to je ako keby som povedala "chcem začať podnikať, chcem predávať zmrzlinu, len neviem ako sa robí a za koľko ju predávať, ale viem, že to bude zmrzlina"
Ak vieš o čom, mala by si vedieť aj žáner. A ak sa musíš pýtať, ako začať, na tvojom mieste by som zvážila, či vôbec začať, ako tu už niektorí spomenuli
Ja by som začal odzadu. Proste najskôr napíš, ako to dopadne, a potom, čo tomu predchádzalo. A aj to stupňuj opačne - prvá kapitola bude najnapínavejšia a potom to bude stále väčšia nuda. Poslednými kapitolami bude ťažké sa prekúsať.
A teraz vážne: Skôr, než začneš písať román a podobné veľké žánre, vytrénuj si poriadne vlastný štýl na tých malých. Ak ide o prózu, píš hlavne krátke poviedky a nejaké etudy typu presne 10 viet, presne 200 slov a iné. Zapoj sa do súťaží, najlepšie takých, kde potom prebieha detailný rozbor úspešných prác.
Keď takýmto spôsobom po pár rokoch naberieš skúsenosti, môžeš začať uvažovať o napísaní knihy.
Mozes zacat s napr. snowflake writing Najprv napises tri vety - ako sa to zacalo, co sa stalo a ako sa to skoncilo. Potom kazdu z nich rozsiruj a dopracovavaj to (je na to viacero akoze postupov, ale myslim, ze princip chapes ).
jeden, ktorý znie najľahšie, ale je pomerne ťažký, je spôsob lineárny. proste začneš od začiatku a píšeš do konca. toto sa ťažko píše lebo obvykle veci ktoré chceš vyjadriť ťa nenapadajú a neprichádzajú v chronologickej postupnosti vrámci príbehu, ale výsledok je najlepší, lebo sa ľahko udržuje konzistencia príbehu a náväznosť udalostí.
potom je tu osnovová metóda, v zásade to čo hovorí fragile, proste napíšeš si v bodoch osnovu, potom každý bod konkretizuješ a rozpíšeš do podrobnejších bodov, potom tie body rozdelíš na jednotlivé scény, a tie napíšeš už tak ako budú v knihe. toto je ľahšie z celkového hľadiska, lebo môžeš kedykoľvek napísať ktorúkoľvek časť ktorá sa ti v danom momente vyjasní, ale ťažšie sa udržuje konzistencia, aj keď skôr v detailoch ako vo veľkých veciach.
potom je tu takzvaná metóda chaotická, proste máš predstavu o príbehu, a píšeš na preskáčku scény ako ťa napadajú, neskôr dopĺňaš čo bolo medzi nimi, upravuješ už napísané aby sedelo so zvyškom, atď... toto je asi najľahšia metóda na samotné písanie, lebo je to vlastne ako písanie série poviedok, ale najťažšie sa pri nej udržuje konzistencia a náväznosť udalostí.
k samotnému začiatku knihy, čo si ešte pamätám z rôznych písacích tutorialov, najúspešnejšie a najlepšie knihy obvykle začínajú s niečím čomu sa hovorí "hook" - jedna alebo dve vety, ktoré v podstate (nepriamo/symbolicky) nastoľujú myšlienku ktorú ideš v knihe rozvíjať a okolo ktorej sa príbeh točí. toto je dobré z niekoľkých dôvodov - zaprvé to stanoví hlavnú myšlienku a náladu knihy čitateľovi, a pokiaľ ho táto osloví, máš veľkú pravdepodobnosť že bude čítať ďalej, zadruhé to túto myšlienku nastolí tebe a nepustí ťa to z nej, dá to knihe a príbehu smer a bude ti to pomáhať v momentoch keď si nebudeš istá kam ďalej alebo ako by presne mala prebiehať nejaká scéna...
Ak vieš, o čom, tak by snáď malo byť jasné, aký je to žáner. Čiže máš asi nejaké základné veci nedoriešené a pred samotným písaním by si si mala urobiť prípravu, proste si sadnúť a určiť žáner, definovať zápletku, ako k nej dojde a ako sa vyrieši, urobiť si presnú osnovu, profil pre každú postavu, atď. (neviem, čo z toho máš) Keď budeš mať všetko pripravené a do detailu vymyslené, už by sa ti malo písať ľahko. A ak nie, máš tu niekoľko dobrých techník
pre boha veď ak vieš o čom, tak začni písať, nie? načo riešiš nejaké žánrové špecifiká? píš a uvidíš čo z toho vylezie. a podobne ako @sugy1 si myslím, že ak sa musíš pýtať na to, ako začať, nemala by si to robiť....proste meditovať nad tým, čo všetko by som mohol napísať vie skoro každý....
