Ja sa snažím vyťažiť zo seba maximum v mojich záujmoch. A ten pocit úspechu je na nezaplatenie. Proste tá spätná odozva - spravila som niečo - vidím výsledok.
Neviem si predstaviť život bez snaženia sa o niečo.
A človek pocit úspešnosti podľa mňa potrebuje mať.
Neviem, ja sa nechcem zdokonalovat pre druhych, ale pre to, aby ked sa obzriem za sebou uvidim kus prace a vynalozeneho usilia ktorym som sam sebe nieco dokazal. A netreba k tomu obdiv niekoho ineho.
Ano, je jednoduchsie sadnut si k telke a odprazit par mozgovych buniek, ale nie som si isty ci by ma to dusevne naplnalo
ja osobne si neviem predstavit zahodit vsetku svoju snahu s tym, ze je zbytocna a ze to dobre uz len bolo. clovek, ktory prestane verit v lepsiu buducnst je ako mrtvy. jeho dusa je mrtva. ked sa to stane staremu alebo choremu cloveku tak sa to da pochopit, ale zahodit vsetko v 20-tke..
najviac zo vsetkeho ma znervoznuju ludia, ktori sa na jednej strane tvaria, ze nic nechcu, nepotrebuju a je im dobre.. ale zaroven nadavaju tym, ktori maju nieco lepsie, zavidia. kazdy ma nejake plany a ludia, s nenaplnenymi zivotnymi planmi a snami su vzdy najhorsi nepriatelia. dokazu nenavidiet uz len preto, ze niekto ma v sebe snahu, ktoru oni nemali. to ale pride vzdy az po urcitom case, ked zistia, co vsetko svojou flegmou premeskali a stratili.
a neviem, ved nech si kazdy zije a snazi sa ako mu vyhovuje
a myslim ze je to premenlive, teda aspon u mna, nemohla by som v kuse makat a snazit sa o nieco, ale zas si neviem ani predstavit, zeby som cely zivot len "oddychovala" a mala u riti vsetko, to by ma asi ani velmi nebavilo zit
ale clovek ma minimalnu snahu o nieco vzdy, teda aspon snahu zit, pokial je nazive
tak ak tebe vyhovuje take prezivanie...pre mna urcite ma zmysel snazit sa
ved hlavne aby bol clovek spokojny, niekto nebude spokojny ani ked dosiahne to co 90% ludi nedokaze, a naopak, niekto dokaze byt spokojny len tak, bez vsetkeho, takze ako som uz povedala - ak to tebe vyhovuje...ja by som to vsak asi nedokazala
Zi tak, aby si bola stastna. Niekto potrebuje ku stastiu pokoj a klud a niekto vzruso a pohyb. Nikto ti neda navod na zivot. Kazdy sme iny a kazdy ma svoju subjektivnu realitu a predstavu o zivote. To, co ma zmysel pre jedneho, pre druheho mat nemusi
Zomriet mozes o minutu, a aj o 80 rokov, takze tazko povedat - ale urcite treba mat v zivote nejaky ciel, ktory by udaval smer tvojmu zivotu, ale tempo mozes zvolit dost volne, nemusis sa snazit ako workoholik..podla toho, aby ti to stacilo....na druhej strane zivot bez ciela je premrhany zivot, takisto ako sialene budovanie kariery
@atropabelladona asi si to vystihol... ja sa tak zrovna cítim. Možno to aj vytvára akási bezbrannosť, moja nedostatočná vôľa a motivácia, či zmierenie sa s niektorými okolnosťami okolo. Aj keď vidím, že niečo s tým by bolo dobré urobiť, ale potom začína úvaha prečo, keď aj tak neviem dosiahnuť čo chcem a asi vtedy si poviem a načo to chcem.
poznám, to som zažila, keď som niečo dosiahla... takže poznám a tiež to nemám rada, pretože takí nič neurobia pre to aby to získali (keď túžia po čomsi takom), len závidia, ohovárajú atď. Ale čo ja viem, ja taká nie som. To sa mi podarilo potlačiť a prekonať ešte dávnejšie, keď som si povedala, že presne to nechcem od druhých... Aj sa niektorí čudujú, že neriešim a nezávidím im. Nech sa im darí, aj tak určite pre to niečo urobili a keď nie, jednoducho mali talent.
