pomaličky, potichučky lúskam Prechádzky snívajúceho samotára od Rousseaua a dosť ma to chytá. alebo napr. don Quijote je veľmi úsmevný a potom je veľa kníh, ktoré sa mi páčia, ale, ako obyčajne, si na ne nespomeniem
no aj tak ma viac baví poézia ako próza, ale to neviem či je vyžadované v tomto prípade
mna fascinovala kniha Jostein Gaarder- Mystérium pasiansu....to bola pre mna tak psycho kniha, vyzera ako kniha pre deti ale praveze vobec neni... ako vsetky suvislosti v nej dokazal autor poprepletat
Da vinciho kod alebo digitalna pevnosť...nevem celkom v pohode knihy teraz cítam od danikena cesta za tajomstvoma tie serie, tiez fajn knihy ..ale to uz stare vydania..
hmmm...aj by som ti poradila, ale kedze nechces sci-fi (tym padom predpokladam, ze ani fantasy) a dobrodruzne tak nvm. taka Historička, alebo uz spominane knihy od Dana Browna su fajn, aj ked to je tiez svojim sposobom sci-fi
Kurt Vonnegut - Sirény z Titanu (alebo vlastne čokoľvek od neho) - pozor, v každej je zamiešaného trochu priam surrealistického scifi, ale ak by niekto o Vonnegutovi povedal že nie je zmysluplný, tak by som naňho vzal motorovú pílu... Najhustejšia literatúra na svete!
(Alebo potom Orson Scott Card, ale to už je plnokrvné scifi... napriek tomu stojí za to)
Je veľa kníh, ktoré som čítala a páčia sa mi štýly akými sú písané( napr.Matkinov štýl), ale je jedna kniha, na ktorú,myslím, nikdy nezabudnem. Volá sa Krajina anjelov, napísala ju Evelyn E. Valarinová, a rozpráva o malom dievčatku, ktoré je na onkológii, a prežíva tam svoje posledné chvíle života. Tú knihu by si mal prečítať každý, kto sa bojí smrti, a kto si myslí, že je práve v jeho živote také zle obdobie, že už horšie nemôže byť. Potom všetko pochopí...Asi tak
Mŕtva zóna, Lízin príbeh - od Stephena Kinga.
Tá prva je nieco, co ma chytilo jak slepa chobotnica a mozno to je hlavne o individualnych pocitoch, odporucam. Zaobera sa aj otazkou, ci clovek ma pravo zabit druheho, ked vie o tom druhom, ze moze napachat vela zla. Okrem toho hlavny hrdina Johnny (dufam, ze sa tak vola) ma schopnost.. hm.. proste sa niekoho dotkne a uvidi v nom vsetko, co citi, skryva, co je zac. A je tam zahrnute aj cosi neprvoplanovo romanticke, Johnnyho vztah so zenou, ktora sa vydala, pretoze dlhe roky lezal v kome po nehode a nikto mu nedaval nadeje, ze sa znova preberie. A uz privela k tomu hovorim
Lizin pribeh (alebo Pribeh vdovy Lisey v cestine, neviem ci aj v slovencine to je) sa mi zdal po nejakych 30-40 stran dost o nicom na Kingove pomery, ale akonahle sa rozvinul pribeh a ty vies, o co tam pojde a vies aj to, ze King zase vyuzil tu svoju zavideniahodnu cast mozgu, kde ma take originalne napady, ze revem od zavisti. Aj toto je ovsemze dost mimo realneho sveta, teda to miesto, ktore sa tam rozobera a "Dlouhan", hrozivo hrozivy tvor, ktoreho ked raz uvidis, uz ta zo svojho pohladu nepusti, aj ked sa vratis spat do svojho sveta, prec od tohto carovneho a "mimozemskeho".
Dennik princeznej? Tak v trinastich sa mi to este pacilo, ale skoncila som pri patke, lebo to zacinalo byt onicom...nemam rada taketo viacdielne sagy.
Jednoznacne u mna vyhrava Hlava XXII, aj ked az na treti pokus sa mi ju podarilo docitat uplne dokonca. Potom Traja kamarati a Tiene v raji od Remarqua...Milujem Kto chyta v zite...a klasika Maly princ, Alchymista,Ako zabit vtacka...A zivotopis Kurta Cobaina Heavier than heaven bolo pre mna dost zaujimave citanie, ani som necakala pri jej citani tolko zmiesanych pocitov. A este autobiografia Anthonyho Kiedisa z Red Hot Chili Peppers- Scar Tissue. Dahl a Vonnegut maju super poviedky. A aj v povinnom citani som nasla dobre veci, napr. Werther ma dost bavil, aj Jozef Mak
Remarque je geniálny Aj keď teda Na západe nič nové sa mi od neho nepáčilo najviac
Tie dlhé, trošku absurdné opisné súvetia so stupňujúcou sa atmoférou, nezúčastnené a surové popisy vojny, kratučké vety, ktoré tresnú čitateľa cez hubu, clivá atmosféra, strašná nespravodlivosť...úžasné, ale rozhodne nie pre každého.
Mne sa nehorázne páčil Tajný príbeh od Donny Tarttovej (priezviskom si nie som istá).O vysokoškolskom živote, drogách, vražde, nezmyselnosti prežívania zo dňa na deň, pokrytectve, neistote a o tom, že v tajomstvách sa netreba rýpať.Veľmi psychologické a trpké.
