Ja som bola ako dieta introvert, casom som nejak "vyrastla" v extroverta, tazko povedat, privela rozmyslania a uzatvarania sa do svojho sveta ma zacalo deprimovat, odkedy som medzi ludmi a v centre diania, nieco sa vzdy okolo mna deje a aj ked mam chut obcas poslat kadekoho do p**i som spokojnejsia, nez sediet doma a dumat nad zivotom.
Ked sa pozriem spätne, neviem identifikovat, ci som bol kedysi viac extro alebo introvert.. skor mozno taky ambivalnet.. ale dnes som nakloneny viac na tu introvertnejsiu stranku.. mozno je to vekom..
myslim, ze introverzia mi prinasa vela benefitov, co sa tyka napr. prace bavi ma viac analyzovat, rozmyslat nad vecami.. co sa tyka osobneho zivota, introvert nemusi dumat len nad zivotom, existuje vela prijemnych tem, nad ktorymi sa oplati dumat @1
no pôsobím na ľudí a na spoločnosť skôr negatívne si myslím, zo života príklad je asi taký, že sa ocitnem v neznámej novej spoločnosti kde sa ľudia medzi sebou veselo rozprávajú predstavujú sa jeden druhému a ja sa len tak potulujem medzi nimi priblblo sa usmievam z času na čas a som ticho (v hlave prebiehajú pritom neustále monológy ktorými popisujem všetko) toto mi tvorí asi 90% mojich spoločenských problémov a uvedomujem si to, že to na ľudí pôsobí zle, že málo rozprávam keď im nemám čo povedať alebo s nimi nechcem konverzovať ... ale ja to proste inak necítim a doslova jedine až keď pocítim že sa medzi ľuďmi cítim dobre a mám čo povedať alebo o čom diskutovať tak to robím ... inak som proste ticho
myslím si že ľudia s tým majú problém pretože mi nevidia do hlavy a nevedia čo sa tam deje, horšie je však to že ja ich extroverziu rešpektujem a nevadia mi aj keď tliachajú jedno cez druhé, ja im týmto vadím, to cítim a vidím ... v práci som dostal dokonca indiánsku prezývku ,,nemá tvár,,
to sa aj ťažko vysvetluje proste niekomu kto tak nežije a extrovertom ešte ťažšie
čiže toto je tienistá stránka môjho života s mojím typom osobnosti, na druhej strane, veľmi rád vediem konverzácie (podnetné a zaujímavé) a veľmi rád sa stretávam s ľuďmi - ale s inými no.
napríklad nemám rád väčšie spoločenské akcie a chaotické podujatia, ako párty alebo velké koncerty a podobne, je toho veľa čo mi prirodzene bráni v tom mať sociálnejšie ľahší život, ale čo i len pokus o zmenu je akoby násilný u mňa, necítim sa potom sám sebou a príjemne (ak sa snažím zmeniť to) ..
a plusy mám takéto ... cítim sa bezpečne, som nekonfliktný pretože konfliktní ľudia ma vôbec nezaujímajú, nevadí mi zdravá samota a viem sa dobre koncentrovať na podstaty vecí keď chcem a je treba.. ale je pravda že to má viac nevýhod no spoločenských
vždy som bola introvert a aj keď k nám majú ľudia predsudky veľmi dobre to vplýva na môj život, kedysi som chcela byť iná, ale teraz by som to určite nemenila, keďže si uvedomujem aké majú introverti prednosti
@melancholik pocuj, len tak mimo temy... neni si to nahodou ty, co tu pred rokmi vyhlasoval, ze nema pred frajerkou ziadne tajnosti? oprav ma prosim ak sa mylim
@melancholik nenarazam na nic.. len sa mi z pamate vynorila jedna debata z pred rokov, a neviem s kym som sa bavil, mozno nie s tebou.. nic za tym nehladaj
ja som z kazdeho rozka troska, niesom sice velky fanusik novych ludi, alebo preludnenych miest, ale na druhej strane po kratkom rozhovore si viem komunikaciu s clovekom celkom uzivat
Introvert, keď so sám s nejakou osobou tak radšej trepem blbosti ako by som mal byť ticho, ale keď už je partia ľudí tak už toho menej poviem, dakedy sedím ticho rozmýšlam si len tak, ale aj ak mám dobrú náladu tak som celkom porozprávam
A medzi ľudí chodím rád, len potrebujem to striedať čiže potrebujem kľud a ticho napr.pri knihe,pc alebo si pospím
extrovertne prejavujuci sa introvert... mam v sebe mnohe silne i protichodne "vlastnosti oboch tychto "označkovaní sa" .)