@zufalaz to áno... máš pravdu... no to je asi dane tým pudom sebazáchovy sa udržiavať pri živote... najhoršie je keby že u niekoho chýba táto elementárnosť a to je snaha žiť.
inaks a tak zamýšľam... kedysi som dosť takto rozmýšľala... ale teraz... to berem automaticky? alebo asi len ako ďalší stupienok vyššie hrdo.. dohovie a @22
@anjelik263 mam kolo seba vacsinou ludi, za ktorymi dost stoja napr rodicia a podobne .. aj po financnej stranke ... a navonok to vyzera tak ako sa oni strasne snazia ... potom ja, hoci mam napr daleko mensiu, napr financnu podporu od fotrovcov, hoci sa snazim ovela viac jak tí druhí, tak to vyzera ako keby som sa snazil len minimalne ... to je podla mna na picu, ale nezabijem sa za to .... aktualne sa snazim daco naucit na statnice, skurvene, vyjebane
život bez cieľov je zbytočný, vždy treba ísť dopredu ak viem že na niečo mám talent, predpoklad, nezahadzovať to a pri tom može zostať človek aj flegmatik, a dosť neverím že niekto netuži po sebarealizácií a chce zostať na jednom mieste ,nikto nechce len nie každý má voľu.
@anjelik263 vzdy je dobre si vyberat realne ciele, kde je sanca, ze sa ti podaria. naco sa zatazovat imaginarnymi vecami a potom sa utapat v krivde a nariekat nad nespravodlivostou zivota.
teraz sa ti to vsetko dobre odfakuje, si mlada a flegmaticka, necitis potrebu mat nieco extra. ver mi, ze tvoje ja o 20 rokov bude mat pri takomto pristupe sto chuti vratit sa do minulosti a prefackat ta. ja som si to zazila tiez. brala som to tak, ze nie som ani najlepsia ani najhorsia a ze mi staci to, co mam a je mi dobre. aka bola moja hroza pri zisteni, kam sa az dostali ludia, ktorych som na nejakom rebricku uspesnosti vnimala ako tych "podo mnou". odrazu sa mi zdalo, ze kazdy je uspesnejsi, lepsi a vypracovanejsi ako ja, vnimala som, ze som stratila vsetok naskok, ktory som prirodzene mala. lebo aj ked ty zastanes, ludia okolo pojdu stale vpred a budu nejaku tu latku posuvat vyssie a vyssie. teraz sa mozno vnimas ako ten zlaty stred, ktory je v pohode a tak to staci, ale vekom, stagnaciou a napredovanim inych sa budes opticky posuvat dozadu. to ti len bude pridavat beznadej a nakoniec zostarnes a zomries s pocitom, ze tvoj zivot bol neuspesny, tvoja existencia zbytocna a vzduch, ktory si vydychala mohol radsej posluzit tym, ktory boli zadychani z rychlosti svojho napredovania.
Má, nie vo všetkom ale má. V tom čo ťa baví a naplňuje. Nemyslím napr. že je úspech kariérne postupovať v nenávidenej práci,ale ak máš tú prácu rada....A záleží na tom že umrieme? Potom by sme na sebe mali dvojnásobne pracovať,aby sme "stihli" byť šťastní.
Nejde o to nebyť priemerný. Ako písal I ,ak umývačovi záchodov vyhovuje byť umývačom záchodov (nemyslím z pasívnej strany,ale tak,že to vždy chcel robiť.alebo práve pracuje na tom aby ho povýšili na "umývača umývadiel",čo je jeho vysnívaná práca. who knows) A trošku reálnejší umývač záchodov(aspoň čo ja poznám) nieje neúspešný,pretože je priemerný(alebo podpriemerný-v očiach spoločnosti) ale preto že ho tá práca nenaplňuje.
