Vojna o elektrošokoch(etc-elektrokonvulzivna terapia)
Nechcem tu rozoberať, to, čo to je, na čo sa používa, to si každý môže nájsť v google. Skôr funkčnosť a opodstatnenosť tejto terapie.To ako v článkoch tvrdia, že "trvalé následky nie sú závažné" a účinkuje to hlavne na:"krátkodobé potlačenie symptómov" mi
Nenapíšem síce názor iba k elektrošokom, ale celkovo mozog je zložitý.
Ono často je psychiatria len taká lotéria, že na koľký krát psychiater predpíše lieky, ktoré pomôžu a ak pomôžu, tak vlastne dokedy.
A pritom nemusí ísť iba o ťažšie diagnózy, ale napríklad aj o obyčajnú depresiu.
Takže ťažko vedieť, či to pomáha alebo nie, ale ak človeku nepomáha dlhé roky nič, tak si myslím, že nie sú zlé ani tie elektrošoky, síce je to možno zlo, ale stále lepšie ako by sa mu nemalo vôbec nikdy trochu uľaviť.
Bohaté skúsenosti? Nič v zlom, ale nezdá sa mi. Ako to je fajn, že si ich videla, ale...
Ono to naozaj pomáha. Podľa mňa je to najúčinnejšia biologická terapia aká existuje, spánková terapia a fototerapia sú podla mňa oveľa slabšie a menej účinné.
Mala by si si uvedomiť, že nelieči sám elektrický prúd, ale záchvat, ktorý v mozgu nastane - a ten vyvolá práve elektrický prúd. Prúd sa nepúšťa dlhšie ako 1,5 sekundy! (Ak vymyslíš ako inák vyrobiť záchvat v mozgu, nech sa páči, poslúž si) V najmiernejšom množstve púšťajú prúd do hlavy len 0,2 sekundy a to nie je ozaj veľa a nie je to ani životu nebezpečné. Pri záchvate v mozgu sa vytvára v mozgu látka serotonín, ktorej nedostatok je hlavnou príčinou depresie. Ak nezaberajú lieky, tak to asi o niečom značí, nie? Lieky nezachránia vždy všetko. A psychoterapia už tobôž nie. Antidepresíva, hoci sa používajú pomerne vyspelé lieky tretej generácie, nedokážu vytvárať serotonín, len ho zachytávať.
A anxiolytiká sa brať dlhodobo nemôžu - lebo sa na nich buduje závislosť.
Hovoríš o vedľajších účinkoch elektrošokov. Aj antidepresíva majú vedľajšie účinky - bolesti, zvracanie, málatnosť, únavu, ale tiež kazia i pečeň a obličky. Čo tak zrušiť rovno i antidepresíva? Však aj tie majú vedľajšie účinky.
Hej, pri elektrošokoch sú vedľajšie účinky veľmi zlé, ale čo radšej. Smrť, či dočasnú stratu pamäte? Takého ťažkého maniodepresívneho pacienta ťažko presvedčíš, aby sa nevyhodil von oknom. A u niektorých skrátka antidepresíva nepomáhajú. Tobôž nie nejaký lacný liek ako Coaxil. Sodná soľ tianeptínu skrátka nedokáže nahradiť životne dôležité látky neurotransmiterov ako sú serotonín, noradrenalín alebo dopamín!
Btw, anorexia je porucha príjmu potravy a tá sa zrovna radí ku exogénnym depresiam. Čiže anorexia je istým spôsobom depresia, t.j. psychická porucha.
Nemyslím si, že depresia je obyčajná a jednoduchá porucha. Môžu ju sprevádzať nehorázne bolesti hlavy. Všetky tieto nervové poruchy zväčša bývajú nejakou poruchou v prijímaní príkazov mozgu. Nejaké stavy alebo chýbajúce látky. A pravda je i taká, že niektoré psychické "laické" choroby sa dajú liečiť správnym príjmom vitamínov.
