ospravedlnujem sa, opravujem "strc sa ak si nepochopila" ..
ja neurazam, len nechcem aby si tu ludi arobili reklamu, potom by to dopadlo tak, ze kazdy by pisal pozri si ten a ten blog. jednoducho ide o postrehy, o rady co sa pisania tyka.
ja si myslim ze by som mozno dokazala dobre pisat, mam napady, styl tiez... Problem je v tom, ze si malo verim, neviem veci dotiahnut do konca a tak... Nie je to take jednoduche ako by sa mohlo zdat (ak chce clovek naozaj napisat nieco dobre, nie len priemerne, ale skutocne kvalitne)
Viem, ze vyborny serial vychadzal v casopise Pevnost, neviem, ci tam este je, aspon mne dost pomohol, co sa tyka mechanickej zrucnosti a viacerych inych veci, pisali tam ludia, ktori pisu fantasy z ceska a slovenska a vychadzaju im knihy, ktori su v porotach na literarnych sutaziach a ktori robia workshopy... a tak
@luc.ka ak hovoris o mne, tak ja viem ako to vyznieva, ale chcel som tym povedat, ze som spokojny s tym co som napisal...ze mne sa to paci, ostatnym nemusi
Ja pisem len vtedy, ked mam nejaky pocit ze by so mna mohlo "vyjst" nieco naozaj dobre, ked proste dostanem tu povestnu muzu, napad, jednoducho ziarovka urobi blik a ja to napisem... Ja som dost divna v pisani lebo pisem skor kritickym ockom, alebo ked tak dost skepticky no... ked mam naladu... A snazim sa pribeh urobit niecim zaujimavy, bud je to na nejaku neosuchanu temu alebo jednoducho... moje myslienky sa snazim ludom priblizit tak ako ich vidim ja a zaroven tak, aby si mohli poskytnut aj vlastny obraz... asi tolko
ja som pre zmenu grafomanka, strasne vela a rada pisem, len neviem, ci to je aj citatelne, vacsinou ma citaju len kamosi a ti malokedy prihliadaju na styl a tak... potom mi chyba objektivna kritika...
Kritizujem len to co si kritiku zasluzi a zastavam nazor ze viac spisovatelovi uz ani pomoct nejde ako ho skritizovat to je to najlepsie co sa mu moze pritrafit. Len malokto to vie stravit!
Ja sa zas pre nejaky pribeh strasne nadchnem, ale kdesi v polovici sa to vytrati a potom to ani za svet neviem dopisat...alebo domrvim nejaku pasaz a uplne ma to znechuti.Som asi malo vytrvala
Ja zatial píšem len pre seba a tak mi to stačí. Nedeptám sa, proste to beriem ako niečo, na čo ešte nie som úplne pripravená. Píšem len malé veci, fragmenty, ktoré po čase poskladám do celkov, ked budem pripravená. Je mi jedno, čo si o tom kto myslí. Podla mna je písanie o niečom ovela viac ako cibrení štýlu. Ak chce človek písat, mal by mat nejaké tie životné skúsenosti, zažit kopance nepriazni osudu a postavit sa opat na nohy, inými slovami, nabrat určitú životnú múdrost. Ja sa za múdru v tomto smere zatial nepovažujem,preto mi aj moje myšlienky pripadajú mierne...prázdne, nepodložené, čisto teoretické. Proste lži. A z toho usudzujem, že tá hlbšia stránka písania je zatial mimo mojho dosahu.
sculptus, len sa obávam toho, že môj posun je ešte ďalej , čítam tu niekde, že rád kritizuješ, tak ťa vyzývam a skritizuj moju poslednú báseň, ktorú som napísala: Priateľstvo...je súčasťou mojej knihy, ktorú píšem, tak preto som vybrala ju, ale ak nie si na básne tak ako aj ja, potom skús o eutanázii a stratenej prítomnosti, nad tým som myslím najviac trávila čas zo všetkých blogov, čo mám...môžeš si zgustnúť, lebo myslím, že zopár chýb sa tam beztak nájde, gramatiku, prosím, nerátajme, vždy tvrdím, že na to sú tu iní, ktorý sa tým živia...potom by som mohla aj ja niečo na tvoju kritiku povedať...navyše máš u mňa záruku, že z mojej strany pod úroveň reakcie neexistujú, ja keď osobne môžem, radšej sa kritike vyhnem, lebo sama na to nie som tak postavená, nikto ani po mne to nechce, tuším iba melcoirea som kritizovala s jeho súhlasom, lebo vážne dobre píše a chcela som mu pomôcť
inkheart: pekný opis, treba byť opatrný v tom, čo píšeme, aby to naozaj nebolo niečo, čo nepoznáme, ale môžme sa to aj pokúsiť poznať v písaní vlastného príbehu
Toto je len taky zaciatok V jedno krásne letne rano som sa probudila na to,že som bola spotena. Rychlo som vstala z postele a išla do sprchy prv než by mi ju niekto obsadil.Zamkla som sa a napustila som si vlažnu vodu ,dala penu do kupela a šup do vani…Pena splívala s mojim telom. Pozerala som sa na seba. Bože ja ,ale vyzeram! Moje dlhe kučerave ryšave vlasy plavali vo vode…Mala by som si ich dat trošku zkrátit. Už sa tešim na prazdniny. Konečne koniec školy.