Poznáš ten pocit keď sa ti niečo podarí? Neviem ako ty,ale ja by som oň nechcela prísť,kvôli tomu že sa mi nechcelo zdokonaľovať.
Treba najst rovnovahu medzi snazenim sa a nic nerobenim. Kedysi som sa neskutocne nahanal za peniazmi az som si uvedomil, ze mi vobec neprinasaju stastie, tak ako som si kedysi ked som bol bez penazi mylne myslel.
Samozrejme, robit to, co cloveka bavi je super, ale povedzme si uprimne, nie je to uplne najjednoduchsia cesta. Ak sa na nu clovek vyda, tak moze jedneho dna zistit, ze sice sa do niecoho pustil naplno a robi ho to stastnejsim, ale zmeskal kopu inych, nemenej podstatnych veci.
Dá sa viesť úplne jednoduchý život a pritom môžeš byť vzdelaná a mať super bohatý vnútorný svet, aj job donre zaplatený a nemusíš mať stresy.
Stačí, keď si uvedomíš, že všetko, čo robíš, robíš pre seba a nie pre iných.
Takí tí flegmatickí, "priemerní" sú pre mňa chodiace mŕtvoly bez akéhokoľvek záujmu nejako napredovať, vidieť a počuť veci a takí ťa potom dávajú dole. Len si neber od nich príklad.
Po dnešnom dni som zistila že nemá....snažila som sa pár mesiacov keď som sa učila na prijímačky ...bola som si istá že som ich dala ale nakoniec som ich nedala...neprijali ma na žiadnu výšku....takže NEMÁ zmysel sa snažiť..lebo keď tam nie je trošku šťastie,tak nič z toho
@rothschild pripomína mi to mňa :/ je to zlý pocit ak sa niekto nesnaží a má to v živote ľahšie....vtedy nejak človek stráca chuť neustále sa snažiť.....
prečo.. pokial sa nesnazis tak nemas sancu ziskat, tak normalne ak to berieme, ze ti nikto neda nic zadarmo, nemas zalovenych rodicov, znamych co ti vybavia hocico alebo ine praktiky
napr skola, nemusim mat super znamky, ide mi o tom aby som nieco vedel i ked to sa v skole skôr nenaucim..ale to je jedno, ked vidim kopu ludi, ktorým to je jedno, nechodia uz len do tej skoly a po skonceni beru aj pracu v Mc..lenze ide o to ze to ma clovek 20 rokov a nech mi nehovori nikto ze to fakt chce robit do konca zivota..problem je len to ze ludom je istu chvilu dobre tak naco by sa snazili
chcel by som mat raz ten pocit ze vdaka snahe som nieco dosiahol, nechcem byť ultra-bohaty ale aby som nemusel zit z mesiaca na mesiac a trochu si normalne aj uzit zivot
Vieš čo? Vidím to tak, že sme (možno) na jednej lodi. Aj ja už mám pokrk snaženia sa, ale ja skôr motivačne. Doma je taká demotivujúca klíma že keď vypadnem z domu tak mám chuť prevalcovať svet, robím si plány a idem dopredu - a prídem domov a vykašlem sa na všetko..
Späť k téme : môj názor je, že zostať tam, kde si, nie je riešenie. Zmyslom života je neustále sa rozvíjať ďalej a byť lepší ako si bol včera. Tým nemyslím nevyhnutne múdrejší (i keď i to by mohlo byť), ale skôr charakterovo. Pýtaš sa, že prečo ísť ďalej. Odpoveď je jednoduchá : každý má v živote svoj sen, iba si možno s postupom času začal namýšľať, že sa mu to nepodarí a že to bolo detinské a že to nestojí za to. Ale to preto strácame motiváciu, lebo zabúdame na to, čo vlastne chceme dosiahnuť. Je dosť zlé upadnúť do tej flegmy a zatrpknutosti, pretože to už je ti proste väčšina vecí (ak nie všetko) jedno a netešíš sa zo života. Možno trocha klišé, ale podľa môjho názoru pravdivé : Choď za svojím snom. A užívaj si cestu.
