Len tak ma zaujima kolko z Vas tam za bednami monitorov sa zamyslelo nad smrtou. Ci ich desi niekam pohana alebo je len slovko v slovnej zasobe ktore sa pouziva zriedkavo.
smrt je jedina zivotna istota. nebojim sa smrti, lebo ak by som sa jej bal, nezil by som zivot. ked pride zajtra, bude tu a ja pojdem s nou. necham tu ludi, co mi snad zapalia na hrobe sviecku. a ak nie, nevadi ani ja nezapalujem... staci ak si na mna spomenu a usmeju sa. ja sa potom usmejem z hora na nich...
nestiham sa bat smrti - mam prilis vela aktivit (aj nedobrovolnych) takze mi neostava cas sa bat - bojim sa len toho co je aktualne - az bude aktualna moja smrt asi sa jej budem bat ak to stihnem
Zo smrti mam strach akurat z dovodu, ze moze prist kedykolvek a roznymi sposobmi. Ako krestan (ecav) zo smrti vsak strach nemam z toho dovodu, ze je nadej, ze po smrti imigrujem trosku inam
Aj napriek tomuto je vsak mojim zivotnym cielom za pomoci chemie oddialit smrt. Do akej miery sa to da, sa len uvidi
Smrt.... hmmm- neviem, nejak sa jej nebojim. Nemyslim na nu... co som EMO? Kam pojdem po nej, resp co bude nasledovat ma bude trapit az ked tam skutocne pojdem (ak fakt existuje peklo tak tam skoncim, ale pred vstupom don este aj tak poviem: "No do p..."
Kedysi veeelmi davno ma to dost desilo co bude ked zomriem ale na co sa tym trapit raz to pride a ja to nezmenim (aj ked budem rada ak to nebude dako skoro a ak by to nebolo zbytocne bolestive) a to co bude potom sa dozviem ked zomriem takze na co sa stresovat zbytocne zivot je prilis kratky a pekny na vymyslanie somarin
Takze je berem smrt ako samozrejmost. Vobec sa jej nebojim, priam ju v yrcitom veku uznavam. Priznavam sa ze keby mi teraz zistili ze mam rakovinu a ze napr do pol roka urcite zomriem, zacal by som sa bat. Ale takto nie. Ked zomriem v noci no a co ? Ty uz si to pametat nebudes ze sa rano nezobudes. Ked pojdem 200 kilakov za hodinu na motorke a vrazim do stromu ? No a co ? ja si to pametat nebudem. Moja smrt neni pre mna odradenim. Treba si zivot uzit kym sme mladi, treba riskovat a hazardovat. Treba vtyskusat co najviac. Lebo zivot mame len jeden a robite zle len sami sebe ked sa zaoberate takouto nezmyselnou otazkou ako je smrt. Ked pride tak pride, vy uz s tym nic nenarobite.
Ako tu niekto spomenul, zivot je jedna velka hra s ktorej nikto nevyvizane zivy. Je len na tebe ci ten cas vyuzijes naplno alebo sa budes bat o svoj zivot a snazit sa co najzdravsie zit aby si co najdlhsie zil.
Moj priklad, naco by som mal jest len zdrave veci, malo solit, jest menej vysmazaneho, preco by som si nemal cez weekend vypyt, preco by som mal prestat fajcit ? Co mi to pomoze ? Dozijem sa o 10 rokov viac ? Neumrem v 70 tke ci 80 tke ale v 60 tke ??? Naco my bude takych 10 rokov staroby.
Osobne si myslim ze je lepsie vyuzit zivot aj ked nezdravo teraz ako sa obmedzovat a namiesto toho dostat 10 rokov na dochodku, s malim dochodkom, so vselijakimy bolestami a trapeniami.
Ja zijem ako zijem, neobmedzujem sa, zarabam peniaze v praci ktora ma bavi, a mam aj volny cas, sice mozem pracovat niekde kde zarobim viac ale nezabavim sa tam tolko, a nebudem mat tolko volneho casu. Jem kedy chcem, co chcem, a naco mam chut. Cez weekend pred disko si lubim vypit. Fajcim. Mam auto, nejazdim zrovna najekonomickejsie, sice miniem viac nafty a viac hazardujem, zato vsak dostanem viac adrenalinu ci zazitkou. Kupujem si do auta nezmyselne tuningove aj ked nie ziadne horibilne, nemaju ziadny vyznam, ale paci sa mi to.
to je len priklad. Ako niekto povedal, na smrt nemate prist upraveny a co najviac zachovaly, ale zniceny, kymacajuc sa zo strany na stranu, v jednej ruke flaska chlastu, v druhej cokolada a kricat to bolo jazda.