Silne buchanie na dvere prerazilo moje myšlenky.
,,Otvoooooooor. Pre niečo si ideeeem“ kričala segra Diana.
,,Jejda.Nemožeš počkat? Pat minut a hned som vonku.“
,,Dobre ,ale švihaj.“
Rychlo som sa umyla a vyšla z vane. Učesala sa a išla do izby.
,,No hura to ti trvalo!“povedala Diana…
,,Tebe to trva dlhšie.“ Zasyčala som na nu.
Išla som do izby. Namalovala som sa a išla rychlo na ranajky. Dnes je posledny den v škole a musim to stihnut. Vysvečenie huraaaa… Konečne. Potom dva mesiace volna. Krasnu vonu ranajok bolo citit už na schodisku.Čo to len mame? Toasty! Mnam.
,,Dobre rano mami“.pozdravila som
,,Ahoj.Tak čo si daš?“ spytala sa ma. Otec zkárat vychadzal zo spalne
,,To tu ,ale voni.Ahojte krasavice“.pobozkal ma na čelo.
Sadla som si k stolu a mamina mi polozila na tanier dva toasty
,,To som ja?“ Čierne vlasy mi padali cez oko.Čize som skoro nič nevidel. Ludia sa mi aj smiali,že to tak nosim,ale čo ma po NICH? Usmial som sa na seba na odraz v zrkadle. Už dlho som sa takto neusmieval. Usmievanie patri k vyjadrovaniu citom ,ale usmev nerad ukazujem.Nerad som štastny a nepači sa mi moj usmev. Moje ,,pekne“ modre oči (mama si ich nemoze vynachválit) upreli na hodiny…Do čerta…Ved už je skoro 7 hodin…A ja nejsom oblečeni.Za 10 minut mi ide autobus…Rychlo som si oči namaloval čiernou linkou,trošku pregeloval vlasy,obliekol si čierne gate a tričko kde bol napis mojej oblubenej kapely Metallica a utekal som. Dvere v izbe treskli,ale čo už..Ved ponáhlám sa? No nie? Dole som pozdravil mamu a moju mladšiu segru,ktora bola taka barbinka. A vyplazila na mna jazyk.
,,Ved sa v tej čiernej upečieš.“
Bože prečo mi hned zrana musí kazit den? Zase som treskol dverami.
Naštastie autobus tam ešte stal.Bolo plno a hladal som miesto.Každy na mna uprel pohlad. Ako keby ja neviem…prišiel z Marsu? Je to ten spravny vyraz? Našiel som si volne miesto. Sedelo tam dievča,ktoré malo čierne vlasy a končeky červene.Jej krásne hnede oči sa na mna milo usmiali.
,,Ahoj,ehm,je tu prosim volne?“ spytal som sa.
,,Ano je“.odpovedala mi.
,,Dakujem.“
V autobuse bolo ticho a mne sa potili ruky. Ticho mam rad ,ale teraz sa mi to nepačilo. Chcel som niečo povedat.
,,Ako sa ehm volaš?“po dlhom rozmyšlani som sa spytal.
,,Volam sa Katarina ,ale hovor mi Kate.“odpovedala a zase sa na mna krasne usmiala.,,A ty?“
,,Ja som Adam.Si tu nova?lebo som ta tu ešte nevidel.“povedal som.
,,Ano.Idem na novu školu.Na nejaku Sleinovsku Univerzitu“
Ved tam chodim aj ja…Myslel som si v duchu.Autobus zastal a ja som vystupil.Ona išla za mnou.
,,Ja si idem niečo vybavit,možno sa uvidime v škole.“
niekedy mám pocit, že mám sklony ku grafománii píšem rada, aj keď nie nejako bravúrne (ach, geez, a nebrať si ako príklad veci čo mám tu na blogu, sú staré a novotiny sa mi nejak nechce pridávať)...
ale pokiaľ viem samú seba ohodnotiť, som vlastne vcelku dobrý konštruktívny kritik (pokiaľ nemám zlý deň, to ofrflem všetko)...aj keď sa to vlastne ani nezdá...ale ak by niekto čírou náhodou potreboval nejak pomôcť, či zháňal betareadera, ochotne podám pomocnú ruku, čo sa prózy týka...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
48 komentov
Išlo mi len o to, aby si neurážal
alebo vizualne blikanie niecoho.. potom sa vsetko strati
ja neurazam, len nechcem aby si tu ludi arobili reklamu, potom by to dopadlo tak, ze kazdy by pisal pozri si ten a ten blog. jednoducho ide o postrehy, o rady co sa pisania tyka.
obaja sme bezdôvodne vyleteli. Stáva sa :/
A...B...C...D...iks...vaj...zet...et...keto...három...hárem...ááá, už viem napísať celé slovo hárem
zipporah to ti gratulujem
a myslím ,že ten koment od @hajzelodkosti je celkom k veci tam sú dobré komenty k tejto téme...
lucka dost trafila.
ale to ze si s niecim spokojny neznamena ze to nemoze byt este lepsie
vzdy moze. zdokonalovat sa je to hlavne.
