Tvojom mieste by som nechcela, aby môj priateľ bol so mnou len preto, lebo som chorá a cíti povinnosť, resp. ľútosť a preto je so mnou.
@22 ,viem,že mi nemôžete pomôcť...len som chcela počuť názor ostatných ...S mamou nikdy nemal dobrý vzťah,takže teraz ho jej názor nezaujíma...ona sa onho nezaujímala ked to potreboval tak prečo teraz? ...
Bude ta podporovat a pomahat ti... Moj foter odisiel z domu, lebo jeho mati mala problem s mojou mati... Jednoducho v 18 rokoch, bez penazi, len v tom co mal na sebe odisiel do prec... Makal v byvalych zeleziarnach a popri skole dajaku korunu zarabal aby dokazal sebe, mojej mati a vsetkym, ze on to mysli naozaj vazne...
Je pravdou, ze dnes su vsetci posraty a nedokazu bojovat za svoju vec, za svoje presvedcenie a za ludi na ktorych im zalezi...
Pochybujem, ze je na svete dalsi taky magor ako moj fotrik, ale verim, ze par bojovnikov sa este najde
Ak to ale nie je pripad tvojho maldeho, asi neostoji za to, aby s tebou mohol co i len travit cas