Zaujímavé čítanie: » www.martinus.cz/?uItem=175908&g...
" hocako je to protirečivé a teda nepochopiteľné, podriadená odovzdanosť sa stala druhou prirodzenosťou človeka, ktorý sa pritom rodí slobodný. Východiskom z toho môže byť prebudenie k politickej aktivite. Významnu úlohu v tom zohráva, nielen presviedčanie ľudí, ale aj aktivita inteligencie, výsmech predstavy o božskom pôvode monarchie, a pochopenie, že aj takto odcudzená moc vlastne závisí od ľudu. Každý odpor, dokonca aj pasívny, je nástrojom na povzbudenie sebavedomia ľudu. "
Neformuloval by som to tak, že sme otroci spoločnosti. My SME spoločnosť, spolutvoríme ju aktívne (od toho slovo - aktivizmus) ako aj pasívne.
Sme spolutvorcovia.
Čiže, nedíval by som sa na to takto ponuro.
Druhá otázka je už zaujímavejšia, ale momentálne na ňu nepoznám odpoveď. Ani neviem, či je to otázka, ktorá môže mať jednoznačnú odpoveď - na to, ako interagujeme s týmito systémami, môžeme pozerať ako na akúsi symbiózu. Samozrejme si môžem naivne myslieť, že len my využívame ich, ale ide tu o čosi, čo presahuje možnosti chápania jedného človeka - hoci ľudský mozog - a aj mozgy a vedomia ostatných živočíchov, aby sme boli fér - je tak úžasne komplexný.
Rád sa na internet dívam ako najvýznamnejší vynález a "živú predstavu", s akou doposiaľ ľudstvo prišlo. Zároveň, pravdaže, má svoju temnú stránku.
Každopádne o tomto globálnom vedomí premýšľam ako o akomsi míľniku vo vývoji vedomia na kozmickú úroveň, a ľudia v tomto vývoji reprezentujú akýsi katalyzátor. Čo sa týka výpočtovej sily, inteligencie a tohto všetkého, to, čo sme stvorili - resp. istí jedinci ľudského druhu stvorili za nás - nás už prekonalo a stále sú prekonávané ďalšie méty (kvantové superpočítače, atď.).
V tomto ohľade teda rozhodne chápem obavy zo suverénnej AI, na druhej strane však nelipnem na definícii človeka ako jediného tvora, ktorý je na tejto planéte a vo vesmíre obdarený inteligenciou. Sú mnohé formy inteligencie, a mnohé formy života, ktorý by sme možno, pokiaľ by sme sa s ním stretli, za život ani nepokladali. Sú to veľmi vágne pojmy, a naše poňatie života ako takého, stojí na dosť vratkých antropomorfných//biocentrických základoch.
Ak by som mal možnosť navrhnúť nejaký smer, ktorým by sa ľudstvo v tomto ohľade malo uberať, tak je to cesta citového poznania. Všade okolo seba aj v tejto chvíli môžeme vidieť prejavy silnej nerovnováhy v prospech technológií, vedy a techniky a v neprospech duchovného a citového života vnímavých bytostí.
V civilizáciách tohto typu je jednoznačne viditeľný scientizmus - prehnané spoliehanie sa na vedecký výskum a na to, že môže vyriešiť všetky problémy, ktorým čelíme. Niekedy by stálo určite za to pozrieť sa dovnútra seba a uvedomiť si, že tie problémy vytvárame my sami, pred tým, než sa budeme snažiť pretvoriť biologické systémy staršie, než je celé ľudské pokolenie, na vlastný obraz. Je to technokracia bez morálneho kódu. Morálka je pokladaná za niečo relatívne, to, ako interagujeme s ostatnými bytosťami a s prostredím, v ktorom žijeme, za "osobnú voľbu". Sem vedie ekonomika "voľného trhu" a "hospodárskeho rastu", sem vedie bezuzdné vykorisťovanie ostatných živočíchov. Ústi to do katastrofy globálnych rozmerov.
Poslednú otázku nechápem, ale čo sa týka hudby, mainstream mi nedávno dal tento song:
diabol úspešne napreduje vpred, ľudia uverili, že neexistuje a tým sa stali "nevedome" jeho služobníkmi...
všetko, ale všetko je prednejšie ako záchrana vlastne duše...
stáli sme sa otrokmi dnešnej civilizácie, civilizácie, ktorá už nepotrebuje Boha, uverili pavedám, humanizmu, iným božstvám a zliberalizoval hriech
@darksider96 strašne trápny článok
čo je na tom démonické , že keď chceš niečo v živote mať musíš na tom pracovať ? vďaka systému peniaze/práca je vo svete poriadok a aj sloboda- každý si predsa môže vybrať čo bude robiť
zaujímalo by ma ako si autor článku a zástancovia jeho názorov predstavujú ideálny svet , rozdrapení na gauči a aby im pritom pečené holuby padali do huby?