@tunidlo a ako mi tu stale v reakciach stale tak svietis tak mi napadla este jedna vec. Toto "komicke american dream" chapanie priemernosti nie je z mojej hlavy ale mam to do hlavy vstepovane od rodiny hlavne od otca. A mozno prave preto ze moj otec ma toto komicke rozmyslanie sa vozi na 2 BMW a jednom Volve a to su len osobne auta :d
Cize ak s tymto komickym rozmyslanim dosiahnem aspon z polovice tolko co on, tak mi bude jedno ako komicke myslenie budem mat
Však ak si rovnako myslí, že nevoziť sa na 2 BMW a jednom Volve a nedajbože pracovať za priemernú, či podpriemernú mzdu by bolo to najhoršie na svete, z čoho človek v živote nič nemá, tak sa nečudujem a teda aj mu patrične gratulujem
@tunidlo to neviem, tu otázku polož sám sebe, lebo ja som nič také nepovedal
Ničnerobiaci človek bude sotva aspoň priemerný..
Nie neboj sa také veci si nemyslí, je v dosť blízkom kontakte so svojími zamestnancami aby si niečo také nemyslel,. A ani nemusíš z toho čo som napísal vyvodzovať žiadne závery
Jebanie na prácu je podľa mňa to ak človek pracuje s tým štýlom že spraví toľko čo má napísané v povinnostiach (ak sa dá tak aj menej) a nespraví nič viac i keď ho o to požiadajú. Jednoducho povie že za to ja platený nie som. Miesto poctivého vykonávania práce radšej vyhladávaju spôsoby ako prácu nespraviť tak aby za to neboli od nadriadeného ani spucovaný.
Ja neviem, čo pre koho platí, ja ešte stále neviem, čo to je ten priemer
Ak tvrdíš, že k priemernosti patrí vyhýbanie sa práci, tak sa mi to zdá dosť divné ... Ak to netvrdíš, tak potom neviem, čo je na tom priemere také hrozné ...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
63 komentov
Neviem si predstaviť život bez snaženia sa o niečo.
A človek pocit úspešnosti podľa mňa potrebuje mať.
niekedy je málo viac a zdravie je na prvom mieste ...
filip
Ano, je jednoduchsie sadnut si k telke a odprazit par mozgovych buniek, ale nie som si isty ci by ma to dusevne naplnalo
najviac zo vsetkeho ma znervoznuju ludia, ktori sa na jednej strane tvaria, ze nic nechcu, nepotrebuju a je im dobre.. ale zaroven nadavaju tym, ktori maju nieco lepsie, zavidia. kazdy ma nejake plany a ludia, s nenaplnenymi zivotnymi planmi a snami su vzdy najhorsi nepriatelia. dokazu nenavidiet uz len preto, ze niekto ma v sebe snahu, ktoru oni nemali. to ale pride vzdy az po urcitom case, ked zistia, co vsetko svojou flegmou premeskali a stratili.
a neviem, ved nech si kazdy zije a snazi sa ako mu vyhovuje
a myslim ze je to premenlive, teda aspon u mna, nemohla by som v kuse makat a snazit sa o nieco, ale zas si neviem ani predstavit, zeby som cely zivot len "oddychovala" a mala u riti vsetko, to by ma asi ani velmi nebavilo zit
ale clovek ma minimalnu snahu o nieco vzdy, teda aspon snahu zit, pokial je nazive
ved hlavne aby bol clovek spokojny, niekto nebude spokojny ani ked dosiahne to co 90% ludi nedokaze, a naopak, niekto dokaze byt spokojny len tak, bez vsetkeho, takze ako som uz povedala - ak to tebe vyhovuje...ja by som to vsak asi nedokazala
Ak mas pocit,ze sa snazis zbytocne a chcela by si prezit radsej kludny zivot bez snahy,dokonci,co si zacala,uzavri stary zivot a nerob nic.