Čo sa týka elektrošokov, v minulosti sa využívali i neprávom. Pri chorobách, kde sa stav ľudí viac zhoršil než zlepšil. Treba však vedieť, kedy sa môžu elektrošoky využiť a kedy len všetko zhoršia. Je treba vedieť i to, že niektoré psychické choroby sa jednoducho liečiť nedajú.
myslim ze tato liecba sa pouziva len v naozaj krajnych pripadoch tazkej depresie je to sice barbarske ale ten kto zaziva take stavy je ochotny podstupit hocico aby sa ich zbavil
@1 ja viem, máš pravdu, aj keď depresia nie je obyčajná, ale veľmi závažná porucha. Čo sa týka toho, že sa či je lepšie mať ochorenie, alebo si dať elektrošok, čím sa mu trochu uľaví fakt záleží na tom, aké ochorenie a či to uľavenie stojí za to. Ale inak ako som povedala, ja nie som za úplne zakázanie, skôr radikálne obmedzenie používania.
@3 som fak rada, že tu mám odporkyňu, aspoň je to zaujímavejšie, ale myslíš že to, čo si napísala neviem?že nemám prečítaných xy kníh a prác na túto tému?A okrem toho, je síce pravda, že pri elektrošokoch pôsobí pozitívne záchvat, elektrina na človeka pôsobí taktiež. Celý organizmus človeka je riadený elektrinou (čím sa asi prenášajú nervové stymuli) a myslím, že toto ovplyvnenie je naozaj závažné. Antidepresíva nemajú trvalé následky! Nemajú stratu pamäte a iné veci. Dokonca ani neuroleptiká, ku ktorým som tiež dosť skeptická, ako vôbec k celej psychiatrii, ale fakt sa snažím byť objektívna a myslím, že oni naozaj chcú pomôcť, ale psychika človeka je absolútne nepreskúmaná, takže mnohokrát viac škodia. A čo sa týka vedľajších účinkov na lieky, tie som si sama odskúšala (mnohé a mnohé druhy, ak chceš môžem napísať aj presne aké, ale to už je OT) a hlavný účinok liekov bol oproti vedľajším minimálny(väčšinou u mňa 0, ale nevravím, že to niekomu nemôže pomáhať) a mnohokrát to ešte všetko zhoršovali. To, že nezaberajú lieky môže svedčiť napr. aj o tom, že to nie je chemického pôvodu, že sa to nedá vyliečiť takto, ale vyšlo to z osobnosti človeka pôsobením okolia a tie príčiny stále pôsobia a preto to žiadne lieky nevyriešia(toto je myslím môj prípad, vzhľadom na to, že mi žiadne lieky nazabrali a aj pri užívaní 4 druhov som plánovala samovraždu).čo sa týka tých skúseností nejde iba o videnie tesne po zákroku, lebo to je trochu skreslené, skôr o samotné dlhodobé svedectvá ľudí, ktorých som sa napočúvala vcelku dosť a mnohokrát pacient viac povie kamarátovi/tke ako doktorovi. Na nete sa dajú nájsť aj negatívne aj pozitívne príbehy, a články napr. v časopisoch sú vždy jednostranne zamerané (buď ukazujú pre, alebo prosti ale nikdy nie obe strany). Omg, ja viem, že anorexia je psychická porucha, ale pochybujem, že vhodná na elektrošok, pretože tu ide rozhodne o vplyvy okolia a nie o chémiu(pochybujem, že chémia spôsobuje, že si ľudia pripadajú tučný a odmietajú jesť).
@4 súhlasím, hlavne s poslednou vetou!!a márna snaha ich liečiť to podstatne zhoršuje
PS: nevravím, že na psychiky nepôsobí chémia v mozgu, ale myslím, že
1. tá chémia sa mnohokrát začne zhoršovať vzhľadom na okolie
2. väčšina psych. chorôb má pôvod v životných udalostiach,hlavne čo sa týka negatívnych príznakov
@dasapovedat Nemyslela som to tak s depresiou, že nie je závažná, to obyčajná bolo myslené skôr v tom zmysle, že je už dávno známa, vie sa, čo ju spôsobuje, má ju veľa ľudí, takže s ňou majú psychiatri bohaté skúsenosti a nemá väčšinou žiadne príznaky okrem toho smútku, takže človek o sebe vie, netreba ho utlmovať a preto lekári nemusia dávať iné lieky, iba na tú depresiu a aj napriek tomu ju často liečia roky a niekedy ju ani nevyliečia.