Azizi tak to nechaj odlezat a dokonci neskor, zaklad je hlavne nerobit nic nasilu.
Fragile. - dik skusim pozret
Kazdy pisat vie v ramci jeho moznosti.
zlepsovat sa este rozhodne mozem.
A to je to, co aj chcem.
aspon z pohladu laika urcite.
inkheart: pekný opis, treba byť opatrný v tom, čo píšeme, aby to naozaj nebolo niečo, čo nepoznáme, ale môžme sa to aj pokúsiť poznať v písaní vlastného príbehu
Silne buchanie na dvere prerazilo moje myšlenky.
,,Otvoooooooor. Pre niečo si ideeeem“ kričala segra Diana.
,,Jejda.Nemožeš počkat? Pat minut a hned som vonku.“
,,Dobre ,ale švihaj.“
Rychlo som sa umyla a vyšla z vane. Učesala sa a išla do izby.
,,No hura to ti trvalo!“povedala Diana…
,,Tebe to trva dlhšie.“ Zasyčala som na nu.
Išla som do izby. Namalovala som sa a išla rychlo na ranajky. Dnes je posledny den v škole a musim to stihnut. Vysvečenie huraaaa… Konečne. Potom dva mesiace volna. Krasnu vonu ranajok bolo citit už na schodisku.Čo to len mame? Toasty! Mnam.
,,Dobre rano mami“.pozdravila som
,,Ahoj.Tak čo si daš?“ spytala sa ma. Otec zkárat vychadzal zo spalne
,,To tu ,ale voni.Ahojte krasavice“.pobozkal ma na čelo.
Sadla som si k stolu a mamina mi polozila na tanier dva toasty
Pozeral som sa na seba v zrkadle.
,,To som ja?“ Čierne vlasy mi padali cez oko.Čize som skoro nič nevidel. Ludia sa mi aj smiali,že to tak nosim,ale čo ma po NICH? Usmial som sa na seba na odraz v zrkadle. Už dlho som sa takto neusmieval. Usmievanie patri k vyjadrovaniu citom ,ale usmev nerad ukazujem.Nerad som štastny a nepači sa mi moj usmev. Moje ,,pekne“ modre oči (mama si ich nemoze vynachválit) upreli na hodiny…Do čerta…Ved už je skoro 7 hodin…A ja nejsom oblečeni.Za 10 minut mi ide autobus…Rychlo som si oči namaloval čiernou linkou,trošku pregeloval vlasy,obliekol si čierne gate a tričko kde bol napis mojej oblubenej kapely Metallica a utekal som. Dvere v izbe treskli,ale čo už..Ved ponáhlám sa? No nie? Dole som pozdravil mamu a moju mladšiu segru,ktora bola taka barbinka. A vyplazila na mna jazyk.
,,Ved sa v tej čiernej upečieš.“
Bože prečo mi hned zrana musí kazit den? Zase som treskol dverami.
Naštastie autobus tam ešte stal.Bolo plno a hladal som miesto.Každy na mna uprel pohlad. Ako keby ja neviem…prišiel z Marsu? Je to ten spravny vyraz? Našiel som si volne miesto. Sedelo tam dievča,ktoré malo čierne vlasy a končeky červene.Jej krásne hnede oči sa na mna milo usmiali.
,,Ahoj,ehm,je tu prosim volne?“ spytal som sa.
,,Ano je“.odpovedala mi.
,,Dakujem.“
V autobuse bolo ticho a mne sa potili ruky. Ticho mam rad ,ale teraz sa mi to nepačilo. Chcel som niečo povedat.
,,Ako sa ehm volaš?“po dlhom rozmyšlani som sa spytal.
,,Volam sa Katarina ,ale hovor mi Kate.“odpovedala a zase sa na mna krasne usmiala.,,A ty?“
,,Ja som Adam.Si tu nova?lebo som ta tu ešte nevidel.“povedal som.
,,Ano.Idem na novu školu.Na nejaku Sleinovsku Univerzitu“
Ved tam chodim aj ja…Myslel som si v duchu.Autobus zastal a ja som vystupil.Ona išla za mnou.
,,Ja si idem niečo vybavit,možno sa uvidime v škole.“
Uvidime?Čo to malo znamenat.
sculptus sa mi ani neozval...žeby sa zľakol?
ale pokiaľ viem samú seba ohodnotiť, som vlastne vcelku dobrý konštruktívny kritik (pokiaľ nemám zlý deň, to ofrflem všetko)...aj keď sa to vlastne ani nezdá...ale ak by niekto čírou náhodou potreboval nejak pomôcť, či zháňal betareadera, ochotne podám pomocnú ruku, čo sa prózy týka...