Ale prave ta snaha ta robi silnejsou,lebo vies,co dokazes.
Hlavne nerozmyslaj co robia druhi.
poznám, to som zažila, keď som niečo dosiahla... takže poznám a tiež to nemám rada, pretože takí nič neurobia pre to aby to získali (keď túžia po čomsi takom), len závidia, ohovárajú atď. Ale čo ja viem, ja taká nie som. To sa mi podarilo potlačiť a prekonať ešte dávnejšie, keď som si povedala, že presne to nechcem od druhých... Aj sa niektorí čudujú, že neriešim a nezávidím im. Nech sa im darí, aj tak určite pre to niečo urobili a keď nie, jednoducho mali talent.
teraz sa ti to vsetko dobre odfakuje, si mlada a flegmaticka, necitis potrebu mat nieco extra. ver mi, ze tvoje ja o 20 rokov bude mat pri takomto pristupe sto chuti vratit sa do minulosti a prefackat ta. ja som si to zazila tiez. brala som to tak, ze nie som ani najlepsia ani najhorsia a ze mi staci to, co mam a je mi dobre. aka bola moja hroza pri zisteni, kam sa az dostali ludia, ktorych som na nejakom rebricku uspesnosti vnimala ako tych "podo mnou". odrazu sa mi zdalo, ze kazdy je uspesnejsi, lepsi a vypracovanejsi ako ja, vnimala som, ze som stratila vsetok naskok, ktory som prirodzene mala. lebo aj ked ty zastanes, ludia okolo pojdu stale vpred a budu nejaku tu latku posuvat vyssie a vyssie. teraz sa mozno vnimas ako ten zlaty stred, ktory je v pohode a tak to staci, ale vekom, stagnaciou a napredovanim inych sa budes opticky posuvat dozadu. to ti len bude pridavat beznadej a nakoniec zostarnes a zomries s pocitom, ze tvoj zivot bol neuspesny, tvoja existencia zbytocna a vzduch, ktory si vydychala mohol radsej posluzit tym, ktory boli zadychani z rychlosti svojho napredovania.
» www.welldonestuff.com/2013/06/a-russi...
Ach, bože, toto "American dream" chápanie priemernosti mi príde tak strašne komické
Podľa mňa akýkoľvek umývač záchodov môže mať toho v živote dosť bez ohľadu na to, že je umývač záchodov.
Nejde o to nebyť priemerný. Ako písal I ,ak umývačovi záchodov vyhovuje byť umývačom záchodov (nemyslím z pasívnej strany,ale tak,že to vždy chcel robiť.alebo práve pracuje na tom aby ho povýšili na "umývača umývadiel",čo je jeho vysnívaná práca. who knows) A trošku reálnejší umývač záchodov(aspoň čo ja poznám) nieje neúspešný,pretože je priemerný(alebo podpriemerný-v očiach spoločnosti) ale preto že ho tá práca nenaplňuje.
Poznáš ten pocit keď sa ti niečo podarí? Neviem ako ty,ale ja by som oň nechcela prísť,kvôli tomu že sa mi nechcelo zdokonaľovať.
Samozrejme, robit to, co cloveka bavi je super, ale povedzme si uprimne, nie je to uplne najjednoduchsia cesta. Ak sa na nu clovek vyda, tak moze jedneho dna zistit, ze sice sa do niecoho pustil naplno a robi ho to stastnejsim, ale zmeskal kopu inych, nemenej podstatnych veci.
Stačí, keď si uvedomíš, že všetko, čo robíš, robíš pre seba a nie pre iných.