Bolo to myslené skôr z ich pohľadu, že pre nich je to bežné ochorenie, pre pacienta je život s depresiou samozrejme ťažký.
S tým PS 1 a 2 úplne súhlasím,inak brala som dosť dlhé obdobie rôzne lieky na depresiu, vôbec sa to nezlepšovalo, mala som z nich kopu nežiadúcich účinkov, hlavne mi prekážala únava, ktorá mi nedovolila ani vtedy, ak som nebola v najhoršom stave niečo robiť, čo by ma aj bavilo.
Zlepšilo sa to až potom, čo som to s liekmi vzdala a snažila som sa to riešiť zmenou v myslení a prehodnotením svojich priorít a teraz som na tom tak dobre ako som nebola hádam nikdy, ani v období pred depresiou.
Možno si niekto pomyslí, že som sa aj vtedy, keĎ som brala lieky mala snažiť riešiť to aj inak, ale nešlo to, tie lieky ma neskutočne utlmovali.
Takže nemám dobre skúsenosti s liekmi a určite ak by so sa dostala do depresie, tak to budem riešiť sama alebo pôjdem radšej aj za nejakým šarlatánom, ale lieky brať nebudem.
Mimochodom samovraždu považujem v mnohých prípadoch za opodstatnenú a správnu v zmysle ako eutanázia. človek, čo to neprežil si neuvedomuje, ako veľmi veľmi ten človek trpí a ak je to navyše dlhodobé (u mňa približne 6 rokov, čiže asi od 12tich) tak je to fakt nezvládatelné hlavne s pocitom,že sa to čoraz zhoršuje.Opíšem tu ako sa cítim s liekmi(antidepresíva +antipsychotiká) a bez, pričom nebudem opisovať pôsobenie nežiadúcich účinkov aj keď aj tie sú dosť zlé (napr. každý deň neschopnosť vstať, točenie hlavy, nevoľnosť...).
S liekmi: Pocit prázdnoty, hlbší než čokoľvek iné, takmer žiadna výraznejšia emócia, ale emócia, ktorá absolútne nezodpovedá základnému pocitu. Výrazná celková otupelosť. Bolo mi všetko jedno.
Bez nich: návaly neopodstatneného plaču, bolesť taká, že som sa hodiny držala za hruď, mnohokrát pocit melanchólie (hodiny a hodiny pozorovanie padajúceho lístia), precitlivelosť na maličkosti.
a v obydvoch prípadoch...neschopnosť spojiť sa s realitou, strach z reality, celková uzatvorenosť, odvrhnutie okolia, beznádej,nenávisť k samej sebe a k životu, strata záujmu o všetko, neschopnosť sa sústrediť,problémy s komunikáciou, často nepochopenie ostatných ľudí, mnohokrát sa, keď niekto hovoril, po čase som nedokázala vnímať slová ale len zvuky, citim sa vo svete stratená a nechcená, a stále dookola premýšľam o tom, ako a kedy to všetko skončí, snažím s auniknúť pred tým všetkým ..atd. atd.
Napriek tomu si vyberám byť bez liekov a už ich neberiem. Pretože v prvom prípade som bola človek! Cítila som, aj keď väčšinou nič pozitívne, ale stále lepšie ako nič. Prázdnota je podstatne horšia ako bolesť. Myslíš si že by si mi odporučila elektrošoky???malo by to rovnaký efekt ako lieky iba výraznejší-zničenie pôvodnej osobnosti človeka. A preto-hlavne preto som proti elektrošokom (stratou pamäte,ktorá nie je krátkodobá to by si mali všetci konečne uvedomiť, neschopnosťou učiť sa a inými účinkami, dokonca aj tým hlavným účinkom spôsobujú, že ten človek stratí svoju dušu, stratí sám seba..
tuším tu rozprávam monológy nikomu sa to asi nechce čítať, ale nevadí....
