Skutočne uvažujem nad tým,aká je pointa bytia, napríklad aj vzťahov. Nevidím pointu, sympatie,laska v ktoru neverim,
rozchod...Všetko zlé je na niečo dobré,ale ak tak sme len malou kvapkou v oceane...A potom zomrieme,a sice nase ciny možno daju nieco ľuď
V dnesnej dobe je pointa života len žiť...
Kedysi, napríklad v 20. storočí bola pointa života rozsiriť hranice Nemeckej ríse, prekuknuť najmodernejsiu technologiu USA pre Velkého Brata.... Stále bolo čosi.
Ak si to vezmeme z toho iného hladiska, tie vojny a konflikty su na niečo aj dobré, na pointu života. Ked sa nič nedeje, nie je pointa ani zmysel života...
@2 Ak by bol zmysel života LEN udržať život dalej, tak načo by bol ten život dobrý? Bolo by to nanič lebo tí dalsi by mali za ulohu zas len udržať život...
Bol raz jeden žiak a ten sa spýtal Majstra: “Čo ma oddeľuje od pravdy?”
A majster povedal: “Nie si jediný, kto je oddelený od pravdy. Je veľa takých.” A ďalej pokračoval: “Poviem ti dvanácť malých príbehov, ktoré ti budú pripadať ako veľmi jednoduché. Musíš ich ale prejsť veľakrát, a aj keď si budeš myslieť, že si ich pochopil, neprestávaj ich stále prechádzať. Rob to tak dlho, až nimi prenikneš, až sa z malých príbehov stanú veľké a z veľkých zase malé.”
Dvanácť príbehov
Prvý príbeh
Bola raz jedna kvapka v mori, ktorá tvrdila, že more nikdy neexistovalo. A rovnako je to aj s mnohými ľuďmi. Stoja uprostred Boha a tvrdia, že Boh nikdy neexistoval.
Druhý príbeh
“Chcem svoju slobodu,” dožadovala sa jedna kvapka v mori a more ju vo svojej milosti vyzdvihlo na hladinu. “Chcem svoju slobodu,” dožadovala sa zase kvapka. A slnko bolo plné milosti a vyzdvihlo ju do oblakov. “Chcem svoju slobodu,” dožadovala sa stále kvapka. A oblaky boli dobrotivé – spustili ju zase dolu. A tak bola opäť v mori.
Tretí príbeh
Intelektuálna kvapka je intelektuálna kvapka vody, nie mora.
Štvrtý príbeh
“Všetky tieto kvapky v mori za nič nestoja,” povedala kvapka v mori.
Piaty príbeh
“Niet pochýb, jednu vec už som spoznala. Som o niečo dôležitejšia ako more.”
Šiesty príbeh
“Asi sa nikdy nestretnem s morom,” povzdychla si kvapka v mori.
Siedmy príbeh
“Ale, čo ma je po mori,” povedala kvapka v mori.
Ôsmy príbeh
Jedna kvapka vody bojovala so svojim osudom. Napriek tomu, že bola uprostred mora, nechcela o mori nič vedieť.
Deviaty príbeh
Jedna kvapka v mori zvolala ostatné kvapky, aby mohli urobiť povstanie proti moru.
Desiaty príbeh
“Z titulu mojej moci,” povedala kvapka druhej kvapke uprostred mora, “z titulu mojej moci si od tohto dňa vylúčená z mora.”
Jedenásty príbeh
“Ľúbim ťa,” povedalo more kvapke vody. Ale kvapka more nepočula, pretože bola zaľúbená do inej kvapky.
Dvanásty príbeh
“Keby sa mi podarilo…” uvažovala kvapka vody, “ak by som ľúbila každú kvapku, stala by som sa celým morom.” A tak začala zahrňovať jednu kvapku za druhou láskou. Bola tam však jedna kvapka, ktorá jej raz veľmi ublížila. Spôsobila jej najväčšie utrpenie v živote. A tak jej napriek všetkej svojej láske nedokázala odpustiť. Len preto, že nezahrnula jednu jedinú kvapku do svojej lásky, len jedna jediná chýbala – nestalo sa z nej more.
Posledný príbeh
Bola raz jedna kvapka vody, ktorá hľadala ticho mora, diaľku mora a lásku. “Ty si ja,” povedalo more, “a ja som ty.” Otvorilo svoju náruč a prijalo kvapku. A to, čo patrilo moru, patrilo od tej chvíle aj kvapke. Stala sa tichom, stala sa diaľkou mora a jej hĺbka bola požehnaním pre tento svet.
“Buď si istý, žiak môj, more je plné odpustenia pre tých, ktorí ho milujú a prijme do seba tých, ktorí si to skutočne prajú.”
“Ale čo ak je taká kvapka vody veľmi špinavá? Čo potom?” spýtal sa žiak. Vtedy sa majster z celého svojho srdca rozosmial a povedal:
“Žiadna kvapka nemôže byť taká špinavá , aby ju more nedokázalo očistiť.”