napr. ľúbim samotu a ľúbim ludí
skôr asociál ako introvert..mám problém spoznávať nových ľudí a som v strese pri väčšej spoločnosti a je pre mňa neľahké niekam sa začleniť, som nesvoja,hanbím sa a som ticho a neviem čo mám hovoriť a tak si dávam pozor,aby som nepovedala niečo hlúpe, trápne ,ale paradoxom je,že vtedy trepem a väčšina si myslí,že som nejaká totok. ale na druhej strane mám rada ľudí,a určite potrebujem spoločnosť,aj sa viem zabaviť aj odviazať,ale musím mať na to náladu a asi si musím symbolicky aj vypiť ...ale tiež potrebujem byť aj sama a byť doma a tak.
a určite je to aj dobre,že skôr nikam nechodím ako chodím lebo viac ,,pracujem'' na sebe,ale na druhej strane určite by som bola veselšia a viac v pohode,keby chodím von a mám viac kamošov..ale zato mám pár stálych kamošiek,s ktorými sa cítim dobre a ktoré na mňa majú vždy čas a nie som za trápnu,ani šišnutú,ani nesedím ticho v kúte
Ja som skôr introvert, ale záleží to aj od toho , V akej som spoločnosti. Keď mám pri sebe blízkych ľudí viem sa s nimi uvoľnene porozprávať aj zasmiať, ale keď som napríklad v triede, tak som ticho... Niekedy keď sa cítim už fakt taká osamelá idem za niekým, počúvam ako sa ostatní bavia a ak mám čo povedať, tak sa pripojim. Na základke som to mala horšie, lebo tam boli väčšinou takí veľmi spoločenskí všetci, a ja taká tichá... Ale teraz sa to už dá .
u mňa prevažujú prvky introverzie odmalička (ale vekom sa utlmujú postupne), ale mám dosť aj dní, kedy by ma ľudia asi odhadli opačne- nerobí mi problém sa ozvať keď treba, alebo byť stredobod pozornosti... čo sa týka ovplyvnenia života introverziou, asi tak, že nemám potrebu chodiť na nejaké spoločné pracovné akcie, zábavy a potom si ľudia okolo môžu myslieť, že som nekolektívna- neznášam otázky typu "prečo nejdeš??".... čo sa týka školy, vzhľadom na to, že ide o externé štúdium- som tam minimálne a okrem pár ľudí, čo som poznala aj pred tým, vôbec nemám potrebu komunikovať s ostatnými, skôr mi to niekedy lezie na nervy, čo pôsobí asi tak, že som odľud a divná.... všetko záleží od nálady
ako introvert nevela rozpravam svoje nazory kdekomu, nemam problem sa rozpravat uplne s cudzim clovekom, ale bezne nie som ten, co zacne debatu. Na zakladke sa raz moja triedna vyjadrila pred triedou, ze jej pripadam tak tichy, vtedy som sedel v zadnej lavici, a trieda sa tomu schuti zasmiala, mali sme tam zivy kolektiv, zial, ze sa kamaratstva uz rozpadli. Na strednej sa trieda delila na polovicu, lebo sme pozostavali z dvoch odborov a tak boli aj spoluziacky nepriatelske, casom sa vsak ochladilo, ale vtedy som zacal byt znova introvert, ojrem ineho mam doteraz obcas problem sa o com rozpravat s dievcatami. Nie je problem oslovit, ale v hlave mam blok a zrazu neviem o com mam zacat, ako som uz v podobnej teme napisal, mam rad skor proti extro ludi, bez nich by sme boli vsetci mlkvi, ale zalezi aj od jednotlivca
po dlhodobejšej expozícii v spoločnosti potrebujem byť sama a "dobiť" sa, lebo medzi ľuďmi mi je fajn, no od určitej začne byť predstieranie, že mám rada ľudí, vyčerpávajúce...
