Nádeje, ilúzie, a kartičku Vitora Rivalda, ale nakoniec som ju našiel zapadnutú v gauči. Ale tie ilúzie a nádeje sú v piči už nastálo, tie v gauči nenájdem.
Však svoju lásku, no né?
Ale naposledy, ale fakt ze naposledy, tak svoju obľúbenú, perfektne na moju hlavu roztiahnutu čapicu. Svoju Vallovku, ako to ja nazývam.
Dve bufky (ta jedna bola mega dobra) a rukavicu a predtym tiez rukavicu, nastastie opacnu, takze mi vznikol par z povodnych rukavic a novych kupenych ako nahradu prvej stratenej.
Neviem, asi nič nezvyknem strácať veci lebo si dávam na všetko strašný pozor a miliónkrát ako som niekde vonku kontrolujem neustále po vreckách - peňaženka, mobil, kľúče, vreckovky, balzam na pery - a furt dokola, mám z toho trochu takú obsesiu. Ale keď sa teraz tak zamyslím tak už dlho neviem nájsť doma slúchatká do uší a všade kde mohli byť som pozerala ale nepravdepodobné miesta som ešte neprezrela lebo sa bojím, že ich nenájdem a pritom si presne pamätám, že som ich mala pekne zmotané a uložené v zásuvke tak teraz nechápem
Zmysel života, pred chvíľou obsah žalúdka, potom znova. Ale nikdy sa mi nestratilo nič cenné. Na labákoch mi "zoštátnili" nožnice a teraz kolujú po celej škole. Čo už.
Neviem, ale v kontexte zabudnutia v kabinke som si raz nechala slnečné okuliare v nejakom obchode a keď som sa po ne vrátila, našla som ich vystavené na stojane tak som si ich nasadila a odišla z obchodu a nikto nič
Vcera LP platnu lebo som strasna idiotka
Mala som vela tasiek, nakupovala som darceky a platna sa mi nikam nezmestila, tak som ju niesla v rukach. Oprela som ju zospodu pri pokladni a odisla bez nej a hrozne hrozne ma to mrzi bol to darcek pre ocina.
šál môjho milého ... išla som autobusom a som si 100% istá, že som vedľa seba mala položený kabát, šál, ruksak, ale keď som vystupovala, šál nikde nebol, ani pod sedadlom, ani na sedadle, ani na poličke, ani nikde na zemi ..... tak mi bolo smutno, lebo nebol môj a tak rada som ho nosila... a som si 100% istá že pri nastupovaní do autobusu som ho mala na krku, tak si myslím, že mi ho niekto musel zobrať, ešte som sa vrátila do toho autobusu ešte raz pozrieť a fakt tam nebol...
je to uzasne ale ja si nepamatam!! aspon k niecomu je to moje uzkostlive pseudo ocd ohladom veci byvala som notoricky stracac ako decko som vsetko strasne oplakala a strasne som sa citila vinne
Ale asi polroka som povazovala svoj krajcirsky meter za strateny potom som ho nasla zrolovany (coz nebyva nikdy) na mieste, len ja som hladala taky pohodeny
materiálne veci moc nestrácam, nechodím ani moc nakupovať ani mhd a dávam si na to dosť pozor, ale pamätám si asi pred piatimi rokmi som zabudla sveter v autobuse
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
51 komentov
Ale naposledy, ale fakt ze naposledy, tak svoju obľúbenú, perfektne na moju hlavu roztiahnutu čapicu. Svoju Vallovku, ako to ja nazývam.
Darmo, teraz uz vsetci vedia ako to je!
hold.... štvorfarebné pero je v našej brandži veľmi cenená vecička a nikdy ich nie je dosť
Mala som vela tasiek, nakupovala som darceky a platna sa mi nikam nezmestila, tak som ju niesla v rukach. Oprela som ju zospodu pri pokladni a odisla bez nej a hrozne hrozne ma to mrzi bol to darcek pre ocina.
Ale asi polroka som povazovala svoj krajcirsky meter za strateny potom som ho nasla zrolovany (coz nebyva nikdy) na mieste, len ja som hladala taky pohodeny
Materialne veci nestracam.
materiálne veci moc nestrácam, nechodím ani moc nakupovať ani mhd a dávam si na to dosť pozor, ale pamätám si asi pred piatimi rokmi som zabudla sveter v autobuse