Takze zahodte predstavy o smrti a myslite na to ako tento cas na zemi stravit co najlepsie.
To je smrt sama o sebe. Horsia je uz smrt druhej osoby. Ovela viac by som sa napriklad bal keby mi zomrela frajerka, otec ci mama. Viac sa bojim smrti blizkej osoby ako smrti vlastnej. Ked zomriem ja, uz to nebudem moct olutovat, lenze ked zomrie niekto blizky, to uz bude horsie
Ludia, NEVERIM VAM, neverim ze sa vobec nebojite smrti! Mozno sa tomu strachu nevenujete, ale je to vo vas...
Kazdy clovek sa jej boji
Ja sice verim v reinkarnaciu, ale je to len viera. Nikdy si nebudem moct byt na sto percent isty, ci sa mojou smrtou jednoducho vsetko neskonci a dalej uz nebude nic, ani ja, ani vy...
Ale ked nad tym niekedy premyslam, zvykne ma povzbudit ked si uvedomim, ze tym momentom presli uz biliony ludi a vsetkych zivych tvorov a prejde tym urcite kazdy. Obcas si spomeniem na niektore vyznamne osobnosti a poviem si ze aj oni to uz maju za sebou...
Najviac som zhrozeny, ked citam ze vedci chcu vyvinut liek alebo gen, ktory zabrani prirodzenemu starnutiu a clovek sa po nom vraj ma stat biologicky nesmrtelny. Ludia sa vzdy pokusaju zmenit vesmir...mali by sa v tomto smere uz trochu uvedomit. Zo smrti mame strach, to je jasne, ale zasa...pokusat sa ju porazit...neviem...
Mid.. V rimsko-katolicke viere sa spomina,ze "reinkarnacia neexistuje.Boh nam dal len jeden zivot " Reinkarnaciu "uznavaju" ine nabozenstva.. Ja som zvedava Nikto si nemôze byt isty ci tu bude zajtra,môze sa stat vselico.Ja sa bojim,ale aj enbojim zaroven.Som velmi zvedava.. Clovek si nedokaze vysvetlit co sa stane ked zomrie..co to je za "pocit".. co s nim bude potom..prave to ma zaujima.. proste co bude a tak..Ale taktiez sa v biblii spomina,ze Jezis vstane z mrtvych a vsetci veriaci sa budu tesit z jeho navratu,pricom jeho neprajnici sa ho budu bat..Vraj vsetci mrtvi ziskaju "zazracne telo" proste - vstanu z mrtvych a budu moc ako to mam povedat..no proste ze budu moct "chodit stenami".. heh povedala som to uplne primitvne..ale neviem to spravne vysvetlit.. toto je uz troska ine,ale tiez to suvisi so smrtou,a to ma zaujima.. a tak..Skor sa obavam smrti blizkej osoby ak smrti mojej..
Za zivotom musi nieco byt. Viete si predstavit ze nie ste nic viac len kopa chemickych prvkov ktore si dokazu uvedomit samy seba ? Dusa cloveka musi niekam ist
specnac ja si to predstavit viem ale hadat sa nemienim no tato diskusia to uz prirodzene ako v poslednom case byva zvykom samozrejme davno bola ale aj tak odpoviem nemam dovod sa bat smrti lebo ak nou skonci moja absolutna existencia aj tak mi to bude zrejme jedno a pokial nie moje svedomie je ciste a budem sa snazit aby takym aj ostalo do osudneho dna
Nemozes verit istej predstave o zivote a smrti len preto, ze si krestanka. Mne je jedno, ake nabozenstva uznavaju reinkarnaciu, ale sam som nad tymito vecami vela uvazoval a vela som o tom cital. A okrem toho...ked uz uznavas len tu Bibliu...ako si vysvetlujes vetu: "Prvy Adam a posledny Jezis"?