@8 sorry, že som ťa zle pochopila, takto je to úplne pravda, na tú únavu, ktorá bola zo všetkého najhoršia som v tom predošlom príspevku zabudla: nechápem ako, ale nevadí...aj keď mám mnohokrát pocit bezmocnosti, pretože s tým sama nedokážem bojovať..
Ja ťa chápem, u mňa to bolo tiež dosť dlhodobé, akurát, že tá depresia nebola hlavnou diagnózou, tú depresiu spôsobilo iné ochorenie, ale myslím si, že podiel na tom, že trvala tak dlho a nezabrali skoro žiadne lieky malo aj to, že mi vlastne tie lieky proti depresii boli predpísané už aj v období, kedy som ju ani nemala.
Nebrala som ich vkuse, lebo nie vždy som spolupracovala s lekármi, skôr som väčšinu obdobia nespolupracovala, ale vlastne také ozajstné depresie som začala mávať až také 3 roky od okamihu, kedy mi boli prvýkrát predpísané lieky na depresiu.
Takže ja jednoznačne nemám nejakú dôveru v takéto lieky, lebo si myslím, že niekedy sú predpisované zbytočne a skôr ublížia ako pomôžu.
S tými pocitmi s liekmi to bolo tak aj u mňa, akurát niekedy nejaké silnejšie aj trochu zabrali, lenže čo z toho, keď sa nemohli užívať dlhodobejšie a po tom, čo som ich prestala užívať mi bolo ešte horšie.
Takže ak si naozaj dodržiavala liečbu a nepomáhalo to, tak fakt Ti ostáva spoľahnúť sa len na seba, prípadne skúsiť niečo alternatívne.
Dá sa z toho dostať, len človek musí chcieť a myslím, že to trvá dlho aj preto, lebo počas užívania tých liekov človek úplne stratí svoje názory, príde o vnímanie sveta, takže kým dokáže opäť všetko normálne vnímať, vidí súvislosti, tak to trochu trvá.
ja sa skratene vyjadrim. Clovek plati dan za svoju inteligenciu, a tou je jeho mozog ktory je tak zlozity ze ho ani jeho majitel nikdy nemoze uplne pochopit. Proste mozog je taky maly zazrak ked si zoberiete. Ze vlastne to cele vase bytie a cele vase "ja" je iba siva hmota a elektroimpulzy.
@11 ja som nemala a nemám "len" depresiu, ale tých diagnóz, čo nado mnou uzavreli bolo veľa, ale väčšinou ja to začínalo schizo. Ja som brala lieky pravidelne asi 2 roky necítila som žiadne zlepšenie tak som ich asi rok nebrala potom som ich polroka brala a teraz zase neberiem. To, že stráca názory je pravda aj všetko okolo toho a je to potom dosť zlé. Ja si aj myslím, že tá psychiatrička nevie ani nič poriadne odhadnúť a vôbec ničomu nerozumie, ja napríklad mám bez liekov stavy občasného veľmi krátkodobého šťastia a takej energie do života no a jeden takýto stav akurát vyšiel keď som mala kontrolu a psychiatrička to uzavrela jednoznačným zlepšením, že už naozaj nemám depresie. Večer toho istého dňa som dostala poriadne silnú depku.
Vráťme sa k elektrošokom. Odborníci tvrdia, že je bezpečný aj u tehotných žien v každom trimestri. Ja verím ich výskumom, že to nemá žiadny fyzický dopad tzn. dieťa sa narodí na pohľad zdravé, ale ako môžu vedieť, či to tomu dieťaťu nejako neovplyvní správanie, johe osobnosť, iq alebo čokoľvek iné. Však dnes sa už tvrdí aj to, že dieťa ovplyvňuje to, že či je maminka počas tehotenstva v depresiách, či sa často háda atd. Ja si myslím, že okrem toho, že na to dieťa pôsobí elektrina a to má zaručene nejaký efekt spôsobí to dieťaťu aj určitú traumu a tá sa tiež prejavý, napr. zvýšeným strachom, alebo čímkoľvek.
