Myslite si ze je dobre povedat svojmu adoptovanemu dietatu ze je adoptovane?

Asi áno. Ale teda s dôrazom na to, že to nič nemení na tom, ako majú to decko radi a tak.

Rozhodne nikdy v hneve neutrúsiť niečo v zmysle "vidno, že si adoptované"

Fu tak toto som za to skor nie alebo co najneskor ak nie je ineho povodu,adopcia je rizikova vec a ked deti tak vlastné este ze tuto otazku už mam poriesenu

Ak by nebolo uplne zrejme, ze je inej národnosti, tak by som mu to nevravel. Jedina situacia kedy by som mu to povedal by bolo, ak by bolo treba darovať krv či nejaký orgán aby vedel na čom je. Inak zbytočne. Jeho rodič o neho záujem nemá, ak som si ho adoptoval, tak by som jo prijal za svojho a načo by mu teda bola informácia, že má iných rodičov. Na to, aby sa ich snazil vyhľadať a potom jo banda nejakých feťákov zneužívala a stiahla so sebou?

a teda si myslím, že takto sa vyvaruje traume, aká by mohla nastať, ak by sa to dozvedelo neskôr

lebo ak to už malému povieš niečo ako "je taký obchod s deťmi bez rodičov a ty si bolo tak super, že sme si ťa vzali so sebou", tak sa ešte môže cítiť dôležitejšie a chcenešie, než iné deti, ktoré sa u svojich rodičov len tak vyskytli, lebo ja som mala na výber z viacerých a vybrala som si to konkrétne

uplne hned v troch rokoch asap... napr. ako dobre ja nie som adoptovana, ale moj bilogicky tatko sa na mna hned vysral a do nejakych 7 rokov sme byvali s maminym exmanzelom Durom... proste uplne odmala uplne normalne a zdravo berem to ze nemam fotra som sa pytala mamy ze kedy ktomu doslo a ona ze uplne ze som bola malinka strasne a ze mi vysvetila ze Duro neni mojj tatinko, ze tatinka nemam ale je to moj nahradny tatinko Duro a som uplne normalne decko coz ako som pocula ajj o takych pripadoch kde proste decku nepovedali ze jeho realny otec je niekto iny a zistilo to v puberte a uplne rovnaky priebeh ako pri adoptivnych detoch... proste celozivotne klamstvo hnus

a ako male decko to vstreba a hned sa s tym vyvinie... ako isto kazda moznost ma pre a proti, ale ak si adoptujem decko tak hned od malinka mu to nejak vysvetlim. (ale radsej by som take uz troska oddrastene

Nooo mám bratranca , ktorému povedali až v 18 rokoch že jeho otec nie je jeho otec ale je nevlastný a hrozne zle to znášal , viem že sa s mamou nebavil mesiace...
Keby mám adoptované dieťa poviem mu to hneď ako by to bolo schopné pochopiť...

@semhamforas súhlasím s tebou.
Jednoducho, bola by táto informácia pre to dieťa užitočná? Mohla by jeho život ovplyvniť k lepšiemu?
Ak by nebolo zrejme, že sa jedna o adopciu (rodičia sú homosexuálny pár alebo dieťa je inej rasy) tak by som mu to asi nepovedala. Na čo by sa malo zbytočne trápiť? :/

Ale akože súhlasím, že ak sa rozhodnúť mu to povedať, tak asi skôr ako neskôr... ale aj toto je myslím si individuálne.

Keby si ja ako dieťa môžem vybrať, tak by som to nechcela vedieť. Chcela by som mat pekný život ako ostatne deti v normálnej rodine a nemyslieť si, že ma moji biologickí rodičia odkopli. Môj život by bol bez tejto informácie krajší a určite by mi to ušetrilo trápenie.

Ale akože na druhej strane, ak by sa to potom malo dozvedieť nejakou náhodou alebo od niekoho iného, to by bolo hnusne.. nuž neviem :/

Ja by som to hovoril aj vlastným deťom ako vysvetlenie , že prečo nedostali nič pod stromček ,),),)