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
10 komentov
» www.martinus.cz/?uItem=175908&g...
" hocako je to protirečivé a teda nepochopiteľné, podriadená odovzdanosť sa stala druhou prirodzenosťou človeka, ktorý sa pritom rodí slobodný. Východiskom z toho môže byť prebudenie k politickej aktivite. Významnu úlohu v tom zohráva, nielen presviedčanie ľudí, ale aj aktivita inteligencie, výsmech predstavy o božskom pôvode monarchie, a pochopenie, že aj takto odcudzená moc vlastne závisí od ľudu. Každý odpor, dokonca aj pasívny, je nástrojom na povzbudenie sebavedomia ľudu. "
Neformuloval by som to tak, že sme otroci spoločnosti. My SME spoločnosť, spolutvoríme ju aktívne (od toho slovo - aktivizmus) ako aj pasívne.
Sme spolutvorcovia.
Čiže, nedíval by som sa na to takto ponuro.
Druhá otázka je už zaujímavejšia, ale momentálne na ňu nepoznám odpoveď. Ani neviem, či je to otázka, ktorá môže mať jednoznačnú odpoveď - na to, ako interagujeme s týmito systémami, môžeme pozerať ako na akúsi symbiózu. Samozrejme si môžem naivne myslieť, že len my využívame ich, ale ide tu o čosi, čo presahuje možnosti chápania jedného človeka - hoci ľudský mozog - a aj mozgy a vedomia ostatných živočíchov, aby sme boli fér - je tak úžasne komplexný.
Rád sa na internet dívam ako najvýznamnejší vynález a "živú predstavu", s akou doposiaľ ľudstvo prišlo. Zároveň, pravdaže, má svoju temnú stránku.
Každopádne o tomto globálnom vedomí premýšľam ako o akomsi míľniku vo vývoji vedomia na kozmickú úroveň, a ľudia v tomto vývoji reprezentujú akýsi katalyzátor. Čo sa týka výpočtovej sily, inteligencie a tohto všetkého, to, čo sme stvorili - resp. istí jedinci ľudského druhu stvorili za nás - nás už prekonalo a stále sú prekonávané ďalšie méty (kvantové superpočítače, atď.).
V tomto ohľade teda rozhodne chápem obavy zo suverénnej AI, na druhej strane však nelipnem na definícii človeka ako jediného tvora, ktorý je na tejto planéte a vo vesmíre obdarený inteligenciou. Sú mnohé formy inteligencie, a mnohé formy života, ktorý by sme možno, pokiaľ by sme sa s ním stretli, za život ani nepokladali. Sú to veľmi vágne pojmy, a naše poňatie života ako takého, stojí na dosť vratkých antropomorfných//biocentrických základoch.
Ak by som mal možnosť navrhnúť nejaký smer, ktorým by sa ľudstvo v tomto ohľade malo uberať, tak je to cesta citového poznania. Všade okolo seba aj v tejto chvíli môžeme vidieť prejavy silnej nerovnováhy v prospech technológií, vedy a techniky a v neprospech duchovného a citového života vnímavých bytostí.
V civilizáciách tohto typu je jednoznačne viditeľný scientizmus - prehnané spoliehanie sa na vedecký výskum a na to, že môže vyriešiť všetky problémy, ktorým čelíme. Niekedy by stálo určite za to pozrieť sa dovnútra seba a uvedomiť si, že tie problémy vytvárame my sami, pred tým, než sa budeme snažiť pretvoriť biologické systémy staršie, než je celé ľudské pokolenie, na vlastný obraz. Je to technokracia bez morálneho kódu. Morálka je pokladaná za niečo relatívne, to, ako interagujeme s ostatnými bytosťami a s prostredím, v ktorom žijeme, za "osobnú voľbu". Sem vedie ekonomika "voľného trhu" a "hospodárskeho rastu", sem vedie bezuzdné vykorisťovanie ostatných živočíchov. Ústi to do katastrofy globálnych rozmerov.
Poslednú otázku nechápem, ale čo sa týka hudby, mainstream mi nedávno dal tento song:
všetko, ale všetko je prednejšie ako záchrana vlastne duše...
stáli sme sa otrokmi dnešnej civilizácie, civilizácie, ktorá už nepotrebuje Boha, uverili pavedám, humanizmu, iným božstvám a zliberalizoval hriech
fakt
ako ťa presvedčiť fešáčisko, čo by to malo byť, aby si mi uveril
čo je na tom démonické , že keď chceš niečo v živote mať musíš na tom pracovať ? vďaka systému peniaze/práca je vo svete poriadok a aj sloboda- každý si predsa môže vybrať čo bude robiť
zaujímalo by ma ako si autor článku a zástancovia jeho názorov predstavujú ideálny svet , rozdrapení na gauči a aby im pritom pečené holuby padali do huby?