to Typek. No ja si to tiez viem predstavit ale len tu fyzicku podstatu. Ved kazdy HW musi mat sotfware. Lenze je otazne co sa stane zo software ked sa zlyha zariadenie
Mid- jasne ze sa v kutiku duse bojim smrti...ale ja sa vlastne bojim vsetko co nepoznam.a vsetko je raz prvy krat.. neviem mam strah co sa stane a co bude so mnou s mojimi blizkymi... ale tolko ludi uz zomrelo a aj ja raz budem musiet ako kazdy a neostava nic ine len sa s tym zmierit a netrapit sa tym..lebo pokial zijem tak chcem byt fakt ze nazive chcem si zivot uzit naplno lebo ho mam rada a nechcem sa trapit tym co bude ked zomriem..lebo na to nikdy nepridem pokial budem ziva..aj ked mam par svojich predstav co a ako ale pokojne si niekolko 10roci pockam kym si to overim.. fakt som mala iste obdobie ked som sa tym dost zaoberala a nebolo mi teda najlepsie.mala som strasny strach z ja neviem z takeho nicoho ze proste ked zomriem uz nebude nic ale to je podla mna hlupost nemoze to vsetko len tak skoncit, proste nieco po smrti bude lebo smrt je len taky prechod do niecoho ineho..proste som si spravila taku vlastnu teoriu taky mix vsetkych nabozenstiev a toho sa tak trocha drzim
Smrť? nik nevie ako je daľeko, len vieme že príde, kedy? ako? môžme sa pýtať ďalej. Odpoveď nikde a času stále menej a to ma na tom celkom fascinuje. Ten istý pocit ako keď sa chýli niečo ku koncu (dovolenka) smútok za tým čo som prežil, hnev na to čo som nestihol, ale nádej že zajtra ma čaká niečo nové čo neviem, podstatné je že je to nové jedinečné, neopakovateľné a rozhodol som sa slovko VEČNÉ zvečšiť.
Fíha, toľko príspevkov, tak pridám aj ja jeden po dlhšej dobe.
Hm, smrť, nebojím sa toho slovíčka, ale toho, čo to slovo symbolizuje a predstavuje. Ako taký hypochodner sa vždy bojím, keď ma niečo boli a neznášam to, tak si asi viete predstaviť, ako môže takýto človek ( lebo určite nie som sama ) vnímať smrť. Obávam sa a aj uvažujem nad tým, ako asi zomriem, koľko je možností a " príležitostí " kde a kedy zomrieť, či ma to bude bolieť, či bude niekto pri mne z mojich blízkych alebo kamarátov, čo ak ma niekto ZACHRÁNI, či budem v nemocnici alebo doma. Hm, niekedy keď pozerám televízne noviny večer a ide reportáž o kadejakých haváriách, vraždách a pod. tak si vravím, chcela by som niečo také zažiť, aj keď sa toho bojím a asi by som bola jedna tých, ktorý by tam urobili najväčšiu paniku a robila každému nervy. Ak sa niekto opýta, prečo chce niečo také zažiť, ak sa bojí smrti, tak odpoveď je zrejme tá, že by som si viac vážila život ( teda samozrejme za predpokladu, že by som prežila ). Teraz s ním možno hazardujem, možno ho beriem na ľahkú váhu, ale zdá sa mi, že nie. No napriek tomu viem, že by som sa k tomu, že mi bije srdiečko a som zdravá ( :oD ) mohla správať lepšie atď. Je mi do plaču, keď si spomeniem na tú reportáž, kde pár posr*** mladíkov uviazalo močku o strom a podpálili ju a najradšej by som všetky zvieratka ( akékoľvek ) dala do vatičky, nosila im toľko jedla a také, ktoré by im chutila, lebo oni za nič nemôžu, sú len takými, akými si tí, ktorí im zasahujú do ich života, musia byť predsa také, aby prežili, je to predsa pud sebazáchovy. Aj preto by som chcela žiť večne, aby som tieto tvory mohla chrániť. Nechcem zomrieť, lebo mám strach, že nebudem vedieť vnímať už krásy tohto sveta, aj keď mám naň tak pesimistický pohľad, lebo často vravím, že je to jedna veľká kopa hnoja, ale tá príroda, skaly v Tatrách, potôčiky, oheň, zvieratka a iné, to všetko je tak krásne, že pri pomyslení na to sa cítim prekrásne ( skoro ako pri orgazme :oP ), upokojí ma to a cítim sa, akoby som sa vznášala . A nechcem prísť o to vzrušujúce, ako je tá príroda a všetko v nej, ako je hudba, pri ktorej keď privriem oči, lieeetam a trasú sa mi ruky, ako je kofola, to ako vám niekto dáva na javo jeho náklonnosť, ako sa mravček vie prevrátiť, keď spadne, ako nájdem v lese hubu a mnoho, mnoho ďalšieho. NECHCEM ZOMRIEŤ.
