A svoju starú ani neoklamem, pozná ma ako svoje boty
Napr. ked som kedysi prestaval fajcit, tak este po telefone vedela, ze som v ten den fajcil podla farby hlasu mam to tazke
v nejakých extra veľkých veciach nemám dôvod klamať, len niekedy dlhšie zatajujem pravdu, pretože neviem nájsť slová alebo situáciu, ktorá by sa hodila, lebo viem, že to, čo chcem povedať toho človeka moc zraní
dalej klamem v tej typickej fráze -"čo ti je?" -"nič", kedže nezvyknem ľudom hovoriť moje problémy
potom klamem napríklad aj v tom že -"ideš von?"- "nemám čas" a pritom sledujem seriály (ale to už ľudia neberú ako klamstvo, lebo už vedia, čo robím)
ale inak fakt, v nejakých veľkých veciach sa vždy snažím hovoriť pravdu, lebo viem aké to je, ked sa tej pravdy nedočkáte..
Bohuzial viem velmi dobre klamat Moja mamka je taka, ze za vsetko vrieska na kazdeho, takze jak mala som sa naucila jej o vsetkom klamat. Samozrejme aj za tu moju vylepsenu verziu na mna navrieskala
V rozkvete puberty som uz ale klamala hlavne rodicom a 'autoritam' o dost vaznych veciach a uz by som nemali na to koule. A je mi to luto, ze som bola taky kindersociopat, takze teraz uz neklamem vela.
@milgamman Predsa 0sea! Prišiel po dlhšom čase na B robiť zlobu... Ale nie, teba som opravil, lebo viem, že si fajn a nie nejaké namyslené lietadlo. : )
hrozne casto, ale len v malickostiach, ked o nic nejde a nikomu to neuskodi. ja som irl strasny troll a ludia, ktori ma poznaju, dobre vedia, ze ak o nic nejde, tak mi nesmu verit ani nos medzi ocami. obcas je vtipne povedat im pravdu a sledovat ich paranoju v akcii. ale v dolezitych veciach neklamem nikdy.
celkom často zvyknem klamať... ale v poslednej dobe už nie som taký profík, napr. minule som klamala a mala som problém pozerať sa do očí, alebo napr klamem a občas mám z toho výčitky
@0sea ale sak ty si rebel! akurat v tom pozitivnom zmysle lebo mne sa zda, ze zachvilu bude rebel normalny clovek lebo kazdy bude chciet byt badass a ked budu vsetci badass tak byt normalnym bude skutocne rebelstvo! aka hlboka myslienka na vecer hlboka ako nas statny deficit
je ťažké neklamať, pretože ľudia od vás veľakrát vyžadujú odpoveď a neviete sa z toho vyvliecť a zároveň viete, źe pravdu povedať pre vlastné bezpečie/bezpečie iného, alebo preto, źe je vám proste nepríjemné, aby to vedeli, nemôžete.... obvykle sú to malé klamstvá, ibaže čo je malé pre jedného, môže byť veľké pre druhého :/ takže podľa mňa úplne neklamať je takmer nemožné...
ja sa častokrát snažím z toho vytvoriť aspoń polopravdy.
Jednoduchý detský príklad:
chcem ísť na párty spojenou s prespávačkou u jednej kamarátky.. budú tam spať aj chalani, rodičia by sa o mňa báli
tak na otázku kam ideš namiesto: ale, len k tete, babke, neviemkomu, lebo sme chceli *ďalšie klamstvo*
proste odpoviem: idem spať ku kamarátke budem v poriadku
čiže neklamem no zároveň to nie je celá pravda
rodičom zo zásady neklamem a nikdy som neklamala, radšej som vždy povedala pravdu, nech bola akokoľvek krutá... kamarátom to isté
ale napríklad v škole som zvykla klamať dosť, ale zase ruku na srdce, kto neklame v škole?
Krutá pravda je z dlhodobého hľadiska vždy lepšia ako milosrdná lož.
Najväčšou výhodou pravdy je, že človek si nemusí pamätať komu čo povedal.
Dvaja ľudia v priebehu 10minútového rozhovoru zaklamú priemerne dvakrát.
Každý klame. Bez výnimky.
Tak ja ked chcem klamať tak sa začnem smiať takže ani klamať nemôžem
Ale sú zas trošku vážnejšie situácie kedy klamať musím ako sa hovorí pre dobro daného človeka alebo skôr len nepovedať pravdu... ale v konečnom dôsledku aj ked niekoho oklamete, vždy po čase to klamstvo vyjde na povrch
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
38 komentov
A svoju starú ani neoklamem, pozná ma ako svoje boty
Napr. ked som kedysi prestaval fajcit, tak este po telefone vedela, ze som v ten den fajcil podla farby hlasu mam to tazke
Kvôli autoreferenčným prvkom v prirodzenom jazyku sa v tejto téme dozvieme od jednotlivých komentujúcich o zvyku klamania asi tak zhola nič.
dalej klamem v tej typickej fráze -"čo ti je?" -"nič", kedže nezvyknem ľudom hovoriť moje problémy
potom klamem napríklad aj v tom že -"ideš von?"- "nemám čas" a pritom sledujem seriály (ale to už ľudia neberú ako klamstvo, lebo už vedia, čo robím)
ale inak fakt, v nejakých veľkých veciach sa vždy snažím hovoriť pravdu, lebo viem aké to je, ked sa tej pravdy nedočkáte..
V rozkvete puberty som uz ale klamala hlavne rodicom a 'autoritam' o dost vaznych veciach a uz by som nemali na to koule. A je mi to luto, ze som bola taky kindersociopat, takze teraz uz neklamem vela.
Nie? Dúfal som, že tu mám vybudovanú inú povesť.
Jednoduchý detský príklad:
chcem ísť na párty spojenou s prespávačkou u jednej kamarátky.. budú tam spať aj chalani, rodičia by sa o mňa báli
tak na otázku kam ideš namiesto: ale, len k tete, babke, neviemkomu, lebo sme chceli *ďalšie klamstvo*
proste odpoviem: idem spať ku kamarátke budem v poriadku
čiže neklamem no zároveň to nie je celá pravda
neviem to a neznášam to a nerobím to.
ale napríklad v škole som zvykla klamať dosť, ale zase ruku na srdce, kto neklame v škole?
Najväčšou výhodou pravdy je, že človek si nemusí pamätať komu čo povedal.
Dvaja ľudia v priebehu 10minútového rozhovoru zaklamú priemerne dvakrát.
Každý klame. Bez výnimky.
Ale sú zas trošku vážnejšie situácie kedy klamať musím ako sa hovorí pre dobro daného človeka alebo skôr len nepovedať pravdu... ale v konečnom dôsledku aj ked niekoho oklamete, vždy po čase to klamstvo vyjde na povrch