Bavit sa o spankovej ked si nou nikto nepresiel je ako bavit sa o tom ako chutia banany,ked ich este nikto neochutnal....ja som po spankovej uz druhy rok a fungujem ovela lepsie ako pred...pracujem,mam vztah....nechajte ludi nech si robia svoju pracu,a nerobte z ludi ovce ktore idu ako na bytunok....v tomto smere nemam pocit ze by boli obmedzene ludske prava,vsetko je dobrovolne,na co bojovat s niecim co clovek moze sam ovplyvnit..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
17 komentov
Ono často je psychiatria len taká lotéria, že na koľký krát psychiater predpíše lieky, ktoré pomôžu a ak pomôžu, tak vlastne dokedy.
A pritom nemusí ísť iba o ťažšie diagnózy, ale napríklad aj o obyčajnú depresiu.
Takže ťažko vedieť, či to pomáha alebo nie, ale ak človeku nepomáha dlhé roky nič, tak si myslím, že nie sú zlé ani tie elektrošoky, síce je to možno zlo, ale stále lepšie ako by sa mu nemalo vôbec nikdy trochu uľaviť.
Ono to naozaj pomáha. Podľa mňa je to najúčinnejšia biologická terapia aká existuje, spánková terapia a fototerapia sú podla mňa oveľa slabšie a menej účinné.
Mala by si si uvedomiť, že nelieči sám elektrický prúd, ale záchvat, ktorý v mozgu nastane - a ten vyvolá práve elektrický prúd. Prúd sa nepúšťa dlhšie ako 1,5 sekundy! (Ak vymyslíš ako inák vyrobiť záchvat v mozgu, nech sa páči, poslúž si) V najmiernejšom množstve púšťajú prúd do hlavy len 0,2 sekundy a to nie je ozaj veľa a nie je to ani životu nebezpečné. Pri záchvate v mozgu sa vytvára v mozgu látka serotonín, ktorej nedostatok je hlavnou príčinou depresie. Ak nezaberajú lieky, tak to asi o niečom značí, nie? Lieky nezachránia vždy všetko. A psychoterapia už tobôž nie. Antidepresíva, hoci sa používajú pomerne vyspelé lieky tretej generácie, nedokážu vytvárať serotonín, len ho zachytávať.
A anxiolytiká sa brať dlhodobo nemôžu - lebo sa na nich buduje závislosť.
Hovoríš o vedľajších účinkoch elektrošokov. Aj antidepresíva majú vedľajšie účinky - bolesti, zvracanie, málatnosť, únavu, ale tiež kazia i pečeň a obličky. Čo tak zrušiť rovno i antidepresíva? Však aj tie majú vedľajšie účinky.
Hej, pri elektrošokoch sú vedľajšie účinky veľmi zlé, ale čo radšej. Smrť, či dočasnú stratu pamäte? Takého ťažkého maniodepresívneho pacienta ťažko presvedčíš, aby sa nevyhodil von oknom. A u niektorých skrátka antidepresíva nepomáhajú. Tobôž nie nejaký lacný liek ako Coaxil. Sodná soľ tianeptínu skrátka nedokáže nahradiť životne dôležité látky neurotransmiterov ako sú serotonín, noradrenalín alebo dopamín!
Btw, anorexia je porucha príjmu potravy a tá sa zrovna radí ku exogénnym depresiam. Čiže anorexia je istým spôsobom depresia, t.j. psychická porucha.
Toť asi vše.
A elektrošoky podporujem!
Čo sa týka elektrošokov, v minulosti sa využívali i neprávom. Pri chorobách, kde sa stav ľudí viac zhoršil než zlepšil. Treba však vedieť, kedy sa môžu elektrošoky využiť a kedy len všetko zhoršia. Je treba vedieť i to, že niektoré psychické choroby sa jednoducho liečiť nedajú.