Takí tí flegmatickí, "priemerní" sú pre mňa chodiace mŕtvoly bez akéhokoľvek záujmu nejako napredovať, vidieť a počuť veci a takí ťa potom dávajú dole. Len si neber od nich príklad.
napr skola, nemusim mat super znamky, ide mi o tom aby som nieco vedel i ked to sa v skole skôr nenaucim..ale to je jedno, ked vidim kopu ludi, ktorým to je jedno, nechodia uz len do tej skoly a po skonceni beru aj pracu v Mc..lenze ide o to ze to ma clovek 20 rokov a nech mi nehovori nikto ze to fakt chce robit do konca zivota..problem je len to ze ludom je istu chvilu dobre tak naco by sa snazili
chcel by som mat raz ten pocit ze vdaka snahe som nieco dosiahol, nechcem byť ultra-bohaty ale aby som nemusel zit z mesiaca na mesiac a trochu si normalne aj uzit zivot
Späť k téme : môj názor je, že zostať tam, kde si, nie je riešenie. Zmyslom života je neustále sa rozvíjať ďalej a byť lepší ako si bol včera. Tým nemyslím nevyhnutne múdrejší (i keď i to by mohlo byť), ale skôr charakterovo. Pýtaš sa, že prečo ísť ďalej. Odpoveď je jednoduchá : každý má v živote svoj sen, iba si možno s postupom času začal namýšľať, že sa mu to nepodarí a že to bolo detinské a že to nestojí za to. Ale to preto strácame motiváciu, lebo zabúdame na to, čo vlastne chceme dosiahnuť. Je dosť zlé upadnúť do tej flegmy a zatrpknutosti, pretože to už je ti proste väčšina vecí (ak nie všetko) jedno a netešíš sa zo života. Možno trocha klišé, ale podľa môjho názoru pravdivé : Choď za svojím snom. A užívaj si cestu.
Cize ak s tymto komickym rozmyslanim dosiahnem aspon z polovice tolko co on, tak mi bude jedno ako komicke myslenie budem mat
@49
Prečo by slovo priemerný malo znamenať ničnerobiaci?
@52
Však ak si rovnako myslí, že nevoziť sa na 2 BMW a jednom Volve a nedajbože pracovať za priemernú, či podpriemernú mzdu by bolo to najhoršie na svete, z čoho človek v živote nič nemá, tak sa nečudujem a teda aj mu patrične gratulujem
Ničnerobiaci človek bude sotva aspoň priemerný..
Nie neboj sa také veci si nemyslí, je v dosť blízkom kontakte so svojími zamestnancami aby si niečo také nemyslel,. A ani nemusíš z toho čo som napísal vyvodzovať žiadne závery
OK, skúsim doslovnejšie, aké vidíš pojítko medzi priemernosťou a ľuďmi, "čo na prácu jebú a je im všetko v piči"?
Ešte lepšie, keď si to nemyslí. Tak dúfam, že aj tento pohľad ti odovzdá do budúcnosti.
Jebanie na prácu je podľa mňa to ak človek pracuje s tým štýlom že spraví toľko čo má napísané v povinnostiach (ak sa dá tak aj menej) a nespraví nič viac i keď ho o to požiadajú. Jednoducho povie že za to ja platený nie som. Miesto poctivého vykonávania práce radšej vyhladávaju spôsoby ako prácu nespraviť tak aby za to neboli od nadriadeného ani spucovaný.
Neboj sa odovzdal.
ok a teda priemernosť je to vyhľadávanie spôsobov, ako prácu nespraviť?
Ja neviem, čo pre koho platí, ja ešte stále neviem, čo to je ten priemer
Ak tvrdíš, že k priemernosti patrí vyhýbanie sa práci, tak sa mi to zdá dosť divné ... Ak to netvrdíš, tak potom neviem, čo je na tom priemere také hrozné ...
Čo to teda tvrdíš?
Co je na tom take hrozne? Ak na tom nevidis nic zle ty tak nic. Kazdemu sa zda normalne nieco ine. Ja nemam potrebu ti svoj nazor vncovat.
To uz je o tom kto ma ake ciele