Mid- sak jasne ver si comu chces,ja som ti len cela povedat Ja verim tomu,ze reinkarnacia neexistuje.. a nie preto,ze to je aj v Biblii ale proste myslim si to.Ta sa da vysvetlit hocijak
Ved ja sa nehadam, ze reinkarnacia existuje len to som chcel povedat tym svojim prispevkom, ze sa mi zdalo akoby si tomu neverila len preto, ze sa o tom nepise v Biblii...ak nie tak fajn
poreco by som sa mal toho bat... sak ked to pride tak to pride... nahodou som zvedavy ze co bude potom ako umriem... lebo daco musi byt... co len tak umriem??a potom uz nic?? sice ja to uz nebudem vnimat ani to nic...
ak spravim aspon zopar veci, ktore chcem v mojom zivote, tak mi nebude vadit ze umrem... nech tu daco po mne ostane... aby som mal pocit ze som zivot prezil aspon s casti tak ako chcem.
smrt...ved to nebudem citit, takze sa nemam preco bat...skor sa bojim dlhej a bolestivej smrti...a strasne sa bojim smrti niekoho blizkeho...ta prazdnost duse po tom a fakt, ze ten clovek tu uz pre mna nikdy nebude, to musi byt fakt hrozne...toho sa bojim viac ako svojej smrti
Ja som sa už nad smrťou zamýšľal veľa krát, dokonca som sa pokúsil zabiť. Neúspešne. Možno sú to silné slová, ale ja sa smrti nebojím, či už je akákoľvek. Ja som básnik, a už som o tom veľa popísal. Každý to berie ako nejaký mor, ale popritom nás oslobodzuje od každodenného trápenia. Nehovorím, že život je zlý, ale je k nám neférový a ľahostajný. Preto ho ja beriem ako trest. Kto má to šťastie, a svoj život si užíva, ten sa nesťažuje, ale ja mám svoje dôvody, a myslím si že nie som sám.
No... ked som mal osem, tak som aj niekolko hodin reval ze nechcem zomriet... Ked si predstavim, ze keby som teraz zomrel.. ako nado mnou place mama, brat, otec.. ich vycitky... ako ma oplakavaju moje mravce... huuh! Ale zmieril som sa s nou... Viem, ze ked raz budem zomierat, budem sa sakra baat, ale bojim sa bolestnej smrti a pretoze verim v posmrtny zivot a prezitie duse cloveka, vlastne sa az tak nebojim...
Smrti sa nebojim.Zijem s tym,co mi je sudene,to pride.Skor sa bojim smrti mojich blizkych,ktorych lubim.To budem zvladat tazko.Ale urcite by som nechcela byt nesmrtela,ak by bola taka moznost keby som si mala vybrat zomriet ,alebo zit vecne.Len bez bolesti prosim
Slovka smrť sa nebijím ale jej samotnej áno.Keď si predstavím že ja akože moja myseľ a že to vlastne čo sa odohráva v mojej hlave keď na ňu aj myslím raz už nikdy nazažijem a proste tu nebude NIČ.
Nič nebudem citiť?Nebudem ani vedieť že neexisrujem lebo vlastne nebudem môcť ako a čím zistiť že neexistujem.Proste akoby ma vymazalao z hardisku.
A nech mi niekto nerozpráva že pôjdeme do neba.Taká somarina.JA sa na toto dívam z vedeckého hľadiska a možno k§li tomu aj nepôjdem do neba ak teda nejake existuje ale fakt mám zo smrti strach.
A preto si vždy keď na to pomyslím,viec začnem važiť že taraz som tu a že všetko okolo mňa viem vnímať a tešiť sa z toho.Predsa len život je krátka a ak chcete aby za niečo stál tak si ho naozaj terba užiť a to naplno.Lebo druhú šancu nedostanete.
Webino suhlasim s tebou,treba si uzivat kazdu minutku zivota,situacie krasne prezivat intenzivne,tesit sa z malickosti a hlavne nic neplanovat.Aj tak bude vsetko ako ma byt
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
38 komentov
A to myslim vazne... Niekedy mam problem zaspat, lebo co ak si lahnem spat a uz sa nezobudim?