@3 som fak rada, že tu mám odporkyňu, aspoň je to zaujímavejšie, ale myslíš že to, čo si napísala neviem?že nemám prečítaných xy kníh a prác na túto tému?A okrem toho, je síce pravda, že pri elektrošokoch pôsobí pozitívne záchvat, elektrina na človeka pôsobí taktiež. Celý organizmus človeka je riadený elektrinou (čím sa asi prenášajú nervové stymuli) a myslím, že toto ovplyvnenie je naozaj závažné. Antidepresíva nemajú trvalé následky! Nemajú stratu pamäte a iné veci. Dokonca ani neuroleptiká, ku ktorým som tiež dosť skeptická, ako vôbec k celej psychiatrii, ale fakt sa snažím byť objektívna a myslím, že oni naozaj chcú pomôcť, ale psychika človeka je absolútne nepreskúmaná, takže mnohokrát viac škodia. A čo sa týka vedľajších účinkov na lieky, tie som si sama odskúšala (mnohé a mnohé druhy, ak chceš môžem napísať aj presne aké, ale to už je OT) a hlavný účinok liekov bol oproti vedľajším minimálny(väčšinou u mňa 0, ale nevravím, že to niekomu nemôže pomáhať) a mnohokrát to ešte všetko zhoršovali. To, že nezaberajú lieky môže svedčiť napr. aj o tom, že to nie je chemického pôvodu, že sa to nedá vyliečiť takto, ale vyšlo to z osobnosti človeka pôsobením okolia a tie príčiny stále pôsobia a preto to žiadne lieky nevyriešia(toto je myslím môj prípad, vzhľadom na to, že mi žiadne lieky nazabrali a aj pri užívaní 4 druhov som plánovala samovraždu).čo sa týka tých skúseností nejde iba o videnie tesne po zákroku, lebo to je trochu skreslené, skôr o samotné dlhodobé svedectvá ľudí, ktorých som sa napočúvala vcelku dosť a mnohokrát pacient viac povie kamarátovi/tke ako doktorovi. Na nete sa dajú nájsť aj negatívne aj pozitívne príbehy, a články napr. v časopisoch sú vždy jednostranne zamerané (buď ukazujú pre, alebo prosti ale nikdy nie obe strany). Omg, ja viem, že anorexia je psychická porucha, ale pochybujem, že vhodná na elektrošok, pretože tu ide rozhodne o vplyvy okolia a nie o chémiu(pochybujem, že chémia spôsobuje, že si ľudia pripadajú tučný a odmietajú jesť).
@4 súhlasím, hlavne s poslednou vetou!!a márna snaha ich liečiť to podstatne zhoršuje
PS: nevravím, že na psychiky nepôsobí chémia v mozgu, ale myslím, že
1. tá chémia sa mnohokrát začne zhoršovať vzhľadom na okolie
2. väčšina psych. chorôb má pôvod v životných udalostiach,hlavne čo sa týka negatívnych príznakov
Bolo to myslené skôr z ich pohľadu, že pre nich je to bežné ochorenie, pre pacienta je život s depresiou samozrejme ťažký.
S tým PS 1 a 2 úplne súhlasím,inak brala som dosť dlhé obdobie rôzne lieky na depresiu, vôbec sa to nezlepšovalo, mala som z nich kopu nežiadúcich účinkov, hlavne mi prekážala únava, ktorá mi nedovolila ani vtedy, ak som nebola v najhoršom stave niečo robiť, čo by ma aj bavilo.
Zlepšilo sa to až potom, čo som to s liekmi vzdala a snažila som sa to riešiť zmenou v myslení a prehodnotením svojich priorít a teraz som na tom tak dobre ako som nebola hádam nikdy, ani v období pred depresiou.
Možno si niekto pomyslí, že som sa aj vtedy, keĎ som brala lieky mala snažiť riešiť to aj inak, ale nešlo to, tie lieky ma neskutočne utlmovali.
Takže nemám dobre skúsenosti s liekmi a určite ak by so sa dostala do depresie, tak to budem riešiť sama alebo pôjdem radšej aj za nejakým šarlatánom, ale lieky brať nebudem.
S liekmi: Pocit prázdnoty, hlbší než čokoľvek iné, takmer žiadna výraznejšia emócia, ale emócia, ktorá absolútne nezodpovedá základnému pocitu. Výrazná celková otupelosť. Bolo mi všetko jedno.
