mno čo sa tyka mna, tak empacitke citenie mam na vysokej urovni problem je že som tak trochu bezcitny,alebo skôr,že ma pocity inych ani moc nezaujimaju
10. ja ti rozumiem život z jedným okom to nie je sranda nečudo ,že si bezcitný.
...empatia nie je iba o poľutovaní ale aj o spolužití si myslím ,ked niekomu do dvora hodíte požitú vreckovku v podstate tam nevadí ale pre toho človeka je to nepríjemné...
ja sa vcitujem dost vela ..cast sa mi stava,ze ma nalada a pocity toho druheho pohltia tak,ze si ani neuvedomujem tie moje ..ked sa ma potom niekto opyta a nieco z mojho zivota,alebo ako sa mam, musim sa trochu sustredit a vratit sa k sebe, lebo vlastne ani neviem ako je mne
Určite sa to nedá len tak, že sa na niekoho pozriem a viem, ako sa cíti. To ťažko... Ja mám ale dosť veľkú schopnosť zostať nestrannou, pokým si nevypočujem všetky aspekty problému a potom sa rozhodujem, "na koho strane" budem stáť.
Empatia totiž nie je o tom, že teraz sa niekto cíti blbo a ty sa cítiš rovnako blbo a spolu sa cítite blbo. Schopnosť empatie v tomto svete by mala slúžiť na to, aby sme dokázali pomôcť priateľom s riešením ich problémov. A to sa dá len vtedy, ak skutočne vieme, o čo ide. Ak sa dokážeme vcítiť.
Čo sa mňa týka, môžem povedať len toľko, že moja empatia je naladená iba na ľudí, s ktorými mám niečo spoločné. Sme priatelia alebo sa poznáme už dosť dobre na to, aby som vedela, prečo dotyčného štve práve to, čo ho štve. Vtedy si ho vypočujem, poľutujem ho (ak je na to dôvod) alebo mu jemne naznačím, že to ako sa správa je deb*lina (konštruktívna kritika ženie ľudí vpred).
Čiže empatici sú tu podľa mňa na to, aby priateľa absolútne pochopili, ale dokázali veci riešiť s chladnou hlavou...
Skúšať to? Snaha by aj bola, ale nevychádza. Naozaj to nedokážem, často trepnem čosi, čo je naopak totálna hrôza a pre danú situáciu skutočne klinec do rakvy Mám kamošku, čo je dosť empaticky založená... ona doslova tvrdí, že jej zlepšuje náladu zlepšovať iným náladu
viem, používam, alebo som aspoň dlho používal. náročné to vôbec nie je. náročné je pochopiť, že to čo cítiš/vieš nie je výplodom tvojej predstavivosti.
Nie vždy, podľa mna závisí od človeka... a či tie pocity nie sú priveľmi skryté, lebo veľký pátrač v tomto odbore nie som. Odpoved teda znie, že skôr nie ako áno.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
33 komentov
napr. forum "prečo mi nikto nepíše TS" --> vcítenie sa "prečo vlastne niekomu nenapíšem TS" ale radšej založím fórum
ja strašne veľa krát chcem vedieť ako sa dotyčný cíti...a skúšam to...potom ale prepadnem melanchólii
...empatia nie je iba o poľutovaní ale aj o spolužití si myslím ,ked niekomu do dvora hodíte požitú vreckovku v podstate tam nevadí ale pre toho človeka je to nepríjemné...
...pite z mierou
Empatia totiž nie je o tom, že teraz sa niekto cíti blbo a ty sa cítiš rovnako blbo a spolu sa cítite blbo. Schopnosť empatie v tomto svete by mala slúžiť na to, aby sme dokázali pomôcť priateľom s riešením ich problémov. A to sa dá len vtedy, ak skutočne vieme, o čo ide. Ak sa dokážeme vcítiť.
Čo sa mňa týka, môžem povedať len toľko, že moja empatia je naladená iba na ľudí, s ktorými mám niečo spoločné. Sme priatelia alebo sa poznáme už dosť dobre na to, aby som vedela, prečo dotyčného štve práve to, čo ho štve. Vtedy si ho vypočujem, poľutujem ho (ak je na to dôvod) alebo mu jemne naznačím, že to ako sa správa je deb*lina (konštruktívna kritika ženie ľudí vpred).
Čiže empatici sú tu podľa mňa na to, aby priateľa absolútne pochopili, ale dokázali veci riešiť s chladnou hlavou...