@cicatrix ja nehladma namet ten uz mam ale proste hladam iba rady od ludi ktori uz nieco napisali alebo vedia ako na to na tom nie je nic zle ked clovek nieoc nevie treba sa predsa pytat
@trilienka treba sa pytat to je jasne. ja ti len radim, aby si si najprv cely pribeh dobre premyslela, nech vies, na ktore veci sa musis od zaciatku zamerat, ktore trosku utajit, aby mal ten pribeh spravne stupnovanie a napatie, lebo inak sa z toho stane dalsia predvidatelna klise somarina, co by bola skoda, ak mas literarny talent.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
32 komentov
spravidla sa začína oznamovacou, ale ak chceš, kľudne daj aj opytovaciu, rozkazovaciu alebo zvolaciu.
alebo začni interpunkčným znamienkom či rovnicou, ak sa ti predošlé možnosti zdajú málo originálne.
A som zástancom toho, že keď sa pýtaš AKO písať, nemala by si to robiť.
Niečo také povedal Mozart neviem komu o skladaní symfónií.
diky
to je ako keby som povedala "chcem začať podnikať, chcem predávať zmrzlinu, len neviem ako sa robí a za koľko ju predávať, ale viem, že to bude zmrzlina"
A teraz vážne: Skôr, než začneš písať román a podobné veľké žánre, vytrénuj si poriadne vlastný štýl na tých malých. Ak ide o prózu, píš hlavne krátke poviedky a nejaké etudy typu presne 10 viet, presne 200 slov a iné. Zapoj sa do súťaží, najlepšie takých, kde potom prebieha detailný rozbor úspešných prác.
Keď takýmto spôsobom po pár rokoch naberieš skúsenosti, môžeš začať uvažovať o napísaní knihy.
jeden, ktorý znie najľahšie, ale je pomerne ťažký, je spôsob lineárny. proste začneš od začiatku a píšeš do konca. toto sa ťažko píše lebo obvykle veci ktoré chceš vyjadriť ťa nenapadajú a neprichádzajú v chronologickej postupnosti vrámci príbehu, ale výsledok je najlepší, lebo sa ľahko udržuje konzistencia príbehu a náväznosť udalostí.
potom je tu osnovová metóda, v zásade to čo hovorí fragile, proste napíšeš si v bodoch osnovu, potom každý bod konkretizuješ a rozpíšeš do podrobnejších bodov, potom tie body rozdelíš na jednotlivé scény, a tie napíšeš už tak ako budú v knihe. toto je ľahšie z celkového hľadiska, lebo môžeš kedykoľvek napísať ktorúkoľvek časť ktorá sa ti v danom momente vyjasní, ale ťažšie sa udržuje konzistencia, aj keď skôr v detailoch ako vo veľkých veciach.
potom je tu takzvaná metóda chaotická, proste máš predstavu o príbehu, a píšeš na preskáčku scény ako ťa napadajú, neskôr dopĺňaš čo bolo medzi nimi, upravuješ už napísané aby sedelo so zvyškom, atď... toto je asi najľahšia metóda na samotné písanie, lebo je to vlastne ako písanie série poviedok, ale najťažšie sa pri nej udržuje konzistencia a náväznosť udalostí.
k samotnému začiatku knihy, čo si ešte pamätám z rôznych písacích tutorialov, najúspešnejšie a najlepšie knihy obvykle začínajú s niečím čomu sa hovorí "hook" - jedna alebo dve vety, ktoré v podstate (nepriamo/symbolicky) nastoľujú myšlienku ktorú ideš v knihe rozvíjať a okolo ktorej sa príbeh točí. toto je dobré z niekoľkých dôvodov - zaprvé to stanoví hlavnú myšlienku a náladu knihy čitateľovi, a pokiaľ ho táto osloví, máš veľkú pravdepodobnosť že bude čítať ďalej, zadruhé to túto myšlienku nastolí tebe a nepustí ťa to z nej, dá to knihe a príbehu smer a bude ti to pomáhať v momentoch keď si nebudeš istá kam ďalej alebo ako by presne mala prebiehať nejaká scéna...
no o zombíkoch asi ľúbostný román nenapíšeš
Autor si nemá klásť nezmyselné hranice. A ako tu už bolo napísané, keď vieš o čom, mala by si vedieť už i žáner.
Pýtať sa ostatných na žáner je hlúposť. Píš to, čo ti ide najviac. Nie, že ti niekto povie, napíš komédiu, keď to písať proste nevieš.
Začneš tak, až dostaneš náladu. Nie si stanoviť: tak od leta idem písať. To si môže povedať tak profesionálny autor, ktorý má za sebou roky písania.
myslel som si že som videl už všetko
... takých knižiek už je dosť... také, čo sú napísané len preto, aby boli.
Dne už píše knihy hocikto :/