Bez nich: návaly neopodstatneného plaču, bolesť taká, že som sa hodiny držala za hruď, mnohokrát pocit melanchólie (hodiny a hodiny pozorovanie padajúceho lístia), precitlivelosť na maličkosti.
a v obydvoch prípadoch...neschopnosť spojiť sa s realitou, strach z reality, celková uzatvorenosť, odvrhnutie okolia, beznádej,nenávisť k samej sebe a k životu, strata záujmu o všetko, neschopnosť sa sústrediť,problémy s komunikáciou, často nepochopenie ostatných ľudí, mnohokrát sa, keď niekto hovoril, po čase som nedokázala vnímať slová ale len zvuky, citim sa vo svete stratená a nechcená, a stále dookola premýšľam o tom, ako a kedy to všetko skončí, snažím s auniknúť pred tým všetkým ..atd. atd.
Napriek tomu si vyberám byť bez liekov a už ich neberiem. Pretože v prvom prípade som bola človek! Cítila som, aj keď väčšinou nič pozitívne, ale stále lepšie ako nič. Prázdnota je podstatne horšia ako bolesť. Myslíš si že by si mi odporučila elektrošoky???malo by to rovnaký efekt ako lieky iba výraznejší-zničenie pôvodnej osobnosti človeka. A preto-hlavne preto som proti elektrošokom (stratou pamäte,ktorá nie je krátkodobá to by si mali všetci konečne uvedomiť, neschopnosťou učiť sa a inými účinkami, dokonca aj tým hlavným účinkom spôsobujú, že ten človek stratí svoju dušu, stratí sám seba..
@8 sorry, že som ťa zle pochopila, takto je to úplne pravda, na tú únavu, ktorá bola zo všetkého najhoršia som v tom predošlom príspevku zabudla: nechápem ako, ale nevadí...aj keď mám mnohokrát pocit bezmocnosti, pretože s tým sama nedokážem bojovať..
Nebrala som ich vkuse, lebo nie vždy som spolupracovala s lekármi, skôr som väčšinu obdobia nespolupracovala, ale vlastne také ozajstné depresie som začala mávať až také 3 roky od okamihu, kedy mi boli prvýkrát predpísané lieky na depresiu.
Takže ja jednoznačne nemám nejakú dôveru v takéto lieky, lebo si myslím, že niekedy sú predpisované zbytočne a skôr ublížia ako pomôžu.
S tými pocitmi s liekmi to bolo tak aj u mňa, akurát niekedy nejaké silnejšie aj trochu zabrali, lenže čo z toho, keď sa nemohli užívať dlhodobejšie a po tom, čo som ich prestala užívať mi bolo ešte horšie.
Takže ak si naozaj dodržiavala liečbu a nepomáhalo to, tak fakt Ti ostáva spoľahnúť sa len na seba, prípadne skúsiť niečo alternatívne.
Dá sa z toho dostať, len človek musí chcieť a myslím, že to trvá dlho aj preto, lebo počas užívania tých liekov človek úplne stratí svoje názory, príde o vnímanie sveta, takže kým dokáže opäť všetko normálne vnímať, vidí súvislosti, tak to trochu trvá.
je to jedna velka zahada. Bodka
Vráťme sa k elektrošokom. Odborníci tvrdia, že je bezpečný aj u tehotných žien v každom trimestri. Ja verím ich výskumom, že to nemá žiadny fyzický dopad tzn. dieťa sa narodí na pohľad zdravé, ale ako môžu vedieť, či to tomu dieťaťu nejako neovplyvní správanie, johe osobnosť, iq alebo čokoľvek iné. Však dnes sa už tvrdí aj to, že dieťa ovplyvňuje to, že či je maminka počas tehotenstva v depresiách, či sa často háda atd. Ja si myslím, že okrem toho, že na to dieťa pôsobí elektrina a to má zaručene nejaký efekt spôsobí to dieťaťu aj určitú traumu a tá sa tiež prejavý, napr. zvýšeným strachom, alebo čímkoľvek.