práve preto existuje viera ( nádej v niečo viac ) aj keď sa nad tým logicky zamyslíš... všetko má svoj význam .... a celkovo ako veci vo svete fungujú tak mi nepríde, že len umrieš a hotovo... je skutočne deprimujúce pomyslieť, že svoj život odžiješ a ďalej NIČ... preto ho máš aj žiť plnohodnotne, ako najlepšie vieš ( byť spokojná ) a zanechať tu po sebe niečo, čo prispeje spoločnosti, aby sa na teba nezabudlo a spomínalo v dobrom ...bohužiaľ, každý sa musí sám za seba potrápiť a nájsť svoj zmysel života ... pre mňa je to (možno je to len také kompenzovanie nie pravý zmysel ) šťastie ( na také veci ani nepomyslíš ak si šťastná ) napr. spomienky, byť s tými ktorých mám rada, vzdelávanie, vždy vyššie ciele , dosahovanie - zlepšovanie sa, viera, výzvy, snaženie, ak nemám svoj zmysel tak ho venujem iným, ak niekoho úprimne pochváliš alebo mu pomôžeš a vidíš ako sa poteší tak tá radosť sa ti dvojnásobne vráti ako keby sa stalo niečo tebe ... teda neviem či teba takéto veci napĺňajú ... myslím, že je horšie ak by si všetko mala a pomyslenie na to, že už nič neexistuje čo by si nemohla mať... nemohla by si zažiť ten slastný pocit spokojnosti, ktorý nastane po zlom období ... nepozeraj až tak ďaleko do budúcnosti... je dobré sa zamyslieť, ale zaoberaj sa prítomnosťou než ti utečie pomedzi prsty... lebo žiadna chvíľa nebude trvať večne a vždy môže byť aj horšie ....
Nemá to zmysel, nemá to pointu, nič neostane, nič nepretrvá.Zmiznú myšlienky, zmiznú ľudia a ak aj existuje nejaký Boh, raz zmizne aj ten. Prajem príjemné žitie
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
18 komentov
Kedysi, napríklad v 20. storočí bola pointa života rozsiriť hranice Nemeckej ríse, prekuknuť najmodernejsiu technologiu USA pre Velkého Brata.... Stále bolo čosi.
Ak si to vezmeme z toho iného hladiska, tie vojny a konflikty su na niečo aj dobré, na pointu života. Ked sa nič nedeje, nie je pointa ani zmysel života...
@5 bezcitne a surovo podana cista pravda
a je to tak lepšie
A majster povedal: “Nie si jediný, kto je oddelený od pravdy. Je veľa takých.” A ďalej pokračoval: “Poviem ti dvanácť malých príbehov, ktoré ti budú pripadať ako veľmi jednoduché. Musíš ich ale prejsť veľakrát, a aj keď si budeš myslieť, že si ich pochopil, neprestávaj ich stále prechádzať. Rob to tak dlho, až nimi prenikneš, až sa z malých príbehov stanú veľké a z veľkých zase malé.”
Dvanácť príbehov
Prvý príbeh
Bola raz jedna kvapka v mori, ktorá tvrdila, že more nikdy neexistovalo. A rovnako je to aj s mnohými ľuďmi. Stoja uprostred Boha a tvrdia, že Boh nikdy neexistoval.
Druhý príbeh
“Chcem svoju slobodu,” dožadovala sa jedna kvapka v mori a more ju vo svojej milosti vyzdvihlo na hladinu. “Chcem svoju slobodu,” dožadovala sa zase kvapka. A slnko bolo plné milosti a vyzdvihlo ju do oblakov. “Chcem svoju slobodu,” dožadovala sa stále kvapka. A oblaky boli dobrotivé – spustili ju zase dolu. A tak bola opäť v mori.
Tretí príbeh
Intelektuálna kvapka je intelektuálna kvapka vody, nie mora.
Štvrtý príbeh
“Všetky tieto kvapky v mori za nič nestoja,” povedala kvapka v mori.
Piaty príbeh
“Niet pochýb, jednu vec už som spoznala. Som o niečo dôležitejšia ako more.”
Šiesty príbeh
“Asi sa nikdy nestretnem s morom,” povzdychla si kvapka v mori.
Siedmy príbeh
“Ale, čo ma je po mori,” povedala kvapka v mori.
Ôsmy príbeh
Jedna kvapka vody bojovala so svojim osudom. Napriek tomu, že bola uprostred mora, nechcela o mori nič vedieť.
Deviaty príbeh
Jedna kvapka v mori zvolala ostatné kvapky, aby mohli urobiť povstanie proti moru.
Desiaty príbeh
“Z titulu mojej moci,” povedala kvapka druhej kvapke uprostred mora, “z titulu mojej moci si od tohto dňa vylúčená z mora.”
Jedenásty príbeh
“Ľúbim ťa,” povedalo more kvapke vody. Ale kvapka more nepočula, pretože bola zaľúbená do inej kvapky.
Dvanásty príbeh
“Keby sa mi podarilo…” uvažovala kvapka vody, “ak by som ľúbila každú kvapku, stala by som sa celým morom.” A tak začala zahrňovať jednu kvapku za druhou láskou. Bola tam však jedna kvapka, ktorá jej raz veľmi ublížila. Spôsobila jej najväčšie utrpenie v živote. A tak jej napriek všetkej svojej láske nedokázala odpustiť. Len preto, že nezahrnula jednu jedinú kvapku do svojej lásky, len jedna jediná chýbala – nestalo sa z nej more.
Posledný príbeh
Bola raz jedna kvapka vody, ktorá hľadala ticho mora, diaľku mora a lásku. “Ty si ja,” povedalo more, “a ja som ty.” Otvorilo svoju náruč a prijalo kvapku. A to, čo patrilo moru, patrilo od tej chvíle aj kvapke. Stala sa tichom, stala sa diaľkou mora a jej hĺbka bola požehnaním pre tento svet.
“Buď si istý, žiak môj, more je plné odpustenia pre tých, ktorí ho milujú a prijme do seba tých, ktorí si to skutočne prajú.”
“Ale čo ak je taká kvapka vody veľmi špinavá? Čo potom?” spýtal sa žiak. Vtedy sa majster z celého svojho srdca rozosmial a povedal:
“Žiadna kvapka nemôže byť taká špinavá , aby ju more nedokázalo očistiť.”
Tvoja myšlienka sa zhoduje s mojou, akurát si trošku zaspal dobu, keď si myslíš, že sme skončili