len pri tých, pri ktorých sa dobrovoľne či nedobrovoľne nemusím na nič hrať, takéto sračky neriešim
Da sa aj aj? niekedy ma ide porazit ked som sama , potrebujem medzi ludi rozpravat sa bavit sa ... inokedy zas nepoviem cloveku suvislu vetu . Proste ako niekto pisal podla nalady
Introvert, a odmalička som sa snažila s tým bojovať, hanbila som sa za to, že som tichá, a tak som robila všetko preto, aby som dosiahla opačný efekt - pôsobiť na ludí extrovertne. Dnes už som vyrovnaná a som rada ze som introvert, aj ked samozrejme ako kazdy clovek rada sa rozpravam, mam rada spolocnost svojich, ats
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
35 komentov
myslim, ze introverzia mi prinasa vela benefitov, co sa tyka napr. prace bavi ma viac analyzovat, rozmyslat nad vecami.. co sa tyka osobneho zivota, introvert nemusi dumat len nad zivotom, existuje vela prijemnych tem, nad ktorymi sa oplati dumat @1
myslím si že ľudia s tým majú problém pretože mi nevidia do hlavy a nevedia čo sa tam deje, horšie je však to že ja ich extroverziu rešpektujem a nevadia mi aj keď tliachajú jedno cez druhé, ja im týmto vadím, to cítim a vidím ... v práci som dostal dokonca indiánsku prezývku ,,nemá tvár,,
to sa aj ťažko vysvetluje proste niekomu kto tak nežije a extrovertom ešte ťažšie
čiže toto je tienistá stránka môjho života s mojím typom osobnosti, na druhej strane, veľmi rád vediem konverzácie (podnetné a zaujímavé) a veľmi rád sa stretávam s ľuďmi - ale s inými no.
napríklad nemám rád väčšie spoločenské akcie a chaotické podujatia, ako párty alebo velké koncerty a podobne, je toho veľa čo mi prirodzene bráni v tom mať sociálnejšie ľahší život, ale čo i len pokus o zmenu je akoby násilný u mňa, necítim sa potom sám sebou a príjemne (ak sa snažím zmeniť to) ..
a plusy mám takéto ... cítim sa bezpečne, som nekonfliktný pretože konfliktní ľudia ma vôbec nezaujímajú, nevadí mi zdravá samota a viem sa dobre koncentrovať na podstaty vecí keď chcem a je treba.. ale je pravda že to má viac nevýhod no spoločenských
A medzi ľudí chodím rád, len potrebujem to striedať čiže potrebujem kľud a ticho napr.pri knihe,pc alebo si pospím
napr. ľúbim samotu a ľúbim ludí
a určite je to aj dobre,že skôr nikam nechodím ako chodím lebo viac ,,pracujem'' na sebe,ale na druhej strane určite by som bola veselšia a viac v pohode,keby chodím von a mám viac kamošov..ale zato mám pár stálych kamošiek,s ktorými sa cítim dobre a ktoré na mňa majú vždy čas a nie som za trápnu,ani šišnutú,ani nesedím ticho v kúte
len pri tých, pri ktorých sa dobrovoľne či nedobrovoľne nemusím na nič hrať, takéto sračky neriešim