Z vtipných kníh odporúčam Stopárovho sprievodcu galaxiou.Síce sci-fi, ale pri tej zásobe hlášok príbeh čitateľ ani nevníma.Veľmi suchý, ironický, britský, miestami rádoby intelektuálny humor.
ale teraz som si všimla,že nie sci-fi ale ak chceš prečítaj si fakt super ale ak nie to,tak potom Škola Noci je fakt super.Nie som si istá,či to nie je sci-fi ale asi nie takže...Ale fakt odporúčam naj knihu:Hry o život aspoň si kukni o čom lebo fakt super je ja som hltala stránky
Alchymista od Paula Coelha, Malý Princ od Exupéryho,....ale uplne najlepšia a najpeckovejšia kniha je Zlodejka kníh od Marka Zusaka, zaciatok je tazky, ale potom je to najkrajsia, naujuzasnejsia, najsmutnejsia a zaroven najmilsia kniha aka existuje
a komedialny charakter,...Don Quichot ci jak sa to pise je dobrý potom taka haluz kniha co som cital ako decko je ze Artemis Fowl, aj Harry Potter sa da
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
43 komentov
no aj tak ma viac baví poézia ako próza, ale to neviem či je vyžadované v tomto prípade
Láska je chyba v programe
Mexická vlna
Polnočný denník
...všetky od Maxima Matkina...
Diabol a slečna Chantal
Veronika sa rozhodla zomrieť
...Paulo Coelho...
ppc knihy.. odporucam
Kto chyta v zite - Salinger
Ostre ocko - Vonnegut
viac mi momentalne nenapada
paulo coelho sa paci kazdemu ( skoro, ale vynimka potvrdzuje pravidlo )
a Maxim E. Matkina knihy od neho je skvele citanie
a pokial nejaku psychologiu o cloveku ... tak lahko napisane.. tak rozhodne nieco od OSHO
(Alebo potom Orson Scott Card, ale to už je plnokrvné scifi... napriek tomu stojí za to)
Tá prva je nieco, co ma chytilo jak slepa chobotnica a mozno to je hlavne o individualnych pocitoch, odporucam. Zaobera sa aj otazkou, ci clovek ma pravo zabit druheho, ked vie o tom druhom, ze moze napachat vela zla. Okrem toho hlavny hrdina Johnny (dufam, ze sa tak vola) ma schopnost.. hm.. proste sa niekoho dotkne a uvidi v nom vsetko, co citi, skryva, co je zac. A je tam zahrnute aj cosi neprvoplanovo romanticke, Johnnyho vztah so zenou, ktora sa vydala, pretoze dlhe roky lezal v kome po nehode a nikto mu nedaval nadeje, ze sa znova preberie. A uz privela k tomu hovorim
Lizin pribeh (alebo Pribeh vdovy Lisey v cestine, neviem ci aj v slovencine to je) sa mi zdal po nejakych 30-40 stran dost o nicom na Kingove pomery, ale akonahle sa rozvinul pribeh a ty vies, o co tam pojde a vies aj to, ze King zase vyuzil tu svoju zavideniahodnu cast mozgu, kde ma take originalne napady, ze revem od zavisti. Aj toto je ovsemze dost mimo realneho sveta, teda to miesto, ktore sa tam rozobera a "Dlouhan", hrozivo hrozivy tvor, ktoreho ked raz uvidis, uz ta zo svojho pohladu nepusti, aj ked sa vratis spat do svojho sveta, prec od tohto carovneho a "mimozemskeho".
Jednoznacne u mna vyhrava Hlava XXII, aj ked az na treti pokus sa mi ju podarilo docitat uplne dokonca. Potom Traja kamarati a Tiene v raji od Remarqua...Milujem Kto chyta v zite...a klasika Maly princ, Alchymista,Ako zabit vtacka...A zivotopis Kurta Cobaina Heavier than heaven bolo pre mna dost zaujimave citanie, ani som necakala pri jej citani tolko zmiesanych pocitov. A este autobiografia Anthonyho Kiedisa z Red Hot Chili Peppers- Scar Tissue. Dahl a Vonnegut maju super poviedky. A aj v povinnom citani som nasla dobre veci, napr. Werther ma dost bavil, aj Jozef Mak
Tie dlhé, trošku absurdné opisné súvetia so stupňujúcou sa atmoférou, nezúčastnené a surové popisy vojny, kratučké vety, ktoré tresnú čitateľa cez hubu, clivá atmosféra, strašná nespravodlivosť...úžasné, ale rozhodne nie pre každého.
Mne sa nehorázne páčil Tajný príbeh od Donny Tarttovej (priezviskom si nie som istá).O vysokoškolskom živote, drogách, vražde, nezmyselnosti prežívania zo dňa na deň, pokrytectve, neistote a o tom, že v tajomstvách sa netreba rýpať.Veľmi psychologické a trpké.
Z vtipných kníh odporúčam Stopárovho sprievodcu galaxiou.Síce sci-fi, ale pri tej zásobe hlášok príbeh čitateľ ani nevníma.Veľmi suchý, ironický, britský, miestami rádoby intelektuálny humor.
..je to pomerne light čítanie, ale môže sa stať, že na túto knižku nikdy nezabudnete.
..a ešte si dovolím odporúčať: Tri gaštanové kone a Kto chytá v žite.....
1.)Časť:Hry o život
2.)Časť:Skúška ohňom
tretiu časť spisovateľka ešte len píše ale je to fakt super kniha
jediná chyba,ktorú má je,že je písaná v prítomnom čase:
Keď sa zobudím druhá strana postele je prázdna.
A tak.Ale naj románo sci-fi kniha.Fakt super odporúčam.
www.sasushkniha.blogspot.com