Ludia, neberte zivot tak vazne. V ziadnom pripade z neho nevyviaznete zivi..... asi tolko....
Aj napriek tomuto je vsak mojim zivotnym cielom za pomoci chemie oddialit smrt. Do akej miery sa to da, sa len uvidi
Smrt.... hmmm- neviem, nejak sa jej nebojim. Nemyslim na nu... co som EMO? Kam pojdem po nej, resp co bude nasledovat ma bude trapit az ked tam skutocne pojdem (ak fakt existuje peklo tak tam skoncim, ale pred vstupom don este aj tak poviem: "No do p..."
Takze je berem smrt ako samozrejmost. Vobec sa jej nebojim, priam ju v yrcitom veku uznavam. Priznavam sa ze keby mi teraz zistili ze mam rakovinu a ze napr do pol roka urcite zomriem, zacal by som sa bat. Ale takto nie. Ked zomriem v noci no a co ? Ty uz si to pametat nebudes ze sa rano nezobudes. Ked pojdem 200 kilakov za hodinu na motorke a vrazim do stromu ? No a co ? ja si to pametat nebudem. Moja smrt neni pre mna odradenim. Treba si zivot uzit kym sme mladi, treba riskovat a hazardovat. Treba vtyskusat co najviac. Lebo zivot mame len jeden a robite zle len sami sebe ked sa zaoberate takouto nezmyselnou otazkou ako je smrt. Ked pride tak pride, vy uz s tym nic nenarobite.
Ako tu niekto spomenul, zivot je jedna velka hra s ktorej nikto nevyvizane zivy. Je len na tebe ci ten cas vyuzijes naplno alebo sa budes bat o svoj zivot a snazit sa co najzdravsie zit aby si co najdlhsie zil.
Moj priklad, naco by som mal jest len zdrave veci, malo solit, jest menej vysmazaneho, preco by som si nemal cez weekend vypyt, preco by som mal prestat fajcit ? Co mi to pomoze ? Dozijem sa o 10 rokov viac ? Neumrem v 70 tke ci 80 tke ale v 60 tke ??? Naco my bude takych 10 rokov staroby.
Osobne si myslim ze je lepsie vyuzit zivot aj ked nezdravo teraz ako sa obmedzovat a namiesto toho dostat 10 rokov na dochodku, s malim dochodkom, so vselijakimy bolestami a trapeniami.
Ja zijem ako zijem, neobmedzujem sa, zarabam peniaze v praci ktora ma bavi, a mam aj volny cas, sice mozem pracovat niekde kde zarobim viac ale nezabavim sa tam tolko, a nebudem mat tolko volneho casu. Jem kedy chcem, co chcem, a naco mam chut. Cez weekend pred disko si lubim vypit. Fajcim. Mam auto, nejazdim zrovna najekonomickejsie, sice miniem viac nafty a viac hazardujem, zato vsak dostanem viac adrenalinu ci zazitkou. Kupujem si do auta nezmyselne tuningove aj ked nie ziadne horibilne, nemaju ziadny vyznam, ale paci sa mi to.
to je len priklad. Ako niekto povedal, na smrt nemate prist upraveny a co najviac zachovaly, ale zniceny, kymacajuc sa zo strany na stranu, v jednej ruke flaska chlastu, v druhej cokolada a kricat to bolo jazda.
Takze zahodte predstavy o smrti a myslite na to ako tento cas na zemi stravit co najlepsie.
To je smrt sama o sebe. Horsia je uz smrt druhej osoby. Ovela viac by som sa napriklad bal keby mi zomrela frajerka, otec ci mama. Viac sa bojim smrti blizkej osoby ako smrti vlastnej. Ked zomriem ja, uz to nebudem moct olutovat, lenze ked zomrie niekto blizky, to uz bude horsie
Kazdy clovek sa jej boji
Ja sice verim v reinkarnaciu, ale je to len viera. Nikdy si nebudem moct byt na sto percent isty, ci sa mojou smrtou jednoducho vsetko neskonci a dalej uz nebude nic, ani ja, ani vy...
Co ak ti poviem, ze uznavam budhizmus?
Nemozes verit istej predstave o zivote a smrti len preto, ze si krestanka. Mne je jedno, ake nabozenstva uznavaju reinkarnaciu, ale sam som nad tymito vecami vela uvazoval a vela som o tom cital. A okrem toho...ked uz uznavas len tu Bibliu...ako si vysvetlujes vetu: "Prvy Adam a posledny Jezis"?
Hm, smrť, nebojím sa toho slovíčka, ale toho, čo to slovo symbolizuje a predstavuje. Ako taký hypochodner sa vždy bojím, keď ma niečo boli a neznášam to, tak si asi viete predstaviť, ako môže takýto človek ( lebo určite nie som sama ) vnímať smrť. Obávam sa a aj uvažujem nad tým, ako asi zomriem, koľko je možností a " príležitostí " kde a kedy zomrieť, či ma to bude bolieť, či bude niekto pri mne z mojich blízkych alebo kamarátov, čo ak ma niekto ZACHRÁNI, či budem v nemocnici alebo doma. Hm, niekedy keď pozerám televízne noviny večer a ide reportáž o kadejakých haváriách, vraždách a pod. tak si vravím, chcela by som niečo také zažiť, aj keď sa toho bojím a asi by som bola jedna tých, ktorý by tam urobili najväčšiu paniku a robila každému nervy. Ak sa niekto opýta, prečo chce niečo také zažiť, ak sa bojí smrti, tak odpoveď je zrejme tá, že by som si viac vážila život ( teda samozrejme za predpokladu, že by som prežila ). Teraz s ním možno hazardujem, možno ho beriem na ľahkú váhu, ale zdá sa mi, že nie. No napriek tomu viem, že by som sa k tomu, že mi bije srdiečko a som zdravá ( :oD ) mohla správať lepšie atď. Je mi do plaču, keď si spomeniem na tú reportáž, kde pár posr*** mladíkov uviazalo močku o strom a podpálili ju a najradšej by som všetky zvieratka ( akékoľvek ) dala do vatičky, nosila im toľko jedla a také, ktoré by im chutila, lebo oni za nič nemôžu, sú len takými, akými si tí, ktorí im zasahujú do ich života, musia byť predsa také, aby prežili, je to predsa pud sebazáchovy. Aj preto by som chcela žiť večne, aby som tieto tvory mohla chrániť. Nechcem zomrieť, lebo mám strach, že nebudem vedieť vnímať už krásy tohto sveta, aj keď mám naň tak pesimistický pohľad, lebo často vravím, že je to jedna veľká kopa hnoja, ale tá príroda, skaly v Tatrách, potôčiky, oheň, zvieratka a iné, to všetko je tak krásne, že pri pomyslení na to sa cítim prekrásne ( skoro ako pri orgazme :oP ), upokojí ma to a cítim sa, akoby som sa vznášala . A nechcem prísť o to vzrušujúce, ako je tá príroda a všetko v nej, ako je hudba, pri ktorej keď privriem oči, lieeetam a trasú sa mi ruky, ako je kofola, to ako vám niekto dáva na javo jeho náklonnosť, ako sa mravček vie prevrátiť, keď spadne, ako nájdem v lese hubu a mnoho, mnoho ďalšieho. NECHCEM ZOMRIEŤ.
ak spravim aspon zopar veci, ktore chcem v mojom zivote, tak mi nebude vadit ze umrem... nech tu daco po mne ostane... aby som mal pocit ze som zivot prezil aspon s casti tak ako chcem.
Takže smrť sa nás vôbec netýka ...tak čo tu vlastne riešime ???
Pekná debata .
Slovka smrť sa nebijím ale jej samotnej áno.Keď si predstavím že ja akože moja myseľ a že to vlastne čo sa odohráva v mojej hlave keď na ňu aj myslím raz už nikdy nazažijem a proste tu nebude NIČ.
Nič nebudem citiť?Nebudem ani vedieť že neexisrujem lebo vlastne nebudem môcť ako a čím zistiť že neexistujem.Proste akoby ma vymazalao z hardisku.
A nech mi niekto nerozpráva že pôjdeme do neba.Taká somarina.JA sa na toto dívam z vedeckého hľadiska a možno k§li tomu aj nepôjdem do neba ak teda nejake existuje ale fakt mám zo smrti strach.
A preto si vždy keď na to pomyslím,viec začnem važiť že taraz som tu a že všetko okolo mňa viem vnímať a tešiť sa z toho.Predsa len život je krátka a ak chcete aby za niečo stál tak si ho naozaj terba užiť a to naplno.Lebo